Túra

Nové Mesto n/V – útulňa Izba – Modrovka

09. 07. 2012
Keď som minulý rok dokončil prechod Malých Karpát od Devína po Nové Mesto nad Váhom po značkách, uvedomil som si, že ďalej pokračuje zelená do Považského Inovca. No a keďže tento rok som vyhlásil pre mňa za rok tohto pohoria, bolo logické, že sme sa s Milanom vybrali na prvú víkendovku roku 2012 sem. Chceli sme spať na útulni Izba a Milan chcel navštíviť hrady Beckov a Tematín. Výber trasy bol jednoduchý. Predpoveď počasia bola všelijaká, ale napokon Oskar svietil na náš vkus až príliš.

1. deň

Nové Mesto nad Váhom – Zelená voda – Beckov – Pod Pieskami – Piesky – sedlo Polámaný vrch – Pod Ostrým vrchom – Tri Boky – útulňa Izba

S Milanom sme sa stretli na stanici v Novom Meste nad Váhom. Z rôznych dôvodov sme sa nevideli skoro dva mesiace a tak sme po zalomení palcov vyrazili po zelenej v družnej debate. Bez problémov sme ňou prešli mestom, ponad Vážsky kanál i Váh. Zakufrovali sme až pri vchode do areálu Zelenej vody. Odbočka na hrádzu doľava je až skoro na hrádzi a tak sme prešli celým areálom. Ale aspoň sme si dali točenú zmrzlinu a prezreli si areál.

Po hrádzi sme sa dostali k podchodu popod autostrádu a potom sme došli k hradu Beckov. Práve pred týždňom ho po renovácii slávnostne otvárali. Keďže nás čakala ešte dlhá cesta a bol už obed, prezreli sme si ho len zvonku a po kofole sme pokračovali modrou na Kalnicu. 140 m stúpanie na lúky v okolí vrcholu Skalice nám v horúčave dalo celkom prekvapujúco zabrať. Nehovoriac o tom, ako nám vyskočilo obočie, keď sme vyšli z lesa a modrá šípka nás nasmerovala do poľa s vyrasteným obilím. Len som dúfal, že nám nejaký poľnohospodár nevynadá. Celkom mi odľahlo, keď sme pri cintoríne vyšli na Včelársky náučný chodník. Obed sme si rozbalili na lavici pred klasickou krčmou a kofola v horúčave chutila mimoriadne.

Posilnení sme sa vybrali po asfaltke do Kalnickej doliny. Lyžiarsky vlek je na mape zakreslený, ale že sa budú na ňom cyklisti vyvážať hore a že tu majú 7 tratí, to nás prekvapilo. Len sme dúfali, že nás nejaký dobre rozpeckovaný nezostrelí. Bez ublíženia sme vyšli hore na Piesky a odtiaľ už bolo v diaľke vidno útulňu Izba. Čakala nás však ešte trojhodinová cesta. Našťastie sme sa vnorili do lesa a Oskar pálil menej. Jazdci mali aj tu vyznačenú trať a zaujímavo – výtlačkami časopisu Biker.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Do cesty sa nám postavila polovica padnutého stromu a Milan začul pišťanie mladých ďatľov. V hniezde prežili pád a nič ich zatiaľ nezožralo. Bohvie dokedy.
Na naše prekvapenie sa spoza zákruty vynoril facebookový kamarát Milana – Vilo s kamarátom. Vracali sa z opekačky na Izbe a okrem pahreby nám tam nechali aj pivo. Teda jedno a pre Milana. Veru po našom príchode len tak zasyčalo. 20 minút za sedlom pod Polámaným vrchom orlí zrak Milana zbadal naľavo vo svahu búdu. Šiel som ju preskúmať a pre dvoch by bola tak akurát.

Deň objavov pokračoval, Milan zbadal niečo biele a mne bolo hneď jasné, že je to tee-pee. Ale kde sme ho našli, radšej nepíšem. Moje woodcrafterské srdiečko zajasalo a nerád by som tam naviedol nežiadúcich nenechavcov. Obaja sme boli nadšení a byť tam voda, spíme tam. A verte, viem o čom hovorím, bola by to úžasná noc. Keď sme sa vrátili na značku a vyliezli na červenú pod Ostrým vrchom, ešte nás čkala štvrťhodinka a stáli sme pred útulňou. Zhodili sme ruksaky, Milan sa vybral načapovať vodu do bandasky a ja som zbieral tenké drevo na oživenie ohňa.

Záverečné prekvapenie dňa sa objavilo v podobe trojice, kde jeden bol člen Lemra teamu. Videli sme sa síce len pred rokmi na Vápeči, ale spoznali sme sa. Hruškovica mohla teda začať kolovať a pokec ukončilo až konštatovanie, že sa musia pred zotmením vrátiť na chatu v doline. Vyložili sme spacáky na povale, vybrali poživeň a išlo sa opekať. Slaninka, klobáska, horčica, cibuľa, čaj s hruškovicou a zapadajúce slnko za Javorinou, poznáte krajší koniec dňa turistu?

2. deň

Útulňa Izba – Tri Boky – Pod Ostrým vrchom – sedlo Pod Panskou Javorinou – Prieľačina – Pod Prieľačinou – Maliništia – Dolina, rázcestie – Tematín – Lúka – Modrovka

Ráno nás zobudili vtáčiky a ležať sme vydržali len do 6.45 h. Opláchli sme sa v lavóre, prihodili drevo na pahrebu a zopakovali si večerné lukulské hody. Keďže sme večer nazvláčali a napílili dosť dreva, po zbalení sa sme s čistým svedomím opustili upratanú útulňu. Klobúk dolu a vrelá vďaka za ňu turistom z Kalnice.

Červenou sme sa vybrali smerom na Bezovec. Čoskoro sme stretli dvojicu chalanov. Spali vraj v nejakom posede, lebo ich varovali, že útulňa Medvedica je nepoužiteľná. Ako spomeniem nižšie, nebola to pravda a nerozumiem, tomu, kto šíri takéto reči.

Pri smerovníku pod Prieľačinou sme si s Milanom pripomenuli náš nález spred dvoch rokov a dúfali, že sa nezopakuje. Bez problémov sme zišli vcelku málo chodeným chodníkom po žltej na lesnú cestu a tu nás zaujal, zdá sa, že nový posed. Ako som napísal v samostatnom článku, je to luxusný nocľah pre dvoch.

Za 20 minút sme boli pri Medvedici. Najprv sme zbadali štyri koníky v elektrickej ohrade a keď sa Milan čudoval, kto tu pasie kone, zbadali sme dvoch kovbojov a dve kovbojky, ktorí tu prenocovali. Konský vander, to môže byť paráda! Potvrdili nám, že piecka je funkčná a vnútro sme si prezreli sami. Podľa mňa je to bez chyby, až na tie centimetrové fúgy. Ale na streche chýba len jedna škridla. Začala kolovať ploskačka a debata nemala konca. Až sme si uvedomili, aká nás ešte čaká cesta a rozlúčili sme sa.

Žltá klesala dosť dlho serpentínami lesnej cesty, až sme kúsok za vynovenou samotou vyšli na asfaltku. To už horúčava bola na nevydržanie a vody sme mali každý len po 1,5 litra. Takže piť, ale s rozumom a to aj po päťdesiatke!

Vybrali sme sa doprava a došli sme najprv k oploteniu, za ktorým pobehovali v lese srnky a neskôr k maštali s kravkami, kozičkami a domom so slamenou strechou. Čoskoro sme boli v osade Dolina. Tak pekne pokosené lúky som už dávno nevidel. Tečie tu síce potok, ale vodu by som z neho vzhľadom na vyššie položenú maštaľ neodporúčal piť.
Vykročili sme doľava, dosť strmo, hore svahom. Vyšli sme na lesnú cestu a po nej už miernejšie. Ale aj tak sme boli spotení a začínali sme mať Oskara plné zuby. 25 minút od smerovníka Dolina-rázcestie sme našli senník a asi „snežnú jamu“. Pohodlne by sa dnu vyspali dvaja.

Štrkovou cestou s páliacim slnkom nad hlavou sme sa trápili tiahlym stúpaním na Tematín. Tak ako som predpokladal, zopár "mastňákov" tam už bolo vyvezených na autách. Asi Lesná stráž mala voľno. Hrad je typická slovenská zrúcanina, kde je síce lešenie, ale žiadnu mimoriadnu obnovu nevidno. Prezreli sme si ho, pri ohnisku sa naobedovali a keď sme zistili, že nám za hodinu ide jediný autobus, vyrazili sme smer Lúka. Hoci sme čas stiahli o pol hodinu, aj tak nám autobus ušiel o dve minúty. A tak upotení, s otlakmi na malíčkoch, sme sa po asfaltke vybrali do 3 km vzdialenej Modrovky. Po dorazení ku krčme sme zistili, že máme 90 minút čas a tak sme zašli na kofolu a grilované krídelká.

Uťahané nohy sme oslobodili z vibrám a začali kuť plány na ďalší vander. Tento sa vydaril a moja spokojnosť bola o to väčšia, že po vysvetľovacej SMS-ke som sa naučil pracovať s novými hodinkami Irox. Za 66,- € poskytujú služby ako Casio za 285,- €. Ich predchodca, Casio vzor 1994, sa po výstupe na Vtáčnik po 16-ročnej statočnej práci odobral do večných lovíšť. A týmto mu vyslovujem vrelú vďaku za perfektné služby.

Fórum 2 príspevky
Nové Mesto n/V – útulňa Izba – Modrovka 27/04/14 12:29 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Bivak Pivnica Kolovrátok pod Mesačnou Opäť raz som sa presvedčil, že ak som niekade išiel desaťkrát, ešte stále som si všetko poriadne nepozrel. Na lúke Kolovrátok pod kopcom Mesačná vždy bývala kontrola pri Pochode bankových úradníkov. Chalani stanovali pri altánku a od prameňa sa chodilo neznačene k oploteniu obory Biela skala. Že je tam asi uprostred lúky pod stromami v lese pivnica, som si všimol až minulú sobotu, keď som prechádzal zo Sološnice do Píly. 17/10/20 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra České středohoří – okolím Litoměřic Náš T. O. Bjatek sa v roku 2020 dožíva 20. výročia svojej existencie. Na tento, pre nás tak významný rok, sme si pripravili viacero zájazdov – švajčiarske štvortisícovky, jednodňovky na Madeire, rakúske pohodové dvojtisícovky a České středohoří. Prišla však pandémia a plány nielen na zahraničie, ale aj domáce akcie padali jeden za druhým. 06/10/20 Miroslav Svítek Svet
Túra Píla – Budmerice – Báhoň Prechod Lúčanskou Fatrou a debata s kamarátom ma inšpirovala k plánovaniu účasti na Špačinskej stovke, respektíve jej polovičke po Myjavu. To som však zabudol, že som pred časom kúpil lístky do divadla na sobotu večer. Bolo treba zvoliť niečo, z čoho sa dá v rozumnom čase vrátiť domov a scivilizovaný sa vybrať za kultúrou. Ešteže mám v šuplíku vždy pár tipov, kam sa chcem vybrať. Rozhľadňa pri Jablonci a Náučno-poznávací chodník popri Gidre bol jedným z nich, a tak sme sa tam vybrali s kamarátkou. 11/09/20 Miroslav Svítek Podunajsko
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra K vodopádom Rheinfall Po cyklotúre okolo Bodamského jazera mi na mape padol zrak na vodopády Rheinfall, ktoré síce ležia vo Švajčiarsku, no len asi 50 kilometrov západne od nemeckej Konstanze. Tam a späť by to bolo 100 kilometrov, čo je zvládnuteľná porcia na jednodňovú cyklotúru. dnes Dominik Baco Svet
Reportáž Kosili sme Mackov bok, aby sa darilo poniklecom Mnohí z nás chodia na jar obdivovať nápadné fialové poniklece. No nie každý vie, že horské lúky, kde tieto a ďalšie vzácne kvety rastú, vznikli činnosťou človeka stáročia dozadu. A na to, aby prežili, potrebujú ďalej jeho asistenciu. Inak na ich miesto príde tráva, kríky, les. A nemali by sme vlastne nechať prírodu, nech si robí, čo chce, a keď sa o poniklece nepostará sama, nechať ich zmiznúť? Aj tieto otázky sme riešili počas dobrovoľníckej brigády zameranej na kosenie rezervácie Mackov bok pri Slovenskej Ľupči. včera Soňa Mäkká Reportáže
Túra Zamkovského a Téryho chata zo Smokovca Opäť sa po čase dostávam do Vysokých Tatier, aby som spoznal ďalšie tatranské chaty v našich veľhorách. Trocha vysokohorskej turistiky nezaškodí, aj keď to nebude niekde na vrchole tatranského štítu. Veď aj tatranské doliny majú svoje nezabudnuteľné čaro strávené na chodníku. Zároveň obohatí turistu o krásu tatranských vrcholov počas prechodu dolinou k niektorej horskej chate. Veď niektoré sú aj v nadmorských výškach nad 2000 metrov, takou je známa "Térynka". Scenéria skalnatých vrcholov po oboch stranách dolín len dodá šľahačku s čerešničkou na torte. 25/10/20 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Nové Mesto n/V – útulňa Izba – Modrovka 27/04/14 12:29 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Považský Inovec, Považské podolie a Podunajsko (Podunajská nížina - Podunajská pahorkatina)
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 930 m n. m.
    • min: 180 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1510 m
    • klesanie: 1510 m
  • Vzdialenosť
    • 55 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 26.05.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 48.752 ° SŠ
      dĺžka: 17.8354 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.6576 ° SŠ
      dĺžka: 17.8784 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.72451 ° SŠ
      dĺžka: 17.99605 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • útulňa Izba
  • Voda
    • útulňa Izba, Beckov, Kalnica, Lúka, Modrovka
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) – Nové Mesto nad Váhom (vlak, bus)
      Modrovka (bus) - Piešťany (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.24 (0.49)