Trasa

Chata Vrátna – Snilovské sedlo – Veľký Kriváň – Chata pod Chlebom – Chleb – Snilovské sedlo – Chata Vrátna

Prvý deň

Sobota, krásne a hlavne slnečné, ale mrazivé ráno. Teplomer ukazuje -13 °C. Vstávame o 7.00 a vyrážame na raňajky do blízkeho obchodu. Popri raňajkách balíme návleky, paličky, okuliare a celú zimnú výbavu, ktorú budeme potrebovať. O 9.30 už sedíme v aute a vyrážame do nášho základného tábora - Chata Vrátna. Po ceste do Vrátnej sa kocháme zasneženými okolitými vrchmi a čím bližšie sme k nášmu cieľu, tým viac sa tešíme. Po príjazde do Vrátnej hľadáme pekné miesto na zaparkovanie nášho tátoša, ktorý nás tu bude čakať, ako dúfame, až do nasledujúceho dňa. Prvé fotky pri aute a už vyrážame smer Snilovské sedlo. Trochu sme zmätení, pretože výstupová zelená značka ide priamo čiernou zjazdovkou a pri pohľade na pekný strmák sa nám nechce ísť priamo hore a tak volíme cestu najmenšieho odporu a pridávame sa k skupinke iných turistov, ktorí idú serpentínovo po nejakej ceste, kde nie je ani tak veľa lyžiarov.

Popri rýchlych zjazdároch sa nám dobre nešľapalo. Na ceste je tvrdá vrstva snehu a tak sa ide celkom fajn, aj tak je to pre nás poriadna makačka, pretože je to prvá túra tohto roku. Po ceste sa potužujeme a zahrievame čajíkom s rumom. Asi v polovici cesty sa nám stráca zelené značenie a tak si vyberáme cestu najmenšieho odporu a vydávame sa po skialpinistickej trase, ktorá nás vedie mimo hlavnej trasy a je to menšia obchádzka. Po tejto trase je vrstva snehu málo tvrdá a pri každom kroku sa prepadávame o 15 až 20 cm. Po dvoch dosť namáhavých hodinách sa dostávame do údolnej stanice čiernej zjazdovky Oštiepková mulda, ktorá je nefunkčná a skoro celá zapadaná snehom. Vyťahujeme občerstvenie a samozrejme aj foťáky, pretože je to prvé miesto s pekným výhľadom na okolité vrchy. Po prestávke sa vydávame priamo strmým svahom, na ktorom je pekná vrstva snehu, ktorý sa nám pod nohami prebára už menej, tak 5 až 10 centimetrov a ide sa nám o poznanie lepšie ako skratkou. Obieha nás početné množstvo skialpinistov zdola a zhora zas snowboardistov.

Celá trasa je v tieni a preto je nám celkom zima, slnko sme videli naposledy na parkovisku a ako dúfame, uvidíme ho ešte na vrchole. Teplota je hlboko pod bodom mrazu a aj keď sa pri šľapaní poriadne zahrievame, konce prstov na rukách nám začínajú mrznúť a tak si ich ohrievame o teplú termosku alebo druhému pod bundou. Po ďalšej hodine a pol serpentínového stúpania po svahu sa konečne dostávame do Snilovského sedla, odkiaľ sa nám naskytol parádny pohľad na vrcholy Malej Fatry. Necelých 5 minút od sedla je aj vrcholová stanica kabínkovej lanovky z Vrátnej. Zahrievame sa teplým čajom a po krátkej porade vyrážame na náš dnešný vrchol - Veľký Kriváň. Porada bola preto, lebo sme na sedlo prišli asi o hodinu neskôr, ako sme plánovali a rozmýšľali sme, či riskneme zostup z Kriváňa v čelovkách. Vyhrala túžba vidieť nádherne sfarbenú oblohu pri západe slnka. Zo Snilovského sedla teda štartujeme o 15.30 a podľa značiek výstup trvá hodinu, čo je pre nás úplne super, pretože stihneme aj západ slnka na vrchole, na ktorý sme sa tešili asi najviac. Po hodine cesty po svahu, kde fúkal studený severák, sa dostávame na vrchol Veľkého Kriváňa, po ceste sme stretli už len pár turistov a skialpinistov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na vrchole stretávame pár ľudí a nečakane veľa fotografov s pripravenými statívmi a zrkadlovkami na nezabudnuteľný západ slnka. Spoločné foto na vrchole, zahriatie teplým čajom a po polhodine fotografovania všetkých scenérií, sa vydávame späť na Snilovské sedlo a odtiaľ do nášho ďalšieho tábora - Chatu pod Chlebom. Počas zostupu sa poriadne zotmelo a tak vyťahujeme čelovky a pokračujeme v ceste do tábora. Cesta zo sedla k chate je poriadne rozoraná a tak nám trvá dlhšie ako podľa značenia. K chate sa dostávame už v úplnej tme a celí šťastní vchádzame dnu. Po úvodnom zvítaní s chatárkou sa ubytujeme a smerujeme do jedálne sa navečerať. Na chate je pomerne veľa ľudí a tak chvíľu hľadáme miesto na sedenie. Pri večeri rozoberáme pocity z túry a keďže o 23.00 je na chate večierka, poberáme sa aj my spať. Na chate sa spáva v miestnostiach s posteľami, keď je veľa ľudí, tak sa spí aj na podlahe v jedálni a extrém je v síce v zateplenej povale, ale teplota tam je maximálne +12 °C. Preto odporúčam nocľah rezervovať v dostatočnom časovom predstihu.

Druhý deň

Ráno vstávame o 7.30 a po rannej hygiene sa chystáme na raňajky. Pri čakaní na fajnovú praženičku a "hemendex" sa vyberáme pozrieť počasie pred chatu. Je nádherne, ešte krajšie ako včera a tak sa už tešíme, keď vyrazíme ďalej. Po raňajkách balíme všetky veci, ktoré sa nám cez noc sušili a lúčime sa s chatárom. Pred chatou ešte robíme pár fotiek okolitej prírody a hlavne Turčianskej kotliny, ktorá je z veľkej časti zahalená pod plášťom hmly a jedine, čo vidíme je len komín nejakej fabriky. Okolité vrchy sú ale krásne osvetlené ešte ranným slnkom, ktoré sa od bieleho snehu extrémne odráža a preto nasadzujeme lyžiarske okuliare. Pomaly teda vyrážame na náš dnešný cieľ – Chleb, ktorý zatiaľ z chaty nie je vidno. Po včerajšej náročnej túre dnes cítime miernu svalovku a tak nám trvá, kým chytíme tempo zo včera. Na Chleb smeruje aj húf snowboardistov, skialpinistov, ale aj obyčajných turistov, ako sme my. Asi po 20 minútach sa dostávame do mierne strmého terénu, kde začína fúkať poriadne silný vietor, podľa odhadu môže mať rýchlosť tak 50 km/h, na oblohe je ale stále parádne jasno, bez jediného obláčika. Robím ďalšie fotky prírody a v diaľke vidno Nízke a Vysoké Tatry. Zdá sa mi, že čím vyššie sa dostávame, vietor neutícha, ale priam ešte viac zväčšuje svoju už aj tak veľkú rýchlosť.

Terén, resp. snehová vrstva je dobre spevnená a tak sa neprebárame skoro vôbec, až na pár miest, kde bolo spod vrstvy snehu vidieť aj kosodrevinu, tam sme zapadli skoro až po pás. Také miesta boli našťastie iba dve. Asi 50 metrov pod vrcholom na jednom zráze sa chystajú traja ľudia skočiť na lyžiach. Bola by to parádna fotografia, ale pri silnom vetre a na pocit nízkej teplote sa mi vôbec nechce ťahať foťak z brašne a tak len s nemým úžasom pozeráme, ako skáču dole 10- až 15-metrovým previsom. Od adrenalínových lyžiarov sa dostávame na vrchol za 30 minút. Z vrcholu Chlebu je parádny výhľad na okolité pohoria a samozrejme aj doliny, ktoré sú ešte zahalené v hmle, ale iba z martinskej strany. Na vrchole robíme fotografiu a posilňujeme sa teplým čajíkom bez rumu, ktorý sme si urobili na chate. Ešte chvíľu sa kocháme nádhernými výhľadmi, ktoré si pre nás príroda nachystala. Vyrážame v našej ceste ďalej do Snilovského sedla, čo trvá necelú pol hodinku. Keď sme dorazili do sedla a zistili, že je len 11 hodín doobeda, napadla nás skvelá myšlienka – zájsť zrelaxovať do Terchovej. A tak v rámci ušetrenia času, ktorý by sme stratili zostupovaním po čiernej zjazdovke (zelená turistická trasa), ideme do základného tábora kabínkovou lanovkou. Cesta lanovkou trvá ani nie 15 minút. Od lanovky k parkovisku, kde máme odparkovaný náš voz, je asi 100 metrov, a celú cestu rozmýšľame, či auto bude v poriadku a hlavne či tam vôbec bude. Po príchode na parkovisko zisťujeme, že tam je síce celé biele od námrazy, ale je. Ešte posledná fotka pred autom a vyrážame na dvojhodinový relaxačný pobyt do Terchovej.

Zhrnutie

Túru hodnotíme ako veľmi pozitívnu, spoznali sme fajn ľudí na chate, urobili sme niečo pre naše kondičky a zdravého ducha, doniesli sme si kopu fantastických fotografií a čo nás najviac tešilo, bolo parádne počasie, ktoré nás sprevádzalo celú cestu Malou Fatrou. Mimochodom, počasie naozaj vyšlo, pretože chatár nám povedal, že je to najkrajšie počasie za posledný mesiac. Túru vrelo odporúčame nadšencom zimnej turistiky.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek