Trasa

Bratislava, vojenská nemocnica – Železná studienka – Šmachy – Hrubý breh – Cerová dráha – Malý Slavín – Klčovanice – Stupava

Napriek predpovedi počasia, po zobudení ma vítala modrá obloha. Pri raňajkách ma zarazila informácia v rádiu, že o hodinu uzatvoria vjazd na bratislavskú Cestu mládeže. Neuvedomil som si, že 1. Zimný MTB maratón chystajú práve na dnes. Keďže som ich už zažil v lete pri Lozorne, len som sa modlil, aby mi neskrížili cestu.

Vystúpil som z trolejbusu pri bratislavskej Vojenskej nemocnici a vybral sa peši. Policajti vpúšťali na cestu autá s bicyklami na streche. Pristavil sa pri mne Prešporáčik – historická replika autobusu, ktorý zadarmo vozil ľudí miesto MHD. Nepohrdol som, aspoň mi ušetril 40 minút chôdze k Železnej studienke. Keď sme prechádzali okolo snáď stoviek áut, odstavených pri krajnici, pochopil som, že dnes to bude megaakcia.

Singletrack Cerová dráha

Vystúpil som pri odbočke na Kačín a od bufetu Rotunda sa začalo moje pešie putovanie po cyklocestičke. Rybník bol spolovice zamrznutý a na ľade stáli kačice, schovávajúc si hlavy pod krídla. Popri Vydrici sa prechádzalo zopár seniorov, no keď som odbočil pri kaplnke vľavo, osamel som. Minul som ošarpané, rozpadajúce sa štyri budovy a lesnou cestou popri potôčiku som vykročil do lesa. Po pár metroch sa cesta rozdvojovala a odbočil som vpravo a začal stúpať. Na slnkom zaliatej lúke som videl Kováčovu besiedku a po štvrťhodine som zastal pred smerovníkom označujúcim začiatok Singletracku Cerová dráha.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V roku 2009 skupinka nadšencov horskej cyklistiky obnovila starý poľovnícky chodník a vznikol 10 km dlhý, technicky náročný chodník vhodný pre zdatnejších cyklistov. Vinie sa popod Hrubý Drieňovec, Šmachy, Hrubý breh, Pavlečkovicu, Malinský vrch, Bariny. V podstate je z neho vidno Cestu mládeže a ide len pár desiatok výškových metrov popod hrebeň. Pretína deväť prítokov Vydrice, ale je na ňom len jeden mostík a to pod cestou vedúcou z Kačína k Druhému kameňolomu, ktorá ho delí na dve časti. Pretína dve značky, žltú nad Sanatóriom a modrú pod Málinským vrchom. Končí na Malom Slavíne a stalo sa tak z neho prepojenie cyklistických asfaltiek Železná studienka – Kačín, Kačín – Druhý kameňolom, Marianka – Malý Slavín – Biely kríž a nespočetného množstva ich lesných odbočiek. Je z neho netradičný výhľad na protiľahlý hrebeň, kade vedie červená z Kamzíka. Ako som zo stôp v snehu zistil, obľubuje ho aj lesná zver. Je naozaj vhodný len pre pohyb jednej osoby bez ohľadu na to či ide peši alebo na bicykli. Na viacerých miestach má polenami spevnený breh.

Vykročil som napravo, najprv po jesenným lístím pokrytom zmrznutom chodníku. Okrem tradičného modrého C v bielom poli, ma navádzala aj biela vlnovka v modrom poli. Netrvalo dlho a kráčal som po snežnom poprašku, miestami hodne klzkom. Všetko záviselo od toho, ako sa chodník stáčal. Po štvrťhodine som križoval žltú nad Sanatóriom a onedlho elektrické vedenie od ihrísk pri Sanatóriu na Záhorie. Cestička mierne stúpala, až som prišiel k prvému prítoku Vydrice. Tu sa zvrtla skoro o 160° a začala kopírovať ďalší svah. Miestami boli zákruty dosť klopené a veru zľadovatené môžu narobiť problémy.

Kvôli prekročeniu ďalšieho prítoku sa napája na lesnú cestu a chvíľu s ňou stúpa hore, aby ju vzápätí prudko doprava opustila. Občas sa dostáva skoro na hrebeň, len aby prešla cez ďalší zárez vo svahu. Na jednom jej pomáha deväť polienok preložených cez dve hrubšie, ale tomuto nedávam dlhú životnosť. Po hodine som zbadal pomedzi stromy dolu pod sebou jazierko a odbočku vľavo z Cesty mládeže. Priblížil som sa k asfaltke z Kačína k Druhému kameňolomu. Klesol som k smerovníku a pred mostíkom uhýbam jedinému cyklistovi, ktorého som na ňom dnes stretol. Skoro súbežne s asfaltkou stúpam svahom hore, obchádzam kopec a robím veľké "účko" kvôli ďalšiemu prítoku. Po obídení svahu klesám klzkým snehom k lesnej ceste, križujem ju a vzápätí už stúpam pomedzi mladinu hore svahom. Spravím ešte pár skoro 160° obratov, sneh mizne a opäť kráčam ani jesenným lesom. Vidno, že o chodník sa niekto pravidelne stará. Popadané stromy sú rozpílené a znovu vidím pár miest spevnených polenami. Sneh sa vrátil a v prieseku vidím na protiľahlom hrebeni televíznu vežu, krásne sa vynímajúcu na modrej oblohe.

Z cestičky i okolitých stromov ulieta predo mnou množstvo sýkoriek. Došiel som k lesnej ceste, prekrižoval ju a po ostrej zákrute, ktorú neviem ako vyberajú cyklisti, klesám k Uhlianke. Je to jeden z mála prítokov Vydrice, ktorý má na mape meno. Prejdem cez ňu i lesnú cestu, obídem svah a križujem zase lesnú cestu i malý potôčik. Napojím sa na lesnú cestu, stúpajúcu popri ňom a tá ma dovedie k modrej značke od Malinského vrchu. Križujem ju a klesám k posedu. Vyleziem po rebríku hore a keďže poklop je otvorený, nazriem dnu. Na dvoch zateplených laviciach by sa tu snáď dalo aj prespať. Po zídení dolu sa idem pozrieť na lúku. Poľovníci sem pre zver nanosili burgyňu, starý chleba a zrno. Vraciam sa na cyklochodník, spravíme ďalší oblúk cez potôčik a ihličnatým lesíkom vychádzam na lúku. Trsy trávy sú zaliate slnkom a chvejú sa vo vetre. Pekný pohľad. Viem, že Malý Slavín už nie je ďaleko. Míňam zvyšky altánku, križujem rozbahnenú lesnú cestu, potom asfaltku a klesám k pamätníku červenoarmejcov. Nezastavujem sa pri ňom, ale idem k prameňu. Zarazí ma pohľad na starý bicykel opretý o strom. Záhada sa vyrieši, keď zbadám pána dopoly pása vyzlečeného a umývajúceho sa vo vytekajúcej vode. Podebatujeme, no nemám odvahu sa ho spýtať, či je bezdomovec. Nuž ale ja by som sa tak teraz neumýval.

Discgolf

Už pri minulej návšteve som si všimol čudné kovové koše a tabuľky, rozmiestnené po lese. Nachádza sa tu prvé verejné Discgolfové ihrisko na Slovensku. Dokonca pre záujemcov sú tu tri disky a návod na hru, aby si to mohli odskúšať. Takže sa tu už dá okrem opekania čohokoľvek na ohníku a futbalu, lebo sú tu bránky, hrať aj tento tak trochu netradičný šport.

Po ceste od žltej na Stupavu sa rútia cyklisti a zbadám pomedzi stromy sanitku a chlapov v červených vestách. Pochopil som, že tu je kontrolný bod Zimného MTB, ktorý dnes štartoval od Snežienky. Pozorne prejdem cestu a vyberiem sa po zľadovatenej asfaltke na Marianku. Dnes sa v bývalom štátnom rybárstve v Stupave koná mecheche na počesť Nového roku. Opekané ryby, údené ryby, varené vínko a večer ohňostroj. To je môj druhý dnešný cieľ. Z asfaltky odbočujem doprava, navádzaný smerovkou Chata pod vrchom. Lesnou cestičkou vyjdem na žltú skoro pri božích mukách nad kameňolomom a pokračujem na Stupavu. Čoskoro križujem červenú na Pajštún a potom zase raz vidím totálne rozrytú zvážnicu od lesáckych áut a totálne vyrúbaný les. Smutný pohľad.

Musím ísť lesom, lebo po značke sa jednoducho nedá. Míňam skupinu krmelcov, kde by sa snáď dalo aj v sene prespať. V prieseku vidím Pajštún, tak trochu z netradičného uhla a to už klesám k Stupavskej strelnici. Napriek zákazu si ju idem pozrieť a potom aj amfiteáter. Napokon vychádzam v parku a idem doprava k rybárstvu. Pár ľudí ide tým smerom tiež, hlasná hudba by ma tiež naviedla. Na lúke horí vatra, nejaký optimista chytá na udicu v nádrži ryby a v stánku opekajú sumce, šťuky, zubáče a kto nechce ryby, môže si dať guláš z diviny. Pre deti sú tu koníky, hojdačky. Tak si vyberiem svoju rybu a kým ju opekajú debatujem s Kuchařom a jeho ženou, trampskými kamarátmi, ktorí sem prišli za tým istým účelom ako ja. Keď zbaštím skvelú rybu, cez park prejdem k hlavnej ceste a odveziem sa autobusom domov.

Som rád, že v okolí Bratislavy je toľko možností vyžitia sa pre rôzne záujmové skupiny, len nechápem povolenie na diskotéku do polnoci a ohňostroj v lesoparku.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek