Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Extra Rozhľadne Malých Karpát

Obľúbeným a mnohokrát vyhľadávaným turistickým cieľom vychádzok do prírody bývajú rozhľadne. Stoja na výrazných vrcholoch, či na miestach, ktoré dovoľujú panoramatický pohľad na blízku a vzdialenú krajinu. Ich vyhliadkové plošiny často prevyšujú okolitý les a tak výhľadovému bodu zvyšujú jeho turistickú atraktivitu. V mojom stručnom príspevku som sa pokúsil zmapovať rozhľadne v Malých Karpatoch. Zároveň verím, že tento článok podnieti aj iných autorov k zmapovaniu rozhľadní v ostatných pohoriach Slovenska.

Rozhľadňa na Vápennej

Rozhľadňa je situovaná na treťom najvyššom vrchu Malých Karpát, na Vápennej (752 m n. m.), volanej aj Roštún. Rozložitý masív vrchu sa vypína na severozápadnom okraji centrálnej časti pohoria. Keďže akoby vyrastala zo Záhorskej nížiny, dominuje nielen okolitým kopcom, ale aj širokému okoliu. Jej vrchol patrí do katastrálneho územia obce Sološnica v Malackom okrese. Samotný vrchol je dostupný z podhorských obcí Sološnica a Plavecké Podhradie. Vrcholom prechádza červená značka – Štefánikova magistrála, na ktorú sa napája hustá sieť turistických značkovaných chodníkov, ktorými sa dá dostať na Vápennú z viacerých smerov.

V nedávnej minulosti stál na vrchole Vápennej betónový pylón so signalizačným zariadením slúžiacim vojenským letcom dislokovaným na letisku v Kuchyni. V druhej polovici minulého storočia po zavedení radarovej navigácie signálne svetlá stratili svoj význam a boli demontované. Zostal po nich už len spomenutý pylón, ktorý bol v roku 2006 využitý ako základný prvok rozhľadne. Za jej existenciu vďačíme hlavne turistom zo Sološnice. Stavba, okrem betónového pylónu s ďakovnou tabulou, pozostáva z malej železnej plošiny so zábradlím, na ktorú vedie rebrík. Plošina stojí vo výške 4 metrov. Vstup na rozhľadňu je bezplatný.

Z vlastného vrcholu Vápennej a okolitých brál bol odjakživa výhľad západným, východným a južným smerom. Výhľadu na sever bránil les. Po vybudovaní rozhľadne sa otvára výhľad aj týmto smerom. Síce nie je taký monumentálny ako na ostatné svetové strany (čiastočne tomu bránia koruny stromov), ale predsa len vidieť doďaleka. Takže sa dá hovoriť o kruhovom výhľade. Za dobrého počasia uvidíme nielen vrchy Bielych Karpát, Tribča, Považského Inovca, ale aj vzdialené štíty rakúskych Álp či Pálavské vrchy v Českej republike. Samozrejme pekný pohľad je aj na blízke vrchy Pezinských Karpát (Vysoká, Jelenec, Geldek), najvyšší vrch pohoria Záruby, mestečko Rohožník, či roviny Záhorskej nížiny.

Rozhľadňa na Veľkej homoli

Azda najznámejšia malokarpatská rozhľadňa sa nachádza v centrálnej oblasti pohoria, v časti Pezinské Karpaty, na vrchu Veľká homoľa (709 m n. m.), ktorú Modrania volajú aj Kúgel. Jej rozložitý masív dominuje celej oblasti nad malebnými mestami Modra a Pezinok. Je najvýznamnejším vrchom na východnej strane južnej časti pohoria, pričom patrí do katastrálneho územia mesta Modra. Na vrchole sa križuje viacero turistických trás, takže rozhľadňa je prístupná z viacerých smerov. Ich hustá sieť dovoľuje si zvoliť vlastnú výstupovú trasu či už z blízkej rekreačnej oblasti Modra - Piesok, alebo zo vzdialenejších miest (mestá Modra, Pezinok, lúka Čermák a pod.).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Blízkosť Zochovej chaty a kamenného útvaru Traja jazdci, ktoré sú dodnes obľúbeným cieľom turistov, podnietila výstavbu prvej rozhľadne už v roku 1894. Vybudoval ju Modranský turistický spolok. Rozhľadňa nemala dlhé trvanie a v prvej pol. 20. stor. zanikla. Na začiatku 21. stor. sa z iniciatívy pána Milana Ružeka dohodli mestá Modra a Pezinok znovu vybudovať na Veľkej homoli rozhľadňu ako “symbol dobrej spolupráce týchto miest v 3. tisícročí“. Stavba bola dokončená a sprístupnená 19. mája 2002. V roku 2009 bola síce poškodená veternou smršťou, ale na slovenské pomery bola neobyčajne rýchlo opravená a dodnes plnohodnotne slúži verejnosti. V tesnej blízkosti stojí prístrešok, niekoľko stolov s lavicami a ohnisko. Ďalší prístrešok je vybudovaný pod záverečným stúpaním na vrchol v smere „od Hvezdárne“, neďaleko križovatky červenej, modrej a zelenej značky.

Samotná rozhľadňa je drevenej konštrukcie, štvorcového pôdorysu a dosahuje výšku 20 metrov. Komunikácia na vrcholovú plošinu je riešená dreveným schodiskom. Jej stabilitu dopĺňa niekoľko kotviacich lán. Vstup na rozhľadňu je bezplatný. Vrcholová plošina poskytuje neuveriteľný kruhový výhľad. Za dobrého počasia vidieť nielen vzdialené Alpy, ale aj Tribeč, Považský Inovec, Biele Karpaty či Pálavské vrchy (ČR). Samozrejme úchvatný je aj pohľad na blízke Malé Karpaty a roviny Podunajskej a Záhorskej nížiny.

Rozhľadňa na vrchu Kukla

Rozhľadňa na vrchu Kukla (564 m n. m.) sa nachádza na vrchole homoľovitého kopca týčiaceho sa nad obcou Dubová, do ktorého katastrálneho územia aj patrí. Oblasť vrchu patrí do centrálnej časti pohoria volaného Pezinské Karpaty. Jej masív akoby vybiehal pred hradbu pohoria a tvoril „predsunutú stáž či maják“ tejto oblasti. Vďaka hustej sieti turistických značkovaných chodníkov je prístup aj tu možný z viacerých smerov. Či už sú to podhorské obce Dubová a Píla s hradom Červený Kameň, alebo rekreačné strediská Modra - Piesok (Zochova chata) a Modra – Harmónia. Stačí si len pozrieť mapu a naplánovať vlastný variant výstupu.

Do roku 2007 stála na vrchole Kukly stará rozhľadňa. Bola drevenej konštrukcie a dosahovala výšku asi 6 m. Výhľadu z nej bránili koruny stromov, ktoré ju výškovo prerástli. Preto bola demontovaná a na jej mieste v tom istom roku vyrástla nová rozhľadňa. Tá je taktiež drevenej konštrukcie, ktorá sa smerom k vrcholu postupne zužuje. Je vysoká 12 metrov a na vrcholovú plošinu sa dostaneme po rebríkoch. Stabilitu zabezpečujú kotviace laná. Vstup je bezplatný. Vedľa rozhľadne sa nachádza sedenie s lavicami a ohnisko. Rozhľadňa býva omnoho menej navštevovaná ako jej blízka sestra stojaca na Veľkej homoli a stojí takpovediac „v jej tieni“, čo jej však na atraktívnosti vôbec neuberá. Výhľady z nej sú rovnako úchvatné, hlavne východným smerom. Vidieť vzdialený Tribeč s vrchmi Žibrica a Zobor, vrch Marhát v Považskom Inovci, Podunajskú nížinu s roztrúsenými obcami. Ale najkrajší je asi pohľad na hrad Červený Kameň a Trnavskú tabulu s obrysmi Bielych Karpát či Považského Inovca. Samozrejme, úchvatný je aj pohľad na okolité malokarpatské vrchy.

K vrchu sa viaže povesť o vzniku hradu Červený Kameň. Podľa nej pôvodne začali stavať hrad práve tu. No nadprirodzené sily vždy postavené múry cez noc preniesli na protiľahlý kopec. Keď sa to stále opakovalo, stavebníci usúdili, že správne miesto pre hrad bude predsa len na vrchu, kde dnes stojí Červený Kameň. Na povesti je zaujímavé to, že má čiastočne historický základ. Totižto, pôvodná stavba hradu bola v 16. stor. úplne rozobratá, aby uvoľnila miesto modernej renesančnej pevnostnej stavbe, akú poznáme dnes. Zvyšky pôvodného hradu (veža, palác) boli odhalené archeológmi len nedávno v priestore dnešného nádvoria hradu.

Rozhľadňa pri obci Rozbehy

V severnej časti pohoria, neďaleko obce Cerová – časť Rozbehy, stojí od októbra 2009 najmladšia malokarpatská rozhľadňa (460 m n. m.). Bola postavená na základe programu cezhraničnej spolupráce Slovenskej a Českej republiky. Tvorí ju 7 metrov vysoká kamenná stavba s výhľadovou plošinou, ktorá je chránená drevenou strechou. Vedie sem kamenné schodisko. Vedľa nej sú vybudované lavičky, stojí tu informačný panel a smetné koše. Vstup na rozhľadňu je bezplatný. Dostupná je po modrej a žltej značke z rázc. Rozbehy, smer vodná nádrž Buková (modrá), resp. smer Prievaly (žltá). V blízkosti sa nachádza ruina hradu Korlátka, chata SNP a Veterný park – Rozbehy.

Návštevník sa z jej vrcholu môže pokochať pohľadom na severnú časť Záhorskej nížiny, ďalej uvidí najvyšší vrch pohoria – Záruby s hradom Ostrý kameň. Pri pohľade na severozápad a západ je vidieť Chvojnickú pahorkatinu s rozložitým vrchom Zámčisko (hradisko) a vzdialenú Pálavu (ČR). Pri dobrej viditeľnosti sa na obzore rysujú vzdialené kontúry vrchu Zobor v pohorí Tribeč, ďalej oblé chrbty Bielych Karpát, vrch Bradlo, mestá Hlohovec, Senica a viacero významných obcí v okolí (Jablonica, Hlboké a pod.).

Rozhľadňa Königswarte

Rozhľadňa Königswarte sa nachádza na rovnomennom najvýchodnejšom vrchu Rakúska (344 m n. m.). Bola postavená obcou Berg v roku 2001. Táto impozantná drevená stavba dosahuje výšku 19 metrov a návštevníkovi poskytuje v prípade dobrej viditeľnosti (neskorá jeseň, zima, skorá jar) úchvatný a ďaleký kruhový výhľad. O rozhľadni na Hiking.sk veľmi podrobne písal Peter Straka vo článku Na Königswarte. V ňom nájdete množstvo informácií o prístupe, technických detailoch, histórii miesta a opis výhľadu. Preto sa jej tu venujem len okrajovo.

Ako zaujímavosť ešte spomeniem, že v susedstve rozhľadne sa nachádza objekt rakúskych ozbrojených síl. Pohľad na mohutné satelity objektu si mnohí obyvatelia Petržalky pamätajú ešte spred roku 1989, keď na vrch videli z okien, ale žili v domnení, že sa na vrch asi nikdy nedostanú. Čo sa našťastie zmenilo.

Ostatné rozhľadne v Malých Karpatoch

Televízna veža na Kamzíku - Bratislava

Netradičná vyhliadka na Malé Karpaty a ich široké okolie sa nachádza v televíznej veži stojacej na vrchu Kamzík (439 m n. m.). Veža sa nachádza v Bratislavskom lesoparku, ktorý spadá do mestskej časti Nové Mesto. Vrch Kamzík je dobre viditeľný zo širokého okolia a televízna veža je prvá stavba Bratislavy viditeľná z diaľky takmer zo všetkých prístupových ciest. Vo veži sa vo výške 70 m nachádza luxusná reštaurácia Alitude (bývalá reštaurácia Veža) a vyhliadková plošina (od roku 1997 uzavretá z bezpečnostných dôvodov) s výhľadom nielen na Bratislavu, ale aj na jej široké okolie. Jedinečnosťou reštaurácie je, že stoly pre hostí sú umiestnené na točni, ktorá pomaly otáča a poskytuje panoramatický výhľad.

Vyhliadková plošina na Novom moste – Bratislava

Jednou z dominánt Bratislavy je mohutný nosný pylón Nového mosta (pôvodne Most SNP) so stavbou vyhliadkovej reštaurácie, ktorá sa nachádza v jeho hlavici. Toto zariadenie sa nachádza vo výške 85 metrov. Pôvodne tu sídlila reštaurácia Bystrica s točňou a sedením, ktorá svojim otáčaním dovoľovala hosťom kruhový pohľad na mesto, Malé Karpaty, Hundsheimské kopce a Podunajskú nížinu s riekou Dunaj. V roku 2005 prebehla rekonštrukcia reštaurácie (dnes luxusná reštaurácia UFO), no táto atrakcia bola zrušená. Zato bola znovu sprístupnená vyhliadková plošina na vrchole pylóna, ktorá poskytuje rovnaký pohľad na široké okolie. Plošina je otvorená denne od 10.00 – 23.00 h.

Neoficiálne rozhľadne v Malých Karpatoch

Na záver by som rád spomenul ešte dve neoficiálne rozhľadne, ktoré sa nachádzajú v Malých Karpatoch. Ide o bývalé vojenské signalizačné stožiare letiska Kuchyňa. Sú lokalizované na dominantných vrchoch týčiacich sa nad Záhorskou nížinou na západnej strane pohoria. Tieto miesta svojou polohou poskytujú impozantné výhľady. Ale keďže ide o neoficiálne rozhľadne, pri ich návšteve treba brať do úvahy riziko úrazu a zvážiť vstup na vlastnú zodpovednosť.

Bývalý signalizačný stožiar na Vysokej

Na Vysokej (754 m n. m.), ktorá je druhým najvyšším vrchom Malých Karpát, sa nachádza bývalý vojenský signalizačný stožiar letiska Kuchyňa. Na jeho vrchole, približne vo výške 12 m, sa nachádza malá plošina, z ktorej sa otvára krásny kruhový výhľad na všetky svetové strany. Ako pri takmer všetkých rozhľadniach v tomto horstve, za dobrého počasia je vidieť nielen Alpy, Pálavské vrchy, ale aj pohoria Tribeč, Považský Inovec, Biele Karpaty a veľkú časť Záhorskej nížiny. Veľmi interesantný je aj pohľad na okolité kopce a doliny. Na vrcholovú plošinu nevedie rebrík, treba sa sem vyšplhať po kovovej konštrukcii stožiara. Upozorňujem, že výstup je náročný a pomerne nebezpečný. Na Vysokú vedie modrá značka z obce Kuchyňa a z rázc. Panské uhliská.
POZOR – VSTUP NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ!!! NEBEZPEČENSTVO ÚRAZU!!!

Bývalý signalizačný stožiar na Veľkom Petrklíne

Ďalšia neoficiálna rozhľadňa je situovaná nad obcou Sološnica na vrchu Veľký Petrklín (Peterklín). Aj v tomto prípade ide o bývalý vojenský signalizačný stožiar letiska Kuchyňa. Stavba je železnej konštrukcie a jej odhadovaná výška môže byť takmer 16 metrov. Nachádzajú sa tu dve plošiny. Prvá – asi vo výške 10 metrov je prístupná po železnom rebríku. Druhá – na vrchole stožiara, nie je prístupná po rebríku, treba sa sem vyšplhať po železnej konštrukcii, preto je výstup náročnejší a nebezpečný. Z týchto plošín sa nám otvára krásny pohľad na Záhorskú nížinu, dajú sa vzhliadnuť Alpy aj Pálavské vrchy. No asi najkrajší výhľad je severným smerom na Sološnicu, Plavecký hrad s Pohanskou, Kršlenicu, Záruby, Vápennú a Jelenec (Geldek). Južnému výhľadu zase dominuje majestátna Vysoká a okolité kopce. Nevedie sem žiadna oficiálna turistická trasa. Najjednoduchší prístup je z obce zo zastávky SAD, ďalej sa treba vybrať na koniec dediny a odtiaľ popri bývalom elektrickom vedení strmo hore až na vrchol.
POZOR – VSTUP NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ!!! NEBEZPEČENSTVO ÚRAZU!!!

Súvisiace odkazy

Rozhľadne na Slovensku
Slovenské rozhľadne na Wikipédii

Fotogaléria k článku

Najnovšie