Túra

Červené vrchy, Giewont a Zakopané

24.04.12
Červené vrchy tvoria východnú hranicu Západných Tatier. Hoci sú súčasťou hlavného hrebeňa, od Bystrej sa k nim po hrebeni legálne nedostanete, lebo úsek medzi Pyšným sedlom a Temniakom nespája turisticky značený chodník. Hrebeňom Červených vrchov (Czerwone Wierchy), ako je v Západných Tatrách zvykom, vedie slovensko-poľská hranica, no Slovákov stretnete v týchto miestach poskromne. Príčinou je pomerne zložitá dostupnosť zo slovenskej strany. Namiesto úvodného „maratónu“ Tichou dolinou sa preto odporúča zvoliť nástup v poľskom Zakopanom.

Trasa

Zakopane, Murowanica – Kuźnice, dolná stanica lanovky – Myślenickie Turnie, medzistanica lanovej dráhy – Kasprov vrch (Kasprowy Wierch) – Goričková (Goryczkowa Czuba) – Kondratova kopa (Kondracka Kopa) – Malolúčniak (Malolaczniak) – Temniak (Ciemniak) – Kondratova kopa (Kondracka Kopa) – Kondracka Przełęcz – Giewont – Kondracka Przełęcz – Kondratova Polana, horská chata Schronisko na Kondratowej Hali – Polana Kalatówki – Kuźnice – Zakopane, Murowanica

Predtúrie

Západné Tatry som si v roku 2011 naplánoval na tri septembrové jednodňovky. Prvá patrila Jakubinej a Barancu, druhá Bystrej, a tretia, keď sa už počasie stávalo stále viac neistejším, Červeným vrchom. Na rýchliky z Bratislavy v Poprade celkom slušne nadväzovalo (v letných a jesenných mesiacoch) autobusové spojenie do Zakopaného. Plány trochu narušilo hodinové meškanie vlaku, stihol som až posledný autobus, takže som zostal „ušetrený“ pohľadu na podvečerné Tatry a prehliadky hraničných poľských obcí. Na nočné Zakopané som bol pripravený len sčasti, v ruke presná adresa môjho ubytovateľa a k tomu mapa mesta s veľkou mierkou.

Dlhými alejami, ulicami Jagiellońska a Tytusa Chalubińskiego, som sa od autobusovej stanice prepracoval až ku kruhovému objazdu s ulicou Droga na Bystre, kde ma čakal môj trojdňový príbytok. Ulicu som našiel, dom však nie, a tak som asi po polhodinke „Drogovania“ požiadal o pomoc miestneho občana. Nikdy nezabudnem na jeho vetu: „Droga na Bystre 18b? Nie viem, pošukáme.“ Tesne pred útekom som si spomenul, čo toto slovíčko v poľštine znamená a začali sme zadanú adresu hľadať. O chvíľu som sa už poľsko-slovensky rozprával s majiteľom penziónu Adamom. Na izbe som si pripravil veci na túru a po dni cestovania čo nevidieť zaspal.

Zakopane, Murowanica – Kasprov vrch

Na túru som vyrazil okolo siedmej, po hlavnej ceste do Kuźníc smerovali v menších počtoch pešiaci, čo bolo ale horšie, už aj mikrobusy naplnené horychtivými Poliakmi. Po dvoch kilometroch jemne stúpajúcej asfaltky prišli Kuźnice, miesto s obchodíkmi a stánkami so suvenírmi, v blízkosti ktorých sa nachádza stanovisko drožiek – konských záprahov, ktoré tu turisti hojne využívajú, ako aj údolná stanica lanovky na Kasprov vrch. Pred kasou stálo do dvadsať ľudí čakajúcich na spustenie prevádzky. Prezrel som si časy a ceny a vybral sa hľadať rázcestník.

Po chvíli som už sledoval zelenú značku, idúc po kamenistej ceste, vedúcej krásne zeleným lesom popri potoku. Konečne sa dala vychutnávať samota, i keď trošku nečakaná. Väčšina turistov totiž zostala pri lanovke. Cestou hore ma vyľakal len osamelý bežec, ktorý sa smerom do kopca prehnal okolo mňa. Našiel som ho oddychovať na vyhliadke pri medzistanici lanovky Myślenickie Turnie (na spôsob Štartu medzi Tatranskou Lomnicou a Skalnatým plesom). Odtiaľto sa cesta zmenila na klasický chodníček. Občasný hukot ma prinútil dvihnúť hlavu a pozorovať lanovku idúcu zhruba 15 metrov nado mnou. Čoskoro sa naše cesty rozišli, šliapal som kopec sprava, kým lanovka zamierila vľavo. Les sa skončil, začalo sa kochanie výhľadmi. Počasie bolo akurát, nepršalo, nefúkalo, ale oblačnosť ešte zakrývala všetko nad 1700 metrov. Pohľad na rozvetvujúcu sa dolinu podo mnou bol však úchvatný, rovnako na horstvo, ktoré ju obklopovalo. Sedlá hlavného hrebeňa boli viditeľné, kým vrcholy stále ležali v hmle. Vpravo odo mňa, na severnej vetve hrebeňa, som zatiaľ márne vyhliadal kríž na Giewonte.

Kolorit krajiny sa menil, kosodrevina sa miešala so skalami, prechádzal som akoby skalnými izbami, miestami obklopenými z viacerých strán kamennými stenami, v ktorých panovalo úplné bezvetrie. Stúpal som postupne po poschodiach tohto horského domu, kým som sa nedostal tesne pod vrchol. Napravo som zbadal vlek (na Kasprovom vrchu je zjazdoviek viac), prešiel som ďalších zhruba 150 výškových metrov a ocitol som sa pri vrcholovej tabuli a observatóriu na Kasprovom vrchu (Kasprowy Wierch). Vľavo, asi 50 m podo mnou, bola vrcholová stanica lanovky s reštauráciou. Zbehol som dole na rýchly čaj a zakrátko pokračoval v túre.

Kasprov vrch – Temniak

Z reštaurácie som zišiel kúsok do Suchého sedla (Sucha Przełęcz) a zahľadel sa dole na serpentíny stúpajúce z Tichej doliny. Podľa pôvodného plánu som mal z Podbanského na Kasprov vrch doraziť práve tadeto. Východ, čiže Tatry boli neustále zastreté oblakmi, takže som sa dlho nezdržal a vyrazil na západ na hrebeň. Doslova s hrôzou som sledoval davy ľudí, ktoré pravidelne v desaťminútových intervaloch chrlila lanovka. Ľudia bez rozdielu pohlavia, veku, váhy atď., zostava silno pripomínajúca osadenstvo na Chopku či Skalnatom plese. Bola to masovka a minimálne polovica tohto mraveniska si to namierila mojim smerom.

Červené vrchy majú to, na čo sme v Západných Tatrách zvyknutí: úzky hrebeň, ktorým sa vinie úzky chodníček, skalnaté i trávnaté úseky, tráva chytajúca svoj jesenný červený odtieň, podľa ktorého toto horstvo získalo svoje meno. Pohľad vpravo som už poznal, dolinky so vzdialeným Zakopaným. Viac ma fascinoval pohľad na druhú stranu. Tichá dolinu tu chvíľu bežala rovnobežne so mnou, no neskôr sa vo veľkom oblúku stáčala na juh. Na západe sa obloha čistila a už čoskoro som objavil Bystrú s Blyšťom. Po pravej strane z hmly vystupoval Giewont. Čaro chvíle kazili len neustále dobiehačky a obiehačky ľudí a takisto nepríjemný, veľmi silný severný vietor, ktorý ma sprevádzal prvú polovicu hrebeňa.

Sedlá sa striedali s vrchmi, za Goričkovou (Goryczkowa Czuba) prišla Kondratova kopa (Kondracka Kopa) s odbočkou na Giewont. Pokračoval som ďalej suťoviskom na Maloúčniak (Malolaczniak). Na Kresanici (najvyšší bod túry – 2122 m) som dal v závetrí oddych, nejaké jedlo a fotil ostošesť. Desiatky skalných pyramídok tvorili skvelú dekoráciu pre Kriváň i zvyšok Tatier, ktoré sa konečne objavili na horizonte. Na druhej strane Bystrá, Klin, Jakubiná, Volovec, Ostrý Roháč a ďalšie. Časť výhľadu zakrýval Temniak (Ciemniak), ale pohľad naňho bol úchvatný. Úzky chodníček stúpajúci zo sedla Mulowa Przelecz sa ťahal takmer po okraji priepasti, ktorú vytvorili severné skalné zrázy. Po príchode naň nasledovala ďalšia séria fotografií. Kresanica z tejto strany akoby z oka vypadla Temniaku. Na tomto mieste turisticky značený chodník odbáča z hrebeňa, Poľská Tomanová či Veľká Kamenistá ostávajú snom.

Temniak – Giewont – Zakopane, Murowanica

Cesta späť prebiehala rýchlejšie, fotky patrili najmä Vysokým Tatrám, keďže viditeľnosť umožnila nahliadnuť za Kasprov vrch (Kasprowy Wierch), kde hrebeň opticky ukončuje dvojzubá Svinica. Na Kondratovej kope (Kondracka Kopa) sa to opäť zaľudnilo, no najväčšie zhromaždenie sa situovalo v sedle (Kondracka Przełęcz) medzi Kopou a Giewontom. Prudké klesanie do sedla vystriedal záverečný stupák dňa. Tu sa už muselo spomaliť, množstvo ľudí a úzky chodník, na konci spestrený reťazmi, znemožnili rýchlejší postup. V tej chvíli mi to až tak neprekážalo, s náležitou úctou som si vychutnával záverečné metre výstupu na poľský národný symbol.

O chvíľu som stál hore ocenený nerušeným výhľadom na sever. Strávil som tam asi 15 minút fotením a uhýbaním sa ľuďom, ktorí neustále prichádzali. Vrcholový 15-metrový kríž je impozantný, tabuľka na ňom mnoho vypovedajúca o samotných Poliakoch, slučka chodníka (aby sa nestretali tí, čo prichádzajú, s tými, čo odchádzajú) premyslená. Pozor treba dať na hladký povrch balvanov, vyprofilované miliónmi podrážok, ktoré po nich prešli.

Z vrchu a potom aj zo sedla smerom na Halu Kondratowu sa zostupuje dosť prudko, čo po celodennom šliapaní nie je nič príjemné. Výhľad sa stále viac obmedzoval na priľahlé svahy, isté zážitkové vykúpenie priniesla samotná Hala Kondratowa, horská poľana s peknou chatou, kde je možné občerstviť sa. Nasledoval ďalší zostup lesom so záverom v Kuźniciach a Murowanici približne o štvrtej popoludní.

Mesto Zakopané

Na druhý deň bolo oveľa krajšie počasie a tak som sa pred prehliadkou mesta rozhodol vyviezť lanovkou ešte raz na Kasprov vrch (Kasprowy Wierch). Hoci som k lanovke prišiel okolo pol ôsmej, ušla sa mi až tretia či štvrtá jazda (spiatočný lístok stál 50,- zlotých, okolo 12,- €). Hore som strávil asi dve hodiny, prešiel kúsok za Suché sedlo(Sucha Przełęcz), nafotil Tatry, pri stanici lanovky som si pozrel a vypočul goralský folklórny súbor, ktorý sa tancom a spevom prišiel predviesť až sem hore, a nakoniec zamieril lanovkou späť. Okolo jedenástej bolo dole pri lanovke veľmi husto, viac ako dvesto ľudí, vychádzalo to pre tých posledných na niekoľko hodín čakania.

Poobede som sa vybral do mesta. Cieľom bola najmä preslávená promenádna ulica Krupówki, obchodné centrum mesta, a taktiež architektonický skvost Zakopaného. Krupówkami som prešiel pomerne rýchlo, bolo plno, takže som sa uspokojil s niekoľkými fotkami a nákupy nechal na neskôr. Na mieste, kde sa stretávajú Krupówki s ulicou Kościeliska, je stanica pozemnej lanovky na vrch Gubalówka, jedno z ďalších turistami obľúbených miest, odkiaľ je výborný výhľad na celé Tatry.

Ulica Kościeliska predstavuje staré mesto Zakopaného, už na jej začiatku je čo obdivovať. Nachádza sa tu starý drevený kostol, za ktorým je umiestnená kaplnka a cintorín (Cmentarz na Pęksowym Brzyzku), veľmi dôstojné a majestátne miesto, charakteristické unikátnymi náhrobnými kameňmi. Svoje miesto pokoja tu našlo množstvo poľských osobností z oblasti turizmu i kultúrneho života.

Neďaleko odtiaľto sa nachádza jedna z najvzácnejších stavieb Zakopaného, slávna Villa Koliba, postavená v tradičnom architektonickom štýle mesta Zakopané, objavenom S. Witkiewiczom. Nasledovali domy s pamätnými tabuľami slávnych rodín mesta Zakopané. Nakoniec som sa dostal až k sakrálnej stavbe - Sanktuárium Matky Božej Fatimskej, ležiacej na ulici Krzeptowki. Vedľa Sanktuária stojí vysoký kríž, veľmi podobný tomu na Giewonte, ktorý je z tohto miesta dobre vidieť. Tu moja poznávacia cesta končila, nasledoval návrat na Krupówki a nákup drobných suvenírov.

Záver

Zakopané je mestečko, ktoré dýcha turistikou a tradíciou, čo je pre mňa veľmi dobrá kombinácia. Nadobudol som tu pocity, ktoré mi „popradské“ podtatranské obce so svojou víziou turizmu neposkytli. Ak si chcete doplniť obraz o Vysokých a Západných Tatrách, nazrieť na nich z iného uhla, určite ho navštívte. Červené vrchy (Czerwone Wierchy) s Giewontom stoja za to. Určite sa tam vrátim už najbližší rok. Nielen kvôli atmosfére mesta, ale aj preto, že predstavuje dobrý východiskový bod pre Svinicu, Kościelec či Orliu prť (Orla Perć).

Fórum 8 príspevkov
Červené vrchy, Giewont a Zakopané 13/08/12 18:40 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľký Choč s deťmi Ak by som mal akcii priradiť nejaký počiatok, „prvú zmienku o obci“, vrátil by som sa 6 rokov dozadu, keď som s ešte len trojročným Alexom zavítal na Bačovské dni do Malatinej. Ochutnávka syrov, vlastnoručná výroba šálky z hliny a súťaž v plieskaní bičom patrili k vrcholom. V ten deň sa mi podarilo do Alexovho slovníka infiltrovať výrazy „bič“ a „Choč“, ktorý sme v to popoludnie obdivovali z viacerých strán. Odvtedy neuplynul rok, aby sa Alex nespýtal, kedy pôjdeme na Choč. 24/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Návrat do detstva – salaše pod Čiernym kameňom Z detstva mám na dovolenky v Liptovských Revúcach krásne spomienky. Nekonečná cesta Škodou stodesať, ktorú nám spríjemňovalo „la šánte mí kantáre“ zo staručkej Aiwy, tuhý boj nášho staručkého auta so stúpaním na Donovaly, ukončený buď výdychom úľavy celej posádky alebo vyvretou vodou. 17/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Na Vápeč cez Baské Strážovské vrchy som naposledy brázdil pred tromi rokmi s parťákmi. Náš pôvodný zámer prejsť trasu z Vrícka do Hornej Poruby nakoniec nevyšiel a skončili sme v Zliechove. Vypadol tak jeden z našich hlavných cieľov – Vápeč. V hlave som ho však držal poctivo ďalej, a keďže nás tohtoročné „leto“ nie a nie opustiť, zosnoval som okolo tejto vápencovej hrudy trasu. Parťák sa tentoraz nenašiel, a tak som vyrazil sám. 14/12/18 Radoslav Jurčina Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Potulky okolo Bukowiny Tatrzańskej Tatranskú Bukovinu (poľ. Bukowina Tatrzańska) sme už viackrát navštívili. Prostredie Podhalia (poľ. Podhale) obľubujeme najmä pre nenáročné, ľudoprázdne prechádzky s neopakovateľnými pohľadmi na Tatry. Obdivujeme kde-tu roztrúsené “živé” salaše - bacówki, či kulinárske špeciality. Okolie je posiate množstvom obydlí, čo špacírku predurčuje na bezpečnú alternatívu k vysokohorským túram v období s nepriaznivým počasím. dnes Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry
PR Po stopách Pabla Escobara v Cestovateľskom kine Najznámejší narkoštát všetkých čias sa odhalí v špeciálnom Cestovateľskom kine. Návštevníci sa v utorok 10. decembra v KC Dunaj prenesú na miesta, z ktorých vzišiel a kde nakoniec aj padol milovaný a obávaný Pablo Escobar. V pútavom rozprávaní lekára a cestovateľa Ľuboša Fellnera ožije všetko zo seriálu Narcos, a ešte viac! včera sponzorovaný článok Festivaly a premietania
Túra Zadné Meďodoly a Gombošov vrch z Tatranskej Javoriny Naplánovaný jesenný turistický výlet v Tatrách musím na poslednú chvíľu modifikovať. Horská služba totiž hlási, že po poslednom snežení panujú vo vysokých polohách zimné podmienky, k čomu nemám potrebné skúsenosti a s výnimkou čiapky ani výstroj. Ostávajú teda iba nižšie položené miesta, z čoho sa rozhodujem pre Zadné Meďodoly. Miesto mi učarovalo už pri našom letnom rodinnom prechode Kopským sedlom, kvôli deťom som si ho však patrične nevychutnal. Aby to nebola len taká seniorská prechádzka, po návrate do Tatranskej Javoriny si ešte vybehnem na Gombošov vrch preveriť výhľady zo zjazdovky. včera Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Červené vrchy, Giewont a Zakopané 13/08/12 18:40 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Poľsko: Tatry - Tatry Zachodnie (Západné Tatry) - Czerwone Wierchy (Červené vrchy)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2122 m n. m.
    • min: 935 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2283 m
    • klesanie: 2283 m
  • Vzdialenosť
    • 24 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 30.09.2011
  • Štart trasy
    • šírka: 49.2794 ° SŠ
      dĺžka: 19.9796 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.2794 ° SŠ
      dĺžka: 19.9796 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Zakopané
  • Voda
    • Zakopané, Kasprov vrch/Kasprowy Wierch (reštaurácia), Hala Kondratowa (Schronisko na Kondratowej Hali)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Zakopané (bus), lanová dráha Kuźnice - Kasprov vrch (Kasprowy Wierch)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.9 (0.3)