Túra

Gesia Szyja (Husí krk) v zime

19.03.12
Volíme Gesia Szyja (Husí krk) v poľskej časti Vysokých Tatier s východzím bodom Lysá poľana, keďže okrem výhľadov bolo aj kritérium využitia dostupnej hromadnej dopravy vrámci Vysokých Tatier. Užijeme si netradičné pohľady na známe naše aj poľské štíty. Na lúke Rusinowa Polana spoznáme horskú architektúru tamojších salašov či dreveníc. Odskočíme si do lesa ku kaplnke Matki Boskiej Jawoŕzyńskiej s prameňom, pri ktorom sú tabuľky ako na našom symbolickom cintoríne pod Ostrvou. Cestou späť z Husieho krku môžme zájsť na horskú chatu Schronisko w Dolinie Roztoki a zvyšok túry späť sa troška potrápime asfaltkou vedúcou z Morského oka. Túra v lete nie je technicky ani kondične náročná, ale zimné časy závisia od momentálneho prešliapania chodníka a jeho zafúkania, nám to trvalo celkovo 9 hodín.

Trasa

Lysá poľana/Lysa Polana – parkovisko Palenica Bialczańska – rázcestie pod poľanou Rusinowa Polana – Rusinowa Polana – kaplica Matki Boskiej Jawoŕzynskiej (kaplnka Javorinskej Matky Božej) – Polana Rusinowa – Gesia Szyja (Husí krk) – rázcestie Waksmundzka Rówień – rázcestie pod Polanou pod Woloszynem – Droga Oswalda Balzera (asfaltová cesta) – Lysa Polana/Lysá poľana

Za výhľadmi v zimou zavretých Vysokých Tatrách

Roky chodíme do Tatier, vychutnávame si atmosféru dolín a chát, keďže len sem má obyčajný turista prístup v toto ročné obdobie. Tento rok sa nám s polovičkou zachcelo si zašliapať na nejaký vrchol, z ktorého by sa dalo si vychutnať výhľad a zimnú dohľadnosť naším očiam ako aj fotoaparátu. Vždy sme ráno či podvečer zasnene pokukovali po Kráľovej holi pri prechádzkach v okolí Tatranskej Lomnice, ale po preštudovaní cestovných poriadkov sa vždy sny rozplynuli. Tak tomu bolo aj tentokrát. Skrátka nedá sa s dostatočnou časovou rezervou (teda kľudným tempom) spraviť Kráľova hoľa s návratom do Tatier behom jedného dňa. Po pozeraní www.turistickamapa.sk aj so zapnutím náhľadu fotiek z galérie, padol nápad na Husí krk (Gesia Szyja) v poľských Tatrách.

Cesta na hranicu

Keďže túto zimu napadlo veľa snehu a stále ho sfúkava, časy v mape sa stávajú len veľmi orientačnými, preto volíme ranný autobus na Lysú poľanu. Cesta ubieha rýchlo, v poloprázdnom autobuse cestujeme ako turisti len my dvaja, cestou sa rozprávame aká je škoda, že náš cieľ je tak málo propagovaný, však dajte si otázku, kto bol v poľských Tatrách a koľkokrát? Z autobusu si vychutnávame pohľad na Belianske Tatry pri rannom úsvite a hovoríme si, že zajtra spravíme autobusovú túru na fotenie (ale to sme nevedeli,že len dnes bude pekné počasie a zajtra z toho nič nebude). Na Lysú poľanu (Lysa Polana) dorazíme pred siedmou po východe slnka. Hneď po vystúpení zistíme, že je tu približne pod -10 stupňov, vetrovky tuhnú a nosy tiež. Hranicu prechádzame vďaka Schengenu bez zastavenia, ešte mám čerstvo v pamäti ako sme stávali vo frontách a kamarátov austrálsky pas si na hraniciach prezerali akosi dlhšie. Asfaltovou cestou približne po 20 minútach dorazíme na parkovisko Palenica Bialczańska. Predbehlo nás len jedno auto a ani výberca vstupného poplatku do národného parku tu nebol, všetko ešte spí, je pracovný deň a v tomto rannom čase ľudia ešte nechodia na Morské oko (Morskie Oko).

Rusinowa Polana

Za vstupom do národného parku je smerovník, zatočíme vpravo po modrej do lesa. Snehu je tu po členky, dávame si návleky. Chodník vyzerá prešliapaný ako od modeliek ich mólovým uzučkým krokom. Po pár minútach začneme stúpať hore, les redne vinou polámaných stromov a kôrovcových suchárov a začínajú sa otvárať prvé výhľady. Sme nadšení, fotíme, hoci v zábere zavadzajú vrcholky stromov, pretože nevieme aké slnko a aký jeho uhol budeme mať po zvyšok dňa. Zisťujeme, že chodník je v redšom lese zafúkaný, ako keby sem už modelky nedošli, miestami sa začíname prepadať po kolena, stúpa sa obtiažne a začíname tušiť, že túra sa pretiahne. Všimli sme si, že tu nie sme sami, sú tu stopy od zvieraťa, ktoré si v pravidelných intervaloch chodník značkovalo močom, že by rys? Však sme neďaleko Rysov. Po približne 1,5 hodine sa dostávame k ďalšiemu smerovníku, ktorý nám hovorí, že ešte chvíľu a budeme na poľane, vidíme prvé domčeky a vychádzame do voľného terénu, úbočia kopca Gesja Szyja (Husí krk). Tu je vplyvom nočného vetra chodník úplne zafúkaný. Prebárame sa po kolená a neraz po pás, snažíme sa nájsť optimálnu stopu, ale márne. To čo v lete by trvalo do 15 minút nám trvá 55 minút, ale musím priznať, že aj fotenie nás zdržiava. Otvárajú sa ďalšie a ďalšie pohľady na Jahňací štít, Rysy a podobne. A takto sa dostávame na poľanu Rusinowa, sú tu tri koliby, respektíve drevenice, pri smerovníku v snehu rozpoznávame zasnežený stôl a lavičky.

Kaplnka

Neideme priamo na vrchol Husieho krku, ale pokračujeme modrou ako píšu 10 minút ku kaplnke (kaplica Matki Boskiej Jowoŕzyńskiej). Chodník príjemne klesá (celkovo cca 40 výškových metrov), a je dobre vychodený. Oproti stretávame prvých turistov tri deti s maminou, počujeme ako na naše slovenské pozdravenie im vysvetľuje, že sme Slováci, asi sme tu rarita. Ešte stretávame dva páry turistov. Poľská strana je takmer ľudoprázdna. Kaplnka nám skôr pripomína malý kostolík. V briežku je asi prameň a po bokoch je múr s tabuľami, venovanými obetiam Tatier, prejdeme ich očami a každý sa na chvíľku zamyslí. Stúpaním sa opäť vraciame na Rusinowu poľanu. Vychádzame z lesa, v lete by sme museli ísť striktne po zelenej ako je prikázané na tabuľke, ale keďže tyčové značenie chýba (ani ho nie je pre orientáciu potreba) je tu niekoľko trás, tak si hľadáme výhodnú na finálne stúpanie na náš cieľ.

Gesja Szyja (Husí krk)

Po pár prepadávajúcich sa krokoch sa vraciame späť a skúšame šťastie kráčať popri lese, ukazuje sa to ako správna voľba, a keď vyššie stretáme oproti nám človiečika, hneď je nám veselšie, vieme že vrchol zdoláme! Pri zastávkach v stúpaní fotíme okolité štíty, je vidieť aj hotel Kolowrat pri Tatranskej Javorine, ba v diaľke aj Tri koruny Pienin. Pri jednom fotení poľany zrazu zbadáme, že spoza drevenice z lesa vychádza nekonečný had turistov, nedá nám to a počítame. Nakoniec sa zhodneme na počte cca 50! Prechádzajú poľanou ďalej smerom, kde sme sa ráno brodili, povzdychneme si, škoda že tadiaľ nešli včera, ale na druhej strane sme to mali zaujímavé. Po prejdení asi dvoch tretín vchádzame do lesíka (od poľany až doteraz sme išli odlesneným chrbátom), ktorý po chvíli končí a nám sa otvára pohľad na skalnatý vrch Husieho krku (Gesia Szyja).

Dobiehajú nás dva páry turistov a už sme hore. Je poludnie, stúpali sme temer 1:35 hodiny, podľa letného smerovníka to malo byť 50 minút. Dávame si pol hodinku na obed a na vychutnanie si slniečka a pohľadov na Belianske Tatry, Jahňací štít, Rysy z jednej časti, na druhej strane rozpoznávame Kasprov vrch, bájny Giewont s jeho veľkým krížom a ešte ďalej Babiu horu i Pilsko. Rozhodujeme sa, či ísť späť tou istou trasou alebo sa vydať do neznáma a pokračovať ďalej. Pri pohľade na hodinky volíme pokračovanie po zelenej na Waksmundzku Rówień.

Waksmundzka Rówień

Chodník obchádza skalný vŕšok vpravo. Nasádzame si mačky-stúpacie železá, dalo by sa to zvládnuť aj bez nich, ale načo riskovať, keď ich máme so sebou. Onedlho vchádzame do lesa a obdivujeme zasnežené stromy. Chodník je prechodený a po pol hodinke sme pri smerovníku Waksmundzka Rówień pri Waksmundzkej poľane. Je čas sa stočiť vľavo a začať sa vracať do doliny k asfaltke, vedúcej na Lysú poľanu, respektíve od Morského oka, nasledujeme červenú značku.

Návrat na Lysú Poľanu

Čo sme nastúpali doobeda, teraz musíme klesnúť. Chodník je málo prešliapaný, vyzerá to, že tadiaľto išiel nedávno jeden lyžiar a turista a asi opäť zvieratko, dajme tomu rys. Miestami využívame dobré značenie, ktoré bolo po celý deň, aby sme si overili či máme správny smer. Občas sa nám medzi stromami ponúka pohľad na skaly nášho zdolaného cieľa Gesja Szyja. Vtedy si hovoríme ako dobre, že sme zvolili túto trasu. S klesaním sa rozlúčime po prejdení nového mostu cez Waksmundzki Potok, ktorý preteká Waksmundzkou Dolinou. Stúpanie nám znepríjemňuje občasné zaborenie sa po pás, keďže les, ktorý je na mapách, je zničený vetrom a následne napadnutý podkôrnym hmyzom, s čím sme nepočítali a siahame si na dno síl.

Prichádzame pod Polanu pod Woloszynem, kde sa stretá červená s čiernou značkou. Čierna tu končí a prichádza z popod nám známej Rusinowej poľany. Vidíme, že asi had turistov si ju zvolil a tadeto prechádzal na spomínanú asfaltku. Chodník je široko prešlapaný a už len klesá. Než vojdeme do hustého lesa, sa nám ešte naskytne vtáčí pohľad na horskú chatu Schronisko w Dolinie Roztoki. Prechádzame ešte cez jeden malý mostík v Hlbokom žľabe (Gleboki Zleb) a onedlho sme na afaltke (Droga Oswalda Balzera). Zostup sem mal trvať okolo 1.15 h, ale v našich podmienkach to bolo 1.50 h. Teraz sme mali pôvodne isť ešte na Schronisko w Dolinie Roztoki, čo by bola ešte zachádzka cca 20 minút, ale treba si nechať niečo aj nabudúce a vydávame sa priamo po ceste na Lysú poľanu, kam dorazíme prechádzkovým tempom za 50 minút.

Do odchodu autobusu máme hodinu. Teraz je otázka, čo budeme robiť? V malom obchodíku, ktorý vyzerá byť zriadený pre tekutinové nákupy Poliakov, nakúpime aj my a dúfame, že na parkovisku bude otvorená malá útulňa ako bola v roku 2010. Máme na tomto konci nášho sveta šťastie, funguje. Sú tu spolu 4 stoly a krb, v podkroví je asi aj poskytované ubytovanie. Dávame si teplé nápoje a vychutnávame si dozvuky dnešného dňa, ktorého túra celkovo trvala 9 hodín. Autobus ide presne a cestu späť nám skrášľujú Belianske Tatry prefarbené západom slnka.

Fórum 10 príspevkov
Gesia Szyja (Husí krk) v zime 23/08/12 12:50 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Beskid, Kasprowy Wierch a Dolina Gąsienicowa v zime V predchádzajúcej časti sme si predstavili prechádzku na hraničný hrebeň v letnom čase. Išlo o preskúmanie terénu pred zimou. Tentokrát sa po takmer rovnakých stopách vydáme bielou Gąsienicowou dolinou, keď bude lákadlom pohľad na zatvorenú slovenskú krajinu Vysokých a Západných Tatier. Na začiatok pridáme krátku prechádzku za výhľadmi ponad Kotlinu Zakopiańsku a na takmer celé Tatry. Posledný deň bude patriť vzácnemu zoskupeniu kolíb - “Bacówiek” na lúke Polana Kopieniec. 18/06/19 Roman Matkovčík Tatry, Západné Tatry, +
Túra Beskid, Kasprowy Wierch a Dolina Gąsienicowa v lete Frekvencia pomenovania Beskyd/Beskydy je tak častá ako napríklad Magura či Poľana. Pod označením Beskydy si môžeme predstaviť pohorie v Poľsku, v severovýchodnej Morave, na Orave či Ukrajine. Avšak my sa vyberieme na hrebeň Západných Tatier, ktorých najvýchodnejší vrchol je Beskid (slov. Beskyd) 2012 m. V jeho blízkosti si nenecháme ujsť dominantnejší vrchol Kasprovho vrchu (Kasprowy Wierch) s vrcholovou stanicou lanovky a meteorologickým observatóriom. Vychádzku zrealizujeme v lete a v druhom pokračovaní článku v zime, kedy bude pridanou hodnotou pohľad na zatvorenú slovenskú krajinu Vysokých a Západných Tatier. 11/06/19 Roman Matkovčík Tatry, Vysoké a Belianske Tatry, +
Túra Maroko krajina hôr a púšte: Jebel Toubkal a Sahara Človek by si mal plniť svoje méty, využiť príležitosti, ktoré sa naskytnú. Po Gerlachu, po zdolaní alpskej 3000+ a priblížení sa k 4000 ostal neprekonaný stupienok 4000+. Slovo dalo slovo a nadišiel čas zúčastniť sa 10-dňového pobytu na exotikou zaváňujúcom mieste v africkom Maroku. Čaká nás 6-dňový pobyt v horách Vysokého Atlasu a nazretie k okraju Sahary. 30/04/19 Roman Matkovčík Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. dnes Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. včera Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. 18/08/19 Peter Straka Javorníky

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Gesia Szyja (Husí krk) v zime 23/08/12 12:50 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry, poľská časť Východných Vysokých Tatier (Polskie Tatry Wschodnie Wysokie)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1490 m n. m.
    • min: 970 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 588 m
    • klesanie: 588 m
  • Vzdialenosť
    • 16 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 21.02.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 49.2637 ° SŠ
      dĺžka: 20.1147 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.2632 ° SŠ
      dĺžka: 20.11509 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Lysá poľana (bufet, obchod), Schronisko v Dolinie Roztoki
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Tatranská Lomnica (vlak, bus) - Lysá poľana (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1 (0.38)