Recenzia

Starí sprievodcovia a horská literatúra

08. 02. 2012
Fascinuje ma čítanie starých turistických sprievodcov. Ako autori aj bez vymožeností dnešnej doby dokázali napísať diela, ktoré častokrát slúžia turistickej verejnosti dodnes. Bolo to aj preto, že pri tvorbe sprievodcov pracovali priamo v teréne. Názvy dolín či vrchov neodpísali (častokrát nesprávne) od iných autorov, ale informácie zbierali priamo v teréne a na názvy sa pýtali miestnych ľudí (drevorubačov, pastierov, bylinkárov atď.), ktorí každodenne prichádzali do styku s horami a práve z ich skúseností vychádzali pri tvorbe názvoslovia.

Vždy, keď vidím v televízii knižnicu plnú starých zviazaných kníh, pochytí ma túžba vlastniť takú knižnicu. Moja zbierka starých kníh o horách síce ani zďaleka nedosahuje tieto rozmery, napriek tomu mám zopár vzácnych kúskov, ktoré chcem bližšie predstaviť čitateľom.

Úvod

Asi ťažko by som hľadal odpoveď na otázku, ktorú knihu vo svojej zbierke považujem za najvzácnejšiu, pretože dané kritérium spĺňa viacero titulov. Navyše je ťažké rozhodnúť, podľa akých kritérií by som mal určiť, ktorá kniha je najvzácnejšia. Je to kniha s najstarším rokom vydania? Alebo kniha, ktorá sa najťažšie zháňala? Najdrahšia kniha? Prípadne kniha, ku ktorej mám osobitne vrelý vzťah? Ako sami vidíte, kritérií na hodnotenie je viac.

Ale ak by som mal odpovedať na predchádzajúcu otázku, tak za najvzácnejší kúsok v mojej zbierke určite pokladám kópiu originálu nikdy nevydaného, ručne písaného autobiografického životopisu priekopníka slovenskej turistiky a turistických sprievodcov, Miloša Janošku. Rukopis sa nazýva „Po stopách pamäti“, má 473 ručne písaných strán formátu A4. Napriek tomu, že ide o nedokončené dielo, ide o bohatú studnicu informácií. Mal som tú česť originál rukopisu študovať a nafotiť priamo v pracovni Miloša Janošku v Liptovskom Mikuláši počas mojej návštevy u jeho dcéry. Pri čítaní rukopisu som sa dozvedel veľa zaujímavého, napr. že Miloš Janoška v roku 1899 už ako 15-ročný spolu s kamarátmi založil neformálny a neregistrovaný spolok MMM (Mikulášska Mladšia Mládež), ktorý neskôr premenoval na ZORA. Spolok dokonca vydával rovnomenný, ručne písaný časopis, kde zaznamenával túry po okolí, napr. prechod Prosieckou dolinou, výstup na Poludnicu, Veľký Choč či Brestovú.

Medzi ďalšie klenoty v mojej zbierke určite patria obe vydania prvého slovenského Sprievodcu po Tatrách od Miloša Janošku. Prvé vydanie vyšlo v roku 1911 a to druhé v roku 1923. Obe vydania mám v PDF formáte, pričom druhé vydanie mám aj v originálnej podobe s venovaním Františka Klimeša (vydavateľa) autorovi knihy. Prvé vydanie sprievodcu vyšlo na 221 stranách a predstavuje Vysoké Tatry od západu na východ v širšom ponímaní. Okrem Vysokých Tatier sprievodca prináša aj opis túr na Veľký Choč, prechod Prosieckou a Bobroveckou dolinou. Nájdeme tu aj návrh túr v Nízkych Tatrách a v krátkosti sú predstavené aj Pieniny. Druhé vydanie vyšlo už na 550 stranách a je obsiahlejšie, pretože zahŕňa aj opis výstupov na 131 tatranských vrcholov a sediel.

Za najmilší klenot v mojej zbierke rozhodne považujem Krásy Slovenska. S výnimkou prvých pár ročníkov, ktoré už roky neúspešne zháňam, mám všetky ročníky. Časopis začal vydávať v roku 1921 Miloš Janoška spolu s Pavlom Stachom za pomoci zbierky, ktorú uskutočnil Matej Sopko medzi americkými Slovákmi. Keď som nedávno schádzal z Prašivej v Nízkych Tatrách do Korytnice, spomenul som si na článok uverejnený práve v Krásach Slovenska, číslo 1/1931 pod názvom „Korytnica – Davos Slovenska“, kde sa autor článku, E. Cagán rozplýva nad krásami Korytnice a jej okolia. Keby sa autor článku presunul časom do dnešnej doby, len by smutne zaplakal a článok by skôr nazval „Korytnica – miesto duchov“. Krásy Slovenska sú mojou srdcovou záležitosťou aj preto, že si uvedomujem, že hoci prežili niekoľko režimov a veľmi ťažkých období, keď im hrozil zánik, vychádzajú pravidelne od roku 1921 až dodnes.

Našu pozornosť si určite zaslúži aj prvý slovenský sprievodca po Nízkych Tatrách, ktorého tri vydania vyšli v rokoch 1952, 1954 a 1958. Autormi sprievodcov sú Miloš Janoška a Zdenko Hochmuth. Napriek tomu, že od vydania sprievodcov prešlo už niekoľko desaťročí, do dnešného dňa nevyšlo tak prepracované dielo o Nízkych Tatrách, ktoré by podrobne mapovalo toto horstvo práve ako títo sprievodcovia. Sprievodcovia sú výnimoční aj tým, že autori sa podrobnejšie venujú pôvodu jednotlivých názvov vrchov a v prípade nezrovnalostí medzi názvom používaným medzi miestnymi ľuďmi a turistami je to zdôraznené, ako napr. v prípade Červenej Magury, prípadne Brankova.

Skutočný skvost nielen v mojej zbierke, ale aj medzi dielami o horách, sú Osudy Vysokých Tatier od Ivana Houdka. Kniha vyšla v troch vydaniach v rokoch 1936, 1951 a 1976. Osudy sú jedinečným, doteraz neprekonaným dielom, ktoré mapuje celú históriu Vysokých Tatier. Toto dielo nesmie chýbať v knižnici žiadneho milovníka histórie Vysokých Tatier.

Ďalšie výnimočné dielo, ktoré mám, aj keď len v PDF formáte, je desaťzväzkový Horolezecký sprievodca od Arna Puškáša. Sprievodca vyšiel v rokoch 1957 až 1989 a opisuje oblasť Vysokých Tatier od východu na západ. Napriek tomu, že ide o horolezeckého sprievodcu, cenné informácie v ňom nájdu všetci milovníci Vysokých Tatier.

Dobové názvy

Samostatnou kapitolou sú dobové názvy. Je zaujímavé porovnať názvy spred niekoľkých desaťročí s dnešnými. Čítanie starých sprievodcov ukazuje, ako sa aj jazyk vyvíja. Dnes už úsmevne znie pomenovanie horského vodcu „vodič“, svišťa „mrcúň“ či „mercúň“, prípadne kamzíka „koza“. Ešte úsmevnejšie znie pomenovanie zubačky, premávajúcej na trase Tatranská Štrba – Štrbské Pleso, ktorú na začiatku 20. storočia nazývali „kocúr“.

Zaujímavé je sledovať aj vývoj zemepisného názvoslovia. Tak napr. Chočské vrchy boli Liptovsko-oravské vápencové vrchy, Západné Tatry boli Liptovské Hole, Nízke Tatry boli Nižné Tatry atď. V tomto smere najzaujímavejšie vychádzajú asi Belianske Tatry. Pomaly čo sprievodca, to iný názov pohoria. Ždiarske Tatry, Ždiarske Alpy, Bielske Hole, Bielske Alpy, Belanské Alpy či Belanské Vápencové Alpy je len zopár názvov, ktoré som našiel v starých knihách a mapách.

Ako, kde a za koľko kúpiť knihy

Spôsob, ako získavam starých sprievodcov, je viacero. Ak hľadám konkrétny titul, použijem buď vyhľadávač alebo webové stránky jednotlivých antikvariátov. Väčšinu kníh som kúpil online v českých antikvariátoch. V niekoľkých prípadoch mi pomohla aj inzercia na rôznych inzertných portáloch.

Čo sa týka cien, sú rôzne. Napríklad som mal možnosť kúpiť prvé vydanie „Sprievodcu po Tatrách“ z roku 1911 v istom slovenskom antikvariáte za 130,- €. Keďže sprievodca bol poškodený a nekompletný, cena sa mi zdala prehnaná a tak som ho nekúpil. Druhé vydanie rovnakého sprievodcu z roku 1923 som zohnal v českom antikvariáte za 400,- Kč. Nadobúdacia cena väčšiny kníh v mojej zbierke nepresiahla hranicu 20,- €.

Záver

Samozrejme, toto je len časť sprievodcov, ktorých som chcel predstaviť. Je ťažké povedať, na základe čoho som ich vybral. Kritériom asi bolo, že aj po rokoch ide o diela, ktoré slúžia a nestrácajú na hodnote ani dnes. Staré knihy mám rád aj preto, že môžem porovnávať minulosť s prítomnosťou, čo všetko sa zmenilo, čo pribudlo alebo ubudlo, aké problémy trápili turistov v tých časoch atď. Čítanie starých sprievodcov vnímam ako akési duševné obohatenie, rozšírenie obzoru.

Fórum 13 príspevkov
Starí sprievodcovia a horská literatúra 18/06/13 22:03 13 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Recenzia Starí sprievodcovia a horská literatúra Fascinuje ma čítanie starých turistických sprievodcov. Ako autori aj bez vymožeností dnešnej doby dokázali napísať diela, ktoré častokrát slúžia turistickej verejnosti dodnes. Bolo to aj preto, že pri tvorbe sprievodcov pracovali priamo v teréne. Názvy dolín či vrchov neodpísali (častokrát nesprávne) od iných autorov, ale informácie zbierali priamo v teréne a na názvy sa pýtali miestnych ľudí (drevorubačov, pastierov, bylinkárov atď.), ktorí každodenne prichádzali do styku s horami a práve z ich skúseností vychádzali pri tvorbe názvoslovia. 08/02/12 Norbert Takáč Mapy a knihy
Túra Liptovská Lúžna – Salatín – Ludrová Okolie Ružomberka je obklopené krásnymi horami a turistom ponúka množstvo túr. Medzi moju srdcovku patrí výstup na nízkotatranský Salatín. Nielenže ponúka krásne horské výhľady, ale vždy tu stretnem minimum ľudí, takže človek si krásu prírody vychutná naplno. 26/09/11 Norbert Takáč Nízke Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Brankovský vodopád a hrebeň Brankova Ide o pestrú túru, kde uvidíme najvyšší vodopád v Nízkych Tatrách, horské lúky, ale aj divoký hrebeň Brankova s úzkym chodníkom, solitérnymi skalami a hustým lesom. dnes Soňa Mäkká Nízke Tatry
Túra Hrebeňovka Javorníkov zo Žiliny Pôvodne som plánoval ísť na hrebeňovku Slanských vrchov, po ktorej dlhšie pokukujem, ale kvôli africkému moru ošípaných som nakoniec radšej pozmenil plány. Nechcel som ohroziť naše domáce prasce. Nemusel som ani dlho rozmýšľať a hneď som vedel, že náhradným plánom budú Javorníky. Pohorie cez týždeň celkom opustené so zaujímavými horskými lúkami a malými lazníckymi sídlami. včera Pavel Forgáč Javorníky
Túra Na najvyšší kopec galantského okresu Počas veľkonočných sviatkov som si všimol, že na Hikingu nie je opis trasy, ktorá by ležala celá v galantskom okrese. Rozhodol som sa, že to napravím. Ale kam ísť, keď je v okrese také množstvo atraktívnych turistických cieľov? Vybral som sa na najvyšší kopec okresu, na Šalgočskú dvojtisícovku. 30/05/20 Martin Knor Podunajsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Starí sprievodcovia a horská literatúra 18/06/13 22:03 13 príspevkov
Fakty
  • Obchody
    • antikvariáty
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.96 (0.32)