Túra

Zimný Baranec legálne

23.03.12
Po informácii z článku “Na Baranec, Plačlivé a Smrek aj v zime” padlo zopár návrhov z kraja zimy na výstup na Baranec, no skončilo to len krčmovými rečami. Nič sa nemá siliť. Po nejakom čase sme sa úplne spontánne pri plánovaní voľného víkendu, od hrebeňovky Považského Inovca cez Veľký Choč, prepracovali až k finálnej podobe programu. Zimný výstup na Baranec, na poslednú chvíľu.

Trasa

Žiarska dolina, ústie – Stará Stávka – Malý Holý vrch – Holý vrch – Kečka – Baranec – Kečka – Holý vrch – Malý Holý vrch – Stará stávka – Žiarska dolina, ústie

Nakuknutie do útrob stránky SHMÚ, konkrétne do modelu Aladin nasvedčovalo, že by počasie mohlo vydržať. Čím viac sa však blížil termín akcie, oblačnosti na grafe pribúdalo a už som sa lúčil s výhľadmi. Skepticky som sa pozeral na jasnú nočnú oblohu večer pred odchodom a v kúte duše, ale aj nahlas hromžil, prečo tak nemôže byť aj nasledujúci deň. Ale čo, hlavne, že bude šlapanda, prevetrám železá a požičané snežnice, ukľudňoval som sa.

Zlomyselný budík ma o trištvrte na štyri vyhnal z vyhriateho pelechu a po rannom rituáli som sa nalodil do kamošovho auta. Potom sme pribrali ešte jedného a vyrazili smer Západné Tatry. Kamarátov plynový tátoš si to svišťal po diaľnici a pomaly sme čakali pribúdajúci sneh. Na naše prekvapenie, v samotnom Žiari cesty suché, len na poliach tenká snehová deka. No na končiaroch to vyzeralo byť slušne “pocukrované”.
Na parkovisku ústia Žiarskej doliny nám jeho strážca do auta vydýchol rumový odór a vypýtal si 3,- € za neudržiavanú, hrbatú príjazdovú cestu a ľadovú plochu. O chvíľu sa tu objavil aj zvyšok našej posádky z Prievidze a tak sme po krátkej kompletizácii výstroja mohli vyraziť.

Nahustené vrstevnice na mape dávali tušiť, že sa cestou hore trochu zadýchame. Kým som sa zahrial na prevádzkovú teplotu, dvaja najmladší z posádky sa rozhodli zbytočne nezdržiavať a o chvíľu nám zmizli z dohľadu. V príkrom a šmykľavom svahu sme sa rozhodli nahodiť mačky a hneď sa nám išlo istejšie. Trasa žltej značky bola dávnejšie prešľapaná a vrchná škrupina zamrznutá. Snežnice teda zostávali módnym doplnkom našich batohov. Cesta lesom bola, nuž, ako cesta lesom, a ešte k tomu prudko hore. Každý svojim tempom ukrajoval výškové metre a fučal do rytmu. Občas sa ponad rúbanisko otvoril výhľad na Nízke Tatry, čo naznačovalo, že Aladinovi to chvalabohu zatiaľ nevychádza.

Počas stúpania som sledoval stromy, kedy sa už konečne začnú scvrkávať na kosodrevinu. Keď už dosahovali polovicu pôvodnej výšky, začala sa pomedzi konáre predierať prudko modrá obloha. Vydrží to? Nevydrží? Onedlho som sa vymanil z náručia hustého lesa a vystúpil na snehovú plošinu, ktorá kompletne pochovala kosodrevinu a iba tu i tam trčal malý ihličnan. Vtom som sa otočil a na chvíľu sa mi zastavil dych. S očami vypleštenými ako Štefan Derrick som civel na nádheru predo mnou. Celá Liptovská kotlina sa rozprestierala ako na dlani, ovenčená hrebeňom Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou na jednej strane, s Veľkým Chočom a Rozsutcami na strane druhej. Spotreboval som ročnú dávku “tybrďov” a “tykoxov”, chvíľami som zašiel až do expresív, tak ma to dostalo. Spúšť foťáku sa nezastavila, až som od radosti nevedel, čo mám fotiť. Ani sa mi nechcelo posunúť vyššie, veď čo keď sa začne mračiť? Zdravý rozum vo mne zvíťazil a tak som pokračoval na Holý vrch. Tu sme si počas neustáleho kochania a fotenia dali krátku prestávku a pokračovali smerom k štítu, ktorý sa začal čoraz vyzývavejšie pred nami pretŕčať.

Sneh bol stále kompaktný a cesta po chrbáte masívu bola úžasná. Neustále krajšie a zaujímavejšie výhľady ma úplne dostali. So šatkou na hlave a v okuliaroch na nose som si tak vôbec neuvedomoval, že krém na opaľovanie, ktorý na zasnežené slnečné hory patrí dvojnásobne, ostal doma. Ceril som zuby na všetkých okoloidúcich. Skupiniek turistov pomaly pribúdalo a vzhľadom na sobotu a takýto plech na oblohe som čakal hore tzv. hypermarket. Myslel som, ze hlavne tí pohodlnejší turisti využijú trasu od Žiarskej chaty zadom cez Žiarske sedlo a Smrek. Na to, aby som to zistil, som sa musel vydriapať hore.

Cestou sme stretli dvoch našich “rýchlikov”, ktorí bojovali s neprispôsobivými popruhmi mačiek. Spoločne sme sa potom uberali smerom k vrcholu. Že som neustále fotil a nevedel sa do sýta vynadívať, snáď už nemusím ani písať. Vrcholový obelisk sa už dal zreteľne rozoznať na horizonte. Absolútne bezvetrie však v jednom úseku prerušil chladný severák. Okamžite som prihodil jednu vrstvu a pozapínal boky nohavíc, kadiaľ si vetrisko našiel cestu k mojim holým nôžkam. Poryv neustával a na moje prekvapenie ma začalo tak oziabať, že som si musel vytiahnuť rukavice. Tak som si pripomenul, že neexistuje zlé počasie, ale iba zlé oblečenie. Pred nami sa postavila cieľová rovinka, naklonená tak, že mi brala dych. Z nohy na nohu som stúpal hore a všimol si Kriváň s jeho bratmi a sestrami na východe. Posledné metre a stál som hore pri obelisku. Vcelku by ma zaujímalo, prečo tu nie je klasický dvojkríž, ale táto betónová opacha.

Úžasný kruhový výhľad a turistov by človek na prstoch rúk porátal. Čo viac si priať? Zdravý sa dostať dole, ja viem, ale pekne po poriadku. Využil som podmienky a nafotil 360° panorámu. Slnko doslova pražilo a po vetre o 100 výškových metrov nižšie nebolo ani chýru. Nasledovalo doplnenie živín a koštovka z kopaničiarskych sadov. Chvála Aladinovi, že jeho obsluha zrejme zle zapojila kábel, ako kolegovia v CERN-e a predpoveď nevyšla. Bolo tam tak krásne, že sa človeku odtiaľ nechcelo. Na jednej strane vykúkali končiare Vysokých Tatier s majestátnym Kriváňom, oproti sa hrdo vypínal hrebeň Roháčov. Nakoľko som na Choči vždy “vyfasoval mlieko”, mohol som ho aspoň takto pozorovať z diaľky. Podaktorí to však neprežívali tak ako ja a navrhovali zostup. Chápal som to. Tak sme teda prerušili inak výdatnú debatu na tému “naše ženy na Priečnom sedle” a vydali sme sa na zostup. Omladina zase nahodila tempo. Pri stúpaní som im možno trochu závidel, že im tie výškové metre tak svižne pribúdajú, no pri zostupe mi maximálne vyhovovalo tempo ležérne a tak som sa mohol kochať do sýta. Slnko už bolo v inej polohe a okolie sa vykresľovalo v zaujímavých kontúrach.

Zostup pokračoval o niečo rýchlejšie a o chvíľu sme sa ocitli na Holom vrchu. Odtiaľ to bolo už len kúsok do lesa. Slnečné lúče v týchto miestach už nahlodali ľadovú škrupinu a miestami sme sa začali prebárať. Trochu to komplikovalo situáciu, pretože sa mi neraz do mokrého snehu zapichol hnát po stehná, raz som sa dokonca preboril až po pás. No pri troche sústredenia sa dalo ísť v prešliapanej stope a čím bol človek v nižšej polohe, tým to bolo viac v pohode. Po krátkom čase som vyšiel na cestu nad parkoviskom, zložil mačky a došiel k autu. Tu sme sa nakoniec stretli všetci, živí a zdraví, plní zážitkov. Rozlúčili sme sa a pobrali každý svojou cestou.

Čo na záver? Mierne som to už naznačil. Slnko a jeho odraz od snehu mi vymaľovali na čele, z polovice krytom šatkou, poľskú vlajku a biele monokle okolo očí po okuliaroch. Momentálne sa začínam šúpať. Hlavne, že sa horšie nestalo...

Súvisiaci článok:
Na Baranec, Plačlivé a Smrek aj v zime

Fórum 42 príspevkov
Zimný Baranec legálne 06/12/15 06:25 42 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra BéKáčko - absolútny prechod Bielych Karpát Hrebeňovky sú na Slovensku obľúbenou turistickou disciplínou. Katalóg najobľúbenejších ponúka Malé Karpaty, Vtáčnik či Považský Inovec, pokračuje masovkami Malá a Veľká Fatra až po lahôdky pre fajnšmekrov v podaní Nízkych a Západných Tatier. Určite ich je viac, no nie je cieľom článku ich všetky menovať. Nás zaujali tentoraz naše Biele Karpaty. 28/01/17 Jaroslav Naď Biele Karpaty
Túra Sicília - výstup na Monte Cofano Ak ste čítali môj predošlý článok, ako a kam zdrhnúť z pláže na kopce počas rodinnej dovolenky na západe Sicílie, určite viete, že základom je vybrať destináciu, kde sa vôbec nejaké kopce nachádzajú. Počas dovolenky som si tak odbehol po Monte Monaco na Monte Cofano, ktorému je venovaný článok. 25/10/16 Jaroslav Naď Svet
Túra Sicília - výstup na Monte Monaco Ak ste si na úvodnom obrázku všimli len slnečníky a more, ďalej radšej ani nečítajte. Článok je, aj keď samozrejme nie výhradne, určený obetavým partnerom-horalom, ktorých krajšia polovička preferuje chytanie zlúčeniny bronzu v polohe ležmo na piesku, za ktorý by si slovenský murár nechal do kolena vŕtať a za šplechotu nepitnej vody pod slnkom, ktoré za ideálnych podmienok aj starému vetchému berberovi vysuší posledný tuk na ušnom laloku. 11/10/16 Jaroslav Naď Svet
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. včera Vladimír Mikuš Česko
Túra Od zubačky z Tisovca cez Fabovu hoľu do Michalovej Na Muránsku planinu sme sa s priateľkou vybrali, aby sme konečne preturistikovali celý víkend. Aj napriek tomu, že sme nemali k dispozícii auto, a museli sme sa na planinu dopraviť spojmi, sme nakoniec naplánovali dve pekné trasy, ktoré sme boli schopní prejsť za dva dni, s tým že sa vieme dostať v nedeľu domov. Do toho všetkého sme ešte zakomponovali parný vláčik, ktorý práve počas víkendu išiel trasu sedlo Zbojská – Tisovec a späť. Pre počasie nehlásili žiadne pekné vyhliadky, ale to nehlásili ani týždeň predtým v Tatrách, a mali sme z toho peknú túru. Ako sa ukázalo, na Muráni sa nám počasie pomstilo aj za predchádzajúci víkend. 13/10/19 Dominik Chňapko Muránska planina, Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zimný Baranec legálne 06/12/15 06:25 42 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Západné Tatry - Liptovské hole (Liptovské Tatry)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2184 m n. m.
    • min: 900 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1324 m
    • klesanie: 1324 m
  • Vzdialenosť
    • 7 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 27.01.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 49.145 ° SŠ
      dĺžka: 19.7006 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.145 ° SŠ
      dĺžka: 19.7006 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • chaty v ústí Žiarskej doliny (Chata Kožiar, Hotel Spojár)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Liptovský Mikuláš (vlak, bus) - Žiar, Žiarska dolina (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.96 (0.29)