Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Putovanie Kráľovohoľskými Tatrami

Prejsť si pohodlne, pomaly, bez časových limitov najkrajšiu časť východných Nízkych Tatier som mal v pláne už dávno pradávno. Vždy sa niečo prihodilo, čo ma prinútilo tento prechod odložiť. Až konečne prišiel deň „D“ a vyrazil som a premenil túto pomaly už v šuplíku ležiacu túru na skutočnosť. Preto sa milý čitateľ pohodlne usaď, zober do rúk mapu a poďme spolu sledovať trojdňové putovanie Kráľovohoľskými Tatrami.

Vzdialenosť
30 km
Prevýšenie
+1700 m stúpanie, -1950 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
3 dni
Obdobie
jeseň – 01.10.2011
Pohoria
Nízke Tatry, časť Kráľovohoľské Tatry
Trasa
Voda
Obce Šumiac a Heľpa, prameň pod Ždiarskym sedlom, prameň Zimná studňa pri útulni Andrejcová, pramene pod Veľkou Vápenicou, prameň pod sedlom Priehybka, potok pod Priehybkou
Nocľah
Núdzová miestnosť Kráľova hoľa, salaš Košariská
Doprava
Brezno (vlak, bus) - Šumiac (vlak, bus)
Heľpa (vlak, bus) - Brezno (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1102 Nízké Tatry, Kráľova h (1:50.000)

Trasa

Šumiac – Kráľova hoľa – Ždiarske sedlo – sedlo Priehybka – Veľká Vápenica – sedlo Priehybka – Heľpa

4 – 3 – 2 – 1 – Štart!

V jedno príjemné teplé predpoludnie som sa konečne objavil v plnej turistickej výzbroji v centre malebnej dedinky Šumiac. Mám pred sebou tri krásne dni, ktoré plánujem stráviť na hrebeni Kráľovohoľských Tatier. Ako to mám roky zaužívané, hneď zamierim do krčmy na štartovacie pivko s hltom niečoho ostrejšieho. Posledný pohľad do mapy a začínam pomaly stúpať hore dedinou. Ešte v ústach cítim rozpálenú chuť borievok, keď konečne opúšťam asfaltku a vnorím sa do tieňa lesa. Ten spolu s miernym vánkom ochladzuje moje rozhorúčené telo. Krok za krokom ukrajujem z výškových metrov...

Podľa výškomeru by som mal pomaly doraziť do Predného sedla. Ale čo to? Ešte prednedávnom takmer jasná obloha sa začína zahaľovať do akejsi kombinácii oblačnosti a hmly. Aby som bol presný, do tejto oblačnej čapice sa halí hlavne hrebeň pohoria. Ako na potvoru, okolité kopce sa stále kúpu v slnečnom jase. Na dôvažok, len čo sa predo mnou objaví smerovník v Prednom sedle, začínajú padať prvé kvapky dažďa. Našťastie kúsok bokom sa nachádza bývalý technicko-hospodársky objekt, v ktorom nájdem útočisko. Táto stavba sa dá využiť nielen ako úkryt pred nepohodou počasia, ale v interiéri dokáže núdzovo prespať aj väčšia skupina turistov. Pre úplnosť treba uviesť, že lúčnatý priestor Predného sedla je na základe Návštevného poriadku Národného parku Nízke Tatry vyhlásený za oficiálne táborisko, ktoré slúži pre jednorazové prenocovanie.

Konečne dážď ustáva a odhodlane vykročím vpred. Neprejdem ani desať metrov, keď zisťujem, že fľaša, v ktorej mali byť zásoby vody na dnešok a zajtrajšok je prázdna! Doparoma...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pod Kráľovou hoľou

Doparoma... tak toto je veľmi nepríjemné zistenie! Bol by som zelenáčom, keby som sa hneď nevynašiel. Stačil krátky pohľad do mapy a už sa valím asfaltkou smerom k sedlu Snehová jama, poniže ktorého sa nachádza prameň Zubrovica. Tam vodu isto naberiem a na Kráľovu hoľu sa dostanem po červenej značke. Ako sa blížim k prameňu, krajinu opäť začína zahaľovať hmla a z oblakov sa spúšťa dážď. Doparoma...

Po načerpaní životodarnej vody sa vraciam na asfaltku a začínam stúpať hore kopcom. Brmbrmbrm, začujem zvuk motora. Obzriem sa a pred sebou zbadám pachtiacu sa starú dodávku. Ani neviem prečo, zamávam na šoféra. Ten hneď brzdí a cez okno volá „Ideš na Kráľovu? Ak áno, tak sadaj!“ A keďže dážď naberá na intenzite, neváham a celkom neturisticky sa nechám vyviezť na vrchol.

V hmle

Vrchol Kráľovej hole asi netreba nášmu čitateľovi nejako podrobne opisovať. Stačí uviesť, že toto bájami opradené miesto má nielen neskutočné „Genius Loci“, ale aj jeden z najkrajších výhľadov na Slovensku. Stojí tu budova vysielača, v ktorej sa nachádza malá núdzová miestnosť, ktorá bude mojim dnešným útočiskom.

Skleslo sediac pozerám cez presklené dvere do hustej hmly. Dnes z fotenia západu slnka nad Tatrami asi nič nebude. Ale aj tak vybaľujem fotovýzbroj a idem sa pomotať po okolí. Dážď ustal a mám dojem, že aj hmla by sa mohla aspoň trochu popretŕhať. Tak tam stojím na skale, fajčím a čakám. Keď som sa už chcel vrátiť, naraz akoby šibnutím čarovného prútika sa hmla rozostupuje a otvára sa nevídané divadlo. Predo mnou sa náhle objavuje hádam celý Spiš s Vysokými Tatrami, Levočskými vrchmi a Slovenským rajom. Rýchlo sa to pokúšam zvečniť na fotografiách. Ešte jeden záber... Už je krajina opäť zahalená hmlou. Viac sa opona nezdvihla a tak sa s pribúdajúcou tmou vraciam do núdzovej miestnosti. Onedlho počuť len moje chrápanie.

V prvých lúčoch dňa

Vstávam ešte za tmy. No žiariace hviezdy ma uisťujú, že dnes zažijem ďalší neopakovateľný východ slnka. Rýchlo zoberiem veci potrebné k foteniu a onedlho stojím na skalách v okolí vrcholu. Zakrátko začína svitať a predo mnou sa opäť otvára úžasná scenéria rannej krajiny. Monumentálne Vysoké Tatry sa hrdo týčia nad Spišskou krajinou, pričom dná dolín podo mnou sa ukrývajú v perine nízkych oblakov. Už je osvetlený aj hrebeň Nízkych Tatier, či prvé vrcholy horstiev Rudohoria. Cítim sa ako v čarovnej krajine plnej zázrakov! Kochaním a fotením týchto scenérií končím, až keď je slnko vysoko nad obzorom. Ako v tranze sa balím a vydávam sa na putovanie hrebeňom.

Na hrebeni

Krásne počasie mi veľmi pridáva na dobrej nálade. Verím, že vydrží až do večera. Mám totižto v pláne zachytiť atmosféru západu slnka na Veľkej Vápenici. Preto sa ani veľmi neponáhľam. Ba naopak, idem pomaly, kochám sa každým kúskom hrebeňa, pohľadom a výhľadom. Očami hľadám známe miesta. Aha, už poznávam hrad Muráň, Fabovu hoľu, Klenovský Vepor aj Poľanu. Často sa točím dookola, aby som pozrel na Ondrejisko, Stolicu aj Skalisko, pričom pohľadom takmer stále hladkám dolinu Hrona. Len polomy kazia tento skvost. Bárs sú tak trochu ukryté v obednom opare. Sem-tam sa zvalím do trávy, podumám a idem vpred.

Keď sa slnko prehupne viac k západu, začínam klesať do Ždiarskeho sedla. Moje boľavé kolená sú mi veľmi povďačné, keď sa pri kolibe zvalím do voňavej trávy. No dlho neodpočívam, bo smäd ma sužuje. Ešteže sa neďaleko nachádza prameň. Studená voda ma dokonale osvieži a tak veselo pokračujem vpred. Zdolávam krátke stúpanie a prichádzam na Andrejcovú. Tu stretávam prvých ľudí, čo je znakom, že som na skok od hádam najznámejšej útulne v Nízkych Tatrách. Pôvodne som uvažoval, že v nej prespím, ale stretnutie s bačom pri božej muke neďaleko útulne to zariadilo inak. Dali sme sa do reči. Vraj „Ti máš cigarety, ja pálenku a slaninu...“ a tak nejako sme sa dojednali, že mám ísť na salaš pod Košariskami.

Magický západ

Hneď som sa pohodlne usalašil v kolibe, dačo pojedol a neskôr len s fotovýbavou sa pobral na Veľkú Vápenicu. Už prešlo zopár rokov čo som tu bol a tak pri stúpaní na vrchol cítim tých takmer päť krížikov, čo na chrbte nosím. Nakoniec som to zvládol statočne. Na bralách vrcholu znova vyberám fotovýzbroj a čakám na magické svetelné divadlo. Čoskoro sa spúšťa predstavenie. Oranžové slnko farbí krajinu do príjemných teplých tónov. Len škoda, že opar zabraňuje ďalekým výhľadom. Ale blízky hrebeň Nízkych Tatier je aj tak fantastický, krásny a monumentálny. S pribúdajúcim šerom odchádzam a k salašu prichádzam za svetla čelovky. Bača zavesil na stenu koliby lampáš, ako mi povedal, „aby si nepoblúdil“. Unavený ale veľmi spokojný ešte dlho do noci počúvam pri ohni jeho írečitú slovenčinu. Hádam až po polnoci ideme spať.

Magický východ

Toto ráno je ťažké, veľmi ťažké. V hlave mi hučí a v ústach mám polepšovňu. Napriek tejto mizérii odhodlane vstávam, rýchlo sa pobalím a dával „Vale!“ chrápajúcemu bačovi. Pomaly sa rozbieham do kopca. Cieľ pre dnešné svitanie mám vopred jasný, je ním znovu vrchol Veľkej Vápenice. V sedle Priehybka si ukrývam ruksak a len s fotovýbavou znovu stúpam na vrchol. Ten dosahujem necelých dvadsať minút pred svitaním. Znovu si vybaľujem fotografické náradie a chystám sa na fotolov. Onedlho sa to začína! Ranné svetlo znova vyčaruje neskutočné farebné scenérie. Úchvatné sú najmä pohľady na Vysoké Tatry, ktoré akoby sa vynárali z mora oparu. Ten žiaľ znova zabraňuje výhľadom do diaľok. Neprekáža! Pohľady na hrebeň Nízkych Tatier mi všetko vynahrádzajú. Keď sa ranná svetelná esencia pretaví do dňa, ležím si len tak v tráve a za omamného dymu cigarky dosahujem pravú fotograficko-turistickú nirvánu.

Cez rúbaniská

Tesne pred desiatou hodinou sa vraciam do sedla Priehybka. Tu si doprajem sýte raňajky, ktoré zapíjam čerstvou vodou z prameňa pod sedlom. Už ma čaká len zostup do malebnej dediny Heľpa. Z fóra viem, že moja cesta povedie pásmom rúbanísk, kde je údajne pomerne zle vyznačený turistický chodník. Preto s očami na stopkách vyrážam. Onedlho tieň lesa vystrieda horko vyprahnutej krajiny.

Čakal som všeličo, ale takúto spúšť nie! Utešujem sa aspoň pohľadom na Horehronie. Značenie je stále dobré, zato na križovatke zvážnic približne v nadmorskej výške 1050 m naraz neviem kadiaľ ísť. Blúdim očami po kmeňoch stromov... aha, tu je značka. Síce ukrytá za výhonkami mladiny, ale je tu a ukazuje cestu. Tá po vrstevnici mierne stúpa. Za kratším úsekom lesa prichádzam znova na rúbanisko. Presúvam sa k jeho západnému okraju, kde by značka mala začať klesať. Natrafím na ďalšiu zvážnicu a o minútu aj na značku. Konštatujem, zatiaľ stále neblúdim. Terén poniže je už prehľadný a tak bez vážnejších orientačných problémov dosahujem dno doliny potoka Krivuľa v oblasti horného konca Heľpy.

Heľpa

Unaveno si sadám na breh potoka a rozpálené chodidlá si chladím v studenej vode. Pred sebou mám posledný úsek trasy cez celú dedinu, lebo železničná stanica v Heľpe sa ako naschvál nachádza na opačnom konci obce. Značka v celom tomto úseku vedie po asfaltovej ceste. Preto nedočkavo vyzerám prvú krčmu. Konečne ju zbadám. Zrýchlim krok a onedlho už sedím v záhrade za stolom v tieni stromov. Tu tradične pri vychladenom pivku zhodnocujem celú túru. Bola výborná! Po troch hodinách sa lúčim s týmto krajom a uveličený sadám na vlak, ktorý ma priváža späť do ruchu hlavného mesta.

Pár slov na záver

Keďže som sa v opise môjho trojdňového putovania akosi nechal uniesť trochu viac bukolickým štýlom písania, na záver sa vrátim k stručnému faktografickému opisu trasy.
Z obce Šumiac ide modrá značka za stáleho stúpania príde do Predného sedla, kde sa dá táboriť, či využiť k núdzovému nocovaniu búdu. Za sedlom značka opäť stúpa hôľnatým terénom až na vrchol Kráľovej hole (výhľady, núdzová miestnosť). Odiať pokračuje trasa za stálych výhľadov hôľnym hrebeňom po červenej značke. V teréne sa striedajú mierne stúpania a klesania (Stredná hoľa, Orlová), ktoré ukončuje vrch Bartková. Za ním nasleduje dlhý zostup cez kosodrevinu, neskôr les do Ždiarskeho sedla (koliba, prameň). Značka znova vystupuje na hrebeň Andrejcovej, za vrcholom sa spúšťa k rázcestiu Andrejcová – útulňa (útulňa, prameň). Plochým chrbtom míňa ďalšie rázcestie - Košarisko (salaš). Za ním sprvu mierne, neskôr strmšie cez kosodrevinu prichádza do sedla Priehybka (pramene).

Nasleduje stúpanie na plochý vrchol Veľkej Vápenice (výhľady). Z vrcholu sa treba vrátiť do sedla a odtiaľ po modrej značke (smer Heľpa) okolo pramenišťa potoka príde k prvým rúbaniskám. Značenie je stále dobré. Za kótou 1232 m n. m. značka začína strmo klesať. Na rázcestí lesných zvážnic treba veľmi pozorne sledovať značenie. Za ním je orientačne náročnejší úsek cez rúbaniská, GPS prístroj tu nájde svoje opodstatnenie. Neskôr už prehľadným terénom okrajom lesa príde k rázcestiu Nižné dolinky na hornom konci Heľpy. Cesta obcou na stanicu ŽSR je pohodovou záležitosťou. Celá trasa sa dá bezproblémov zvládnuť za dva dni, no zdatnejší turista ju zdolá do 10 hodín.
Prajem príjemné putovanie!

Užitočné odkazy

Obec Šumiac
Kráľova hoľa
Obec Heľpa

Fotogaléria k článku

Najnovšie