Trasa

Jasenov – Jasenovský hrad – Chlmec – Jasenov

Hradný kopec

Povzbudení ranným svetlom a vidinou dobrého počasia odstavujeme auto na konečnej autobusu v Jasenove a po krátkom zorientovaní sa stúpame zľadovatelou ulicou v ústrety neďalekému hradnému vrchu. Poriadne ostrý štart, panstvo si hrady stavalo na naozaj ťažko dostupných miestach. Fučím, potím sa, kĺžem sa na vrstve lístia, no po pol kilometri sme o 200 metrov vyššie a môžeme sa kochať pohľadom na dedinu pod nami. Humenné je doslova na skok, oproti sebe máme strmé svahy Humenského Sokola a na horizonte sa jasne črtajú hrebene Bukovských vrchov zahalené do bielej perinky. Tu na juhu sa na nás ale cerí zubatý január a slnečnú pohodu kazí studený vietor, ktorý nás zaháňa do útrob hradu.

Pomerne rozsiahly areál s časťami zachovalých múrov nás v prieskume pobáda nahliadnuť za ďalší roh a ukazuje zaujímavé detaily, ktoré prežili stáročia. Prednedávnom hrad prešiel skrášľovacím procesom, takže sa už neukrýva v záľahe krovia, čo najmä teraz v zime uľahčuje hru na objaviteľov. Po obhliadke nádvorí sa vraciame k stĺpiku so smerovkami a popod hradby mierime na juh. Súhra modrej a zelenej značky trvá až k rázcestiu Veľká Dubová, kde sa so zelenou rozlúčime a pohodlným chodníkom si užívame šumenie lesa. Prudká odbočka na lúku nám síce na chvíľu rozhodí orientáciu, no nakoniec sa so značkami spriatelíme a v husacom rade chrúmeme snehovú škrupinu pod nohami.

Skalka

Výraznú zmenu terénu prináša sedielko pod skalkou. Otvára sa nám výhľad na lúku, ktorej snehom pokryté trsy trávy pripomínajú škrapové pole. Pomedzi mladé stromčeky sa vyškriabeme na vrchol a o relaxačnej prestávke je rozhodnuté. Kruhový výhľad zahŕňajúci Kojšovskú hoľu, no aj pohraničný hrebeň Polonín dáva jasne najavo, že sme to, aktuálne zvané, vychytali...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Január, nejanuár, sadáme si na trávu a jeme domáci proviant. Časový plán je ale neúprosný, takže vymieňame pohodlie južného svahu za veternú severnú stranu a schádzame popod laná lyžiarskeho vleku do obce Chlmec. Strážnika sme síce zobudili, no obďaleč sa poctivo pracuje a domáci si do malotraktora nakladá zvyšky po prerezávke miestneho potoka. Na začiatku dediny nachádzame pripomienku na nedávnu digitalizáciu vysielania, lebo na kôpke hliny si tu neohrozene tróni zánovný televízor. Sme síce pod vysielačom, no naladiť sa nič nedá, takže za kultúrou mierime do krčmy. Nejaké to hnedé lepkavé povzbudzovadlo, horalka a okolo kostolov znova stúpame. Pri, na dedinské pomery, netradične modernom dome odbočujeme z cesty a driapeme sa krovím na skalu. Prudko fotogenická zmes farieb v područí zasnežených vrcholkov je príjemným spestrením. Atmosféru kazia iba štvorkolkári, ktorých divoká zábava sa rozlieha krajinou na kilometre ďaleko.

Návrat

Okolo piknikového posedenia klesáme čerstvo presekanou cestičkou pomedzi krovie. Hrste si plním luxusne omrazenými trnkami a nakoniec vychádzame na lúky presvetlené klesajúcim slnkom. Svahu oproti dominuje silueta Jasenovského hradu, ktorý sme takto obišli už zo všetkých strán. Pohodlná bodka dnešného dňa doplnená výhľadmi na sopky pri Prešove, za ktorými sa belie zasnežená krajina... Tipujeme to na Branisko a Levočské vrchy, veď 90 km nemusí byť iba fantáziou. Schádzame do Jasenova, hodnotíme čas a po expresnom motorovom presune nakoniec ešte stíhame západ slnka na hrade Brekov, čerešničku na vrchole šľahačkovej torty.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek