Trasa

Lipovce, škola – Lačnovský kaňon, ústie – Kamenná Baba - Lačnov – Lačnovské sedlo – Boldigáň – Kravcová, sedlo – Kopytovská dolina – Lačnovský kaňon, ústie / horská chata Tatran – Lipovce

Priebeh túry na turistickej mape: mapy.hiking.sk/?trasa=mjDqP.

Lipovce - Lačnovský kaňon - Lačnov

Je leto a výšľap začíname na autobusovej stanici v Prešove. Skorým ranným autobusom sa presúvame priamym spojom do Lipoviec. Po necelej hodine, ktorú využívame na dospanie skorého vstávania, vystupujeme za začínajúceho parného dňa v pre nás neznámom svete. Pozrieme sa na smerovník a ako jediní turisti sa vydávame za naším cieľom po červenej značke. Po pol hodinke sa blížime do ústia Lačnovského kaňona. Tu prichádzame na to, že prechádzame lúkou, ktorá je vlastne močarisko a končí tu časť vody z kaňona. Čo to znamená? Hneď na nás sadajú roje ovadov. Sú neznesiteľné, nepomáha zaháňanie ani repelent, tak rýchlo obliekame dlhé nohavice a vetrovky, na minimalizovanie potenciálneho miesta vpichu. Prechádzame premočenými lúkami.

Po prejdení malého mostíka sa dostávame do lesa, začiatku kaňona. Zisťujeme, že tu už ďalšie ovady nepribúdajú, ale tie, čo prišli s nami, na nás stále ostávajú. Nič iné nám nezostáva, iba ich vyzabíjať (ochranári prepáčia, snáď). Hoci sem-tam bola nejaká tá búrka, je suché leto a preto kráčame pomerne suchým kaňonom. Použijeme rebrík, obdivujeme „obrie hrnce“, ktoré nás ubezpečujú, že tu býva podstatne viac vody ako dnes. Prechádzame Lačnovským kaňonom bez ďalších technických pomôcok, občas sa objaví schátralý starý drevený mostík, obchádzame spadnuté stromy. Hovoríme si, že bolo by dobré sem prísť v období dažďov, bolo by to určite zaujímavejšie. Obdivujeme skalné útvary, ktorých je tu veľa. Len škoda, že tu nemáme nejakého domáceho, ktorý by nám prezradil ich tunajšie mená.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

S pribúdajúcimi kilometrami stále viac a viac nevieme, či sme v Slovenskom alebo Lačnovskom raji. Ale každá rozprávka raz musí skončiť, aj tá dnešná. Podľa údajov smerovníka vychádzame von z kaňona po 40 minútach a tu nás opäť objavia ovady, ktoré sa však tentokrát vďaka intenzite svetla či tepla a sucha obracajú na ústup. Po chvíli strácame značku, ktorá by nás viedla priamo ku kostolu. A tak sa vydávame na prechádzku po dedinke, v ktorej sa hádam zastavil čas. Nevieme, či tu miestnu architektonickú kultúru udržujú miestni alebo chalupári, ktorí sa už stávajú miestnymi, ako to my vnímame. Ale to nie je až tak dôležité, ak sa o miestne dedičstvo s príkladom starajú, až na smutné výnimky. Je počuť zvonce a po chvíli nachádzame oproti v briežku stádo ovečiek.

Lačnovské sedlo

Z dedinky to máme 40 minút červenou hore do sedla. Stúpanie po poľnej ceste nám spríjemňujú pekné výhľady na Lačnov. Obchádzame vzorne udržiavanú kaplnku, za ktorou je križovatka troch ciest. Nemeníme smer, vydávame sa strednou poľnou cestou medzi pokosenými lúkami, na ktorých zhrabáva seno traktor. Pod lesom je vidieť stanový tábor s indiánskymi stanmi - típí. Na jednom úseku sa brodíme blatom, obchádzame mláky, na mape je vyznačený prameň, prechádzajúci cez cestičku. V sedle meníme farbu značky na zelenú, ktorá vedie až na priesmyk Branisko, červenou by sme sa dostali do Vyšného Slavkova.

Boldigáň - Kravcová

Po pár metroch vchádzame do lesa. Chvíľami terén klesá, ale väčšinou mierne stúpame, chodník je dobre značený. Tomu, že sem veľa ľudí nechodí, nasvedčujú pavučiny, ktoré musíme občas zotrieť z našich tvárí. Sme prekvapení, keď zbadáme hneď pri cestičke ľalie a najmä orchidey. Sú tu biele, svetlofialové a aj tmavofialové. Na pol ceste na Kravcovú prichádzame k smerovníku sedlo Zákrut a objavujeme miestny náučný chodník cez Kopytovskú dolinu. Ten sa neskôr spája so žltou a končí v dedine Šindliar, kde je prameň Sultán (Salvátorský minerálny prameň pre voľný odber). Hovoríme si, že nabudúce to vyskúšame tadiaľto.

Od tohto momentu stúpame 80 výškových metrov popri malom potôčiku, aby sme sa dostali na Boldigáň (939 m). Tu vychádzame na lúku a dávame si obednú prestávku. Po prejdení lúky vchádzame do malého lesíka, prechádzame okolo kostry nejakého zvieraťa a sme pri smerovníku Kravcová - sedlo (hoci v mapách sa uvádza názov Pod Kravcovou 980 m). So zastávkami pri orchideách a obedom nám to trvalo dve hodinky, teda raz toľko ako podľa mapy. Ale užívame si pekného kraja bez dostihov dodržiavajúcich časy. Sme tesne pred naším cieľom sedlo Smrekovica, už len prejsť lúkou s vysokou trávou na hrebeň a sme v sedle. Ale pri vyjdení z lesa vidíme tri posedy a v blízkom lesíku pred nami je počuť hlasitý kvikot divých prasiat, hoci je poludnie. Rozmýšľame, ako ďalej? Pokračovať vysokou trávou a snažiť sa nevyrušiť ich, aby sa nerozpŕchli rovno proti nám? Nakoniec volíme ústup a na sedlo, prípadne aj vrchol Smrekovice sa vrátime niekedy, keď bude lepšia dohľadnosť. Teda sa po modrej vraciame do Lipoviec ku kostolu. Malo by nám to trvať niečo pod dve hodiny.

Návrat do Lipoviec

Čaká nás poriadna zubačka, ako vraví kamarát. Treba zatnúť zuby a šliapať nezáživným terénom pri neustálom klesaní do východzieho miesta. Najskôr lesným chodníkom s vymletými kameňmi, ktoré neskôr vystrieda asfaltová cesta. V 2/3 trasy míňame smerovník Kopytovská dolina, ktorý nám ukazuje cestu na náučný chodník Kopytovskou dolinou. Opúšťame asfalt, vedúci do dedinky Šindliar a lesným chodníkom - modrou sa blížime do Lipoviec. Pri vychádzaní z lesa míňame chaty a na naše veľké počudovanie sa pred nami pri neďalekom ústi Lačnovského kaňona vynára veľká horská chata Tatran. Vchádzame troška neveriac, že sa tu občerstvíme, keďže počujeme hluk vŕtačky a zíva to tu prázdnotou. Celý deň sme okrem svíň nestretli „živáčka ani ducháčka“. A predsa, postarali sa tu o nás prvotriedne, ba aj točený studený mok s čapicou načapovali. Opečiatkovali sme si ich pohľadnicu a vyrazili vpred k poslednej pol hodinke šliapania. V Lipovciach sme si ešte pozreli kostolík a počkali na autobus do Fričoviec, kde máme čas sa ešte občerstviť v kaštieli počas prestupu na autobus do Prešova.

Záver

V opisovanom kraji je aj veľa ďalších možností na rôzne túry. Či už navštíviť jaskyňu Zlá diera alebo spomínaný miestny náučný chodník Kopytovskou dolinou, príp. vyjsť na výhľadový bod Smrekovica. Alebo sa potúlať tunajšími horskými lúkami, či prejsť Salvatorské lúky. Verím, že si tu každý nájde niečo pre seba.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek