Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Cez Poľský hrebeň ku Zbojníckej chate

Večer po návrate z menej náročnej túry sme si všetci posadali k mape a premýšľali, kam sa vybrať ďalší deň. Overili sme si predpoveď počasia, zrátali časové úseky a rozhodli sa prejsť na Zbojnícku chatu vo Veľkej Studenej doline cez sedlo Prielom. Začiatok aj koniec túry bol na Hrebienku a aj s pripočítaním rezervy na nepredvídateľné udalosti to vyzeralo tak, že z Hrebienka bez problémov stihneme poslednú lanovku dole.

Vzdialenosť
17 km
Prevýšenie
+1259 m stúpanie, -1259 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 30.09.2009
Pohoria
Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry
Trasa
Voda
Hrebienok, hotel, Sliezsky dom, Zbojnícka chata, Rainerova chata
Doprava
Poprad (vlak, bus) - Starý Smokovec (vlak, bus) - Hrebienok (pozemná lanová dráha)
SHOCart mapy
» č.1097 Vysoké Tatry (1:50.000)

Trasa

Starý Smokovec – Hrebienok – Sliezsky dom – Poľský hrebeň – sedlo Prielom – Zbojnícka chata – Hrebienok – Starý Smokovec

Starý Smokovec – Sliezsky dom

K Sliezskemu domu sa dá zo Starého Smokovca dostať dvoma spôsobmi. Jedným je výstup na Hrebienok a odtiaľ pokračovanie po Tatranskej magistrále popod masív Slavkovského štítu (červená). Druhou možnosťou je vyraziť priamo zo Smokovca krížom cez polom (žltá, na ktorú sa približne v polovici pripája modrá z Tatranských Zrubov a v závere sa napája na zelenú). My sme zvolili červenú značku a Hrebienok.

Niektorí z nás sa stavili v miestnych potravinách, aby doplnili zásoby vody a keksíkov, ostatní sme pomalým krokom mierili k lanovke. Kúpili sme spiatočné lístky, nasadli do lanovky a čakali na jej odchod. Mohli sme síce na Hrebienok „vyliezť“ aj peši, no vzhľadom na prevýšenia a odhadovanú dobu trvania celej trasy sme sa rozhodli šetriť energiu na neskôr.

Posilnení kofolou sme okolo deviatej vyrazili kamenistým, mierne stúpajúcim chodníkom k Velickému plesu (1666 m), na brehu ktorého stojí horský hotel Sliezsky dom. Turistov sme veľa nestretávali, čo sme pripisovali pomerne včasnému zahájeniu túry a tiež tomu, že už začal školský rok a deti a dovolenkári z Tatier viac-menej zmizli.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vďaka krásnemu počasiu sme si od druhej polovice trasy užívali výhľad na Gerlachovský štít (2654,4 m) a neskôr aj na samotný horský hotel so začiatkom Velickej doliny. Keďže sa pomaly blížil čas obeda, prišli sme k hotelu s dobrým medzičasom a najbližšia možnosť zjesť teplé jedlo nás čakala až na Zbojníckej chate, rozhodli sme sa tu zastaviť na dlhšie a doplniť tekutiny i stravu.

Sliezsky dom – Zbojnícka chata

Žalúdky plné vďaka výdatnej strave na Sliezkom dome sa síce popri Velickom vodopáde niesli trochu ťažšie, ale nad Velickým vodopádom sa stúpanie zmiernilo cez Kvetnicu, telo si opäť zvyklo na pohyb a všetko šlo ako po masle. Dokonca sa nám vo Velickej doline ukázali aj nejaké svište. Stúpali sme po zelenej značke hore dolinou a začali sme stretávať prvých turistov. Očividne si rovnaký výlet naplánovali z opačnej strany, teda zo Zbojníckej chaty. Alebo z Lysej Poľany.

Keď sme prešli popri Dlhom plese (1939 m), turisti sa priam vyrojili a nás čakali prvé prestoje – čakanie pod reťazami, vedúcimi do sedla Poľský hrebeň (2199,6 m). Osobne po rebríkoch a reťaziach radšej stúpam hore, než by som nimi zliezala dole, čo bol aj dôvod, prečo sme trasu naplánovali práve v tomto smere. Keď som musela prekročiť menšiu priepasť medzi skalami, gratulovala som si, že som sa nedala presvedčiť ostatnými zo skupiny na opačný postup.

Od Poľského hrebeňa a cestou k sedlu Prielom cez Zamrznutý kotol sa nám aj napriek miernej oblačnosti naskytali krásne výhľady na Hrubú vežu (2086 m), hrebeň Velického štítu, Pusté veže (1942,1 m), Mlynára (2169,8 m), Bielovodskú vežu (1830,3 m) a niekde v diaľke hrebeň Woloszyna v poľskej časti Tatier. Vzhľadom na silný vietor sme vynechali odbočku na Východnú Vysokú (2428,6 m).

Zo zelenej značky sme sa pod Poľským hrebeňom po pár minút trvajúcom prudkom zostupe skalnato-suťovým terénom s ostrými zákrutami napojili v Zamrznutom kotli na značku modrú, chvíľu sme šli po vrstevnici, prebrodili sme snehové pole a začali stúpať skalnatým terénom do sedla Prielom. V protismere sme stretávali čoraz viac turistov a naše ilúzie o prázdnych Tatrách sa rozplynuli. Oni išli všetci len opačným smerom.
Keďže v sedle Prielom je viac možností ako ho zdolať, naše obavy z ďalších prestojov boli zbytočné. Každý si hľadal svoju vlastnú cestu. Niekto išiel po chodníku istenom reťazami, niekto skalnatým terénom ponad reťaze a ja som si vybrala stúpačky. Svoje rozhodnutie som vzhľadom na ich rozostupy veľmi rýchlo oľutovala, no vrátiť som sa nechcela. Stúpačky boli od seba veľmi ďaleko a pre mňa to znamenalo vytiahnuť sa vždy pomocou reťaze, ktorou bola táto časť istená, na ďalší stupeň. Za pár minút sme všetci bez väčších problémov dosiahli sedlo a nevedeli sme, na ktorú stranu pozerať skôr. Na západ od nás bola Vysoká (2547 m), Rysy (2503 m) a vrcholky hrebeňov poľských Tatier. Na východnej strane okrem iného Ľadový štít (2627 m), Prostredný hrebeň oddeľujúci Veľkú a Malú Studenú dolinu a pri troche snahy sme videli aj Lomnický štít (2634 m).

Pohľad dole nás veľmi nepotešil. Čakal nás najnepríjemnejší úsek cesty, hoci sme už mali len klesať. Avšak práve toto klesanie znamenalo strmý suťový chodník, na ktorom sa podchvíľou bolo nutné vyhýbať padajúcim kameňom rôznej veľkosti. Podľa mapy to ku Zbojníckej chate malo trvať hodinu. Časový plán sme zatiaľ plnili, preto sme sa rozhodli zostupovať opatrne a nepodceniť terén.

Približne po pol hodine sme sa ocitli na skoro rovnom kamenistom chodníku, ktorý viedol popri potoku. A tu sme zažili najkrajšie stretnutie s tatranskou prírodou, aké sa nám kedy podarilo. Po turistickom chodníku sa prechádzal kamzík. Najskôr sme si mysleli, že sa sem dostal len omylom a rýchlo nám zdrhne, takže fotoaparáty sme žhavili jedna radosť. Keď som sa pozrela na opačnú stranu potoka, bolo mi jasné, že kamzík tak rýchlo neodíde. Išlo o samca, ktorý si chránil stádo samíc a mláďat. To sa prechádzalo a páslo ďaleko od turistov, v Slavkovskej galérii, za potokom vo svahu pod Slavkovskými vežami. Kamzík nám robil spoločnosť takmer až ku chate – chodil po chodníku, uskakoval pred ľuďmi, ak sa priblížili viac, než sa mu páčilo, a strhával pozornosť na seba. Rešpektovala som to a na stádo samíc s mláďatami som turistov zbytočne neupozorňovala.

Zbojnícka chata – Starý Smokovec

Vďaka takémuto blízkemu stretnutiu sme na Zbojnícku chatu dorazili trošku neskôr, než bolo pôvodne v pláne a naše presvedčenie, že bez problémov chytíme poslednú jazdu lanovkou dole, sa začalo rozplývať. Na Zbojníckej chate sme sa posilnili čajom, poniektorí sme absolvovali aj skoršiu večeru a rýchlym krokom sme sa vydali na Hrebienok. Mapa hovorila o dvoch hodinách ku Starolesnianskej poľane (Rainerova chata), kde sa modrá značka napája na červenú Tatranskú magistrálu.

Z tejto križovatky nás malo čakať ďalších 20 minút k hornej stanici lanovky. Našťastie terén dolu Veľkou Studenou dolinou je príjemný, zvažuje sa mierne, len na pár úsekoch je potrebné prekonať prudšie klesanie. Ku Starolesnianskej poľane sme dorazili chvíľu po šiestej (asi hodinu po odchode z chaty), napojili sme sa na širokú cestu, vedúcu k Hrebienku a dúfali sme, že k stanici lanovky sa nám predsa len podarí prísť pred odchodom posledného spoja.

Poznámky

Údaje o trase boli čerpané z programu Eagle software – Turistické trasy.
Popisovaná túra sa uskutočnila na jeseň roku 2009.

Fotogaléria k článku

Najnovšie