Rada

Impregnácia oblečenia voskom

11.04.12
Nedávno som sa pustil do upratovania reklamných a informačných prospektov, ktoré som si doniesol ešte minulý rok z Mníchova (výstava ISPO 2011). Obrovská kopa mi už dlho zaberala celú poličku, a preto som si povedal, že si tieto materiály prelistujem, a že všetko nepotrebné napokon vyhodím. Počas listovania som však natrafil na článok švédskeho výrobcu outdooroveho oblečenia, v ktorom sa písalo o impregnácii oblečenia voskom.

Ošetrovanie voskom síce nie je žiadnou novinkou, no mňa zaujala táto forma impregnácie práve preto, že v dnešnej dobe HI-TECH materiálov sa na tento spôsob už dávno zabudlo a pritom to bola bežná záležitosť.

Novodobá správa o voskovaní outdooroveho oblečenia pochádza zo Švédska, kde sa o opätovné rozšírenie tejto impregnácie v súčasnosti snaží značka Fjällräven. Severská firma prišla s voskovaním vlastných výrobkov už vo svojich začiatkoch (60. roky 20. storočia), keď zakladateľ Åke Nordin zhotovil prvú outdoorovu bundu. Materiál, ktorý použil na bundu, sa vtedy využíval na výrobu stanov. Pretože tento druh materiálu nevynikal svojimi vlastnosťami (požiadavky na textilné materiály pre oblečenie sú iné ako pre materiály na stan), Åke Nordin sa rozhodol, že jeho vlastnosti upraví podľa požadovaných potrieb. Experimentovanie s včelím voskom a parafínom dospelo k tomu, že Åke vyvinul impregnačný prostriedok, ktorý dokázal zlepšiť vodeodolnosť a vetruvzdornosť stanovej tkaniny. Impregnačný prostriedok dostal názov Greenland Wax.

Impregnácia voskom, resp. tukom však nebola úplnou novinkou ani v 60. rokoch 20 storočia. Počiatky tejto impregnácie siahajú až do dávnej minulosti. Napríklad na našom území bola podobná forma impregnácie používaná pastiermi oviec. Bačovia a valasi na vysokohorských salašoch impregnovali svoje košele v roztopenom ovčom tuku a následne ich vyvesili nad oheň do dymu, kde ich vyúdili. Košeľa sa začiernila a mala vraj niekoľko výhod. Nebolo na nej vidno špinu, nebolo v nej teplo, neprepúšťala vodu a nedostal sa do nej žiaden hmyz. Okrem toho mastila pokožku. Posledná zmienka o tejto forme impregnácie pochádza z Liptova, kde takúto čiernu košeľu nosil ešte začiatkom 20. storočia bača Adam Labaška zo Žiaru.

Teraz si určite poviete fuj, tá košeľa musela riadne smrdieť. A veruže, zápach to určite nebol lákavý, v tej dobe to však bola jediná impregnácia, ktorá zaručovala ochranu pred nepriaznivými podmienkami počasia vo vysokohorskom teréne. Na nosenie takejto košele by bola asi dnes potrebná poriadna dávka odvahy.

Vrátim sa však k impregnácii voskom a pokúsim sa zhrnúť jej kladné i záporné stránky. Medzi prvé kladné stránky voskovania určite patrí zvýšenie odolnosti voči vode a vetru. Vosk totiž upravuje povrchové napätie textílie, čím sa dosahuje nižšia zmáčavosť a textília je preto odolnejšia proti vode a snehu. Vetru zase odoláva vďaka utesneniu pórov, ktoré vyplní tenká vrstvička vosku. Ďalšou výhodou voskovania je predĺženie životnosti odevu. Textilné vlákna sú vďaka vosku odolnejšie proti UV žiareniu a taktiež proti mechanickému namáhaniu a biologickej degradácii. Zápornou stránkou tejto impregnácie je znížená priedušnosť. Neznamená to však, že voskovaný odev nedýcha. Aj textília upravená voskom si zachováva určitú priedušnosť, veľkosť priedušnosti materiálu však závisí od množstva použitého vosku. Ďalšou zápornou vlastnosťou je mierna zmena tuhosti textílie a farebného odtieňa. Farba sa môže kvôli vosku mierne stmaviť, no táto zmena nemusí byť viditeľná pri každej impregnácii.

Napokon, všetky vyššie spomínané vlastnosti sú závislé od množstva vosku v textílii a každý užívateľ si ich môže podľa svojej potreby aj upraviť. Voskovanie je jednoduchou záležitosťou a na jeho realizáciu postačuje iba ohriatie odevu fénom alebo žehličkou. Okrem toho sa dá vosk z odevy odstrániť bežným praním (už pri teplote 40 °C), čím sa odevu vracajú všetky jeho pôvodné vlastnosti. Preto si tento spôsob impregnácie môžete vyskúšať napríklad na svojich riflových nohaviciach alebo na vojenskej celte, klobúku atď.

Na záver by som chcel upozorniť, že tento druh impregnácie nie je vhodný na súčasné HI-TECH oblečenie z membránových materiálov. Vhodné je iba na nemembránové oblečenia z prírodných alebo syntetických (resp. zmesových) materiálov. Taktiež by som rád podotkol, že voskovanie je omnoho vhodnejšie na zimné odevy, ktoré prichádzajú do kontaktu zo snehom. Menej vhodné je na letné odevy do teplého a vlhkého počasia.

Viac informácií o tom, ako si naimpregnovať outdoorove oblečenie alebo ďalšiu výbavu ako sú celty, batohy, čiapky a pod., nájdete na webovej stránke firmy Fjällräven.

Fórum 2 príspevky
Impregnácia oblečenia voskom 06/11/19 18:58 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Test Batoh Bergans Helium PRO 40 Helium PRO 40 od firmy Bergans je ľahký technický batoh, ktorý je svojím objemom vhodný na jednodenné aj víkendové pobyty na horách. Batoh bol navrhnutý hlavne pre horolezcov a skialpinistov, no svoje uplatnenie si nájde aj pri ostatných outdoorových aktivitách. Okrem hlavnej komory má batoh aj špeciálnu priehradku na skialpinistickú výbavu, ktorá je ľahko dostupná z prednej strany. Ruksak poskytuje veľmi stabilné upevnenie lyží, horolezeckých čakanov a ďalšej výbavy. Popri početných možnostiach nastavení má batoh aj odnímateľný vrchný kryt. K dispozícii je v červenej a tmavošedej farbe. 10/10/18 Pavol Hreha Batohy
Lezenie Volí chrbát a rázsocha Volovca Mengusovského Začiatkom leta 2016 som sa zúčastnil na stretnutí vysokohorských turistov SVTS na Popradskom plese, ktoré organizoval PREVYK. Hneď prvý deň stretnutia sme si s kamarátom „Bačom“ vyliezli na moju obľúbenú Voliu vežu (Južné rebro – III UIAA) a cestou dolu sme si odbehli aj na Žabiu vežu. Nasledujúce dni som sa potom venoval vysokohorskej turistike a s ostatnými účastníkmi stretnutia som vystúpil na Čubrinu, Mengusovskú vežičku, Hincovu vežu a Volovec Mengusovský. Počas výstupu na posledné dva spomenuté štíty som si odbehol aj na Hincovu kopu vo Volom chrbte a preskúmal som aj časť rázsochy Volovca Mengusovského za jeho najnavštevovanejším hlavným vrcholom. 02/07/17 Pavol Hreha Vysoké a Belianske Tatry
VHT Vareškovým hrebeňom na Slavkovský štít Slavkovský štít je jedným z ľahko dostupných tatranských štítov, na ktorý vedie turistická značka. Často sa o ňom hovorí, že je to nekonečný a nudný kopec so zástupmi turistov. V lete 2015 som si to vyskúšal na vlastnej koži a musím povedať, že to nebolo až také strašné. Z vrcholu sme mali nádherné výhľady na všetky svetové strany. Mňa však najviac zaujal hrebeň vybiehajúci na západ, ktorý sa tiahol ponad Zbojnícku chatu. Nasledujúce leto som sa preto do Tatier vrátil a na Slavkovský štít som vystúpil neznačenou trasou po Vareškovom hrebeni. 10/06/17 Pavol Hreha Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Divočina v Európe by mala mať viac ochrany V dňoch 20. - 21. 11. 2019 sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia New initiatives from a decade of progress. Tento rok uplynulo 10 rokov od Uznesenia Európskeho parlamentu o divokej prírode v Európe. Témou konferencie bola predovšetkým Zelená dohoda – projekt pre novú Európsku komisiu, ktorý má zabezpečiť lepšiu ochranu prírody, najmä efektívnejšie ochrániť nedotknutú prírodu a pralesy v rámci Európy. Hovorilo sa aj o klimatickej zmene, ukladaní uhlíka, nelegálnej ťažbe a možnostiach jej kontroly, či ochrane vzácnych druhov rastlín a zvierat, ktoré priamo súvisia s ochranou pralesov. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Podcast O Geocachingu s Matúšom Morongom Geocaching je hra založená na hľadaní skrýš pomocou GPS. Pôvodne išlo o malú komunitnú záležitosť, museli ste totiž mať GPS prístroj, ktorý nebol práve lacný. Tak sa ku Geocachingu dostávali najmä turisti, ktorí mali takýto prístroj kvôli navigácii v horách. Zásadnejší prienik do mainstreamu prišiel s nástupom smartfónov. V dvanástej epizóde podcastu HIKING.SK sme sa rozprávali s Matúšom Morongom, našim autorom. Je dlhoročným kešerom, aktuálne pôsobí ako reviewer a medzi kešermi je známy pod nickom Rikitan. 20/11/19 Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Hontianske Nemce – Viničný vrch – Sebechleby Keď sme sa chystali do Dudiniec, všimol som si, že na TuristickaMapa.sk pribudli miestne značenia. Zo Sebechlieb do Dudiniec som po zelenej už išiel, a tak som privítal možnosť ísť okolo Sebechlieb po miestnej modrej značke, ako odbočke z modrej Hontianske Nemce – Počúvadlianske jazero. Totiž, dostať sa tam alebo z tade do Dudiniec bolo nemožné, a naopak, do Sebechlieb chodil autobus často. Čakalo ma však jedno prekvapenie za druhým a ani jedno nebolo príjemné. dnes Miroslav Svítek Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Impregnácia oblečenia voskom 06/11/19 18:58 2 príspevky
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.57 (0.1)