Túra

Tri dni na Žiari

23.07.12
Cez pohorie Žiar sme naposledy vandrovali v roku 2001. A tak bolo načase, aby sme si prechod týmto prekrásnym, hoci často obchádzaným pohorím zopakovali. Len tentokrát sme oproti minulému vandru trochu zmenili trasu. Chceli sme pohorie prejsť celé, od severu k juhu.

1. deň

Slovenské Pravno – Brieštie – Hadviga – Vyšehradské sedlo – Vyšehrad – Čertova dolina – Žiare – Pod stĺpom – poľovnícka chata Opálený vrch

Ešte pred šiestou hodinou vyrážame autobusom do Prievidze, kde chcene prestúpiť na autobus do Slovenského Pravna. Lenže očakávaný spoj neprichádza a dvom vyšnoreným dámam v informáciách sa akosi ťaží informovať prostú cestujúcu verejnosť, že spoj nebude realizovaný, lebo??? A tak si hodinku počkáme na ďalší spoj a o 10.30 h konečne vystupujeme v Slovenskom Pravne. Hneď hľadáme, kde by sme si dali jedno štartovacie pivko a potom to zbadáme. Na štíte „Cukráreň“ visí aj reklama na pivo. A tak objavujeme prvú slovenskú cukráreň spojenú s výčapom piva. Dáme teda jedno cukrárensko-pivovarské a už sa berieme asfaltkou do obce Brieštie.

Len pomaly stúpame a o pol hodinky už prechádzame dedinou. Hľadáme odbočku do osady Hadviga. Na moste je drevená smerovka do Hadvigy. Poľnou cestou stúpame nad dedinu do sedielka a pred nami sa otvorí nádherná krajina lúk a lesov. Postupne klesáme do širokej doliny. Pod lesom je opustená drevená búda, vhodná na núdzový nocľah. Je asi aj využívaná, lebo okolo sú rozmiestnené staré kreslá a stoličky. Skrátka "víkendový domček pre bezdomovcov". Po chvíli sa objavujú prvé domy, niektoré trošku ošumelé, iné úplne vynovené. Osada Hadviga má zaujímavú históriu. Bola založená v r. 1392 šľachticmi, ktorým patrili okolité pozemky. Väčšina obyvateľstva bola nemeckého pôvodu. V r. 1945 boli obyvatelia obce pred postupujúcim frontom vysťahovaní do Nemecka. Tam ich po skončení vojny Američania poslali naspäť na Slovensko. Ale vlak sa cestou roztrhol a tak na Turiec prišli iba prvé tri vagóny a v nich iba jedna rodina z vysťahovalcov. Ostatní sa radšej vrátili do Nemecka. Osadu trvale obývajú iba dvaja ľudia - potomkovia vysťahovalcov. Inak slúži ako rekreačná osada, zväčša obývaná obyvateľmi z Ostravska. V r. 2001, keď sme prechádzali nad Hadvigou, stretli sme medveďa. Tentoraz vchádzame do Hadvigy zo spodu obce. Na nástenke pri vstupe do osady sa dá dočítať o jej histórii. A hlavne je tu dobrý prameň vody, ktorá vyteká z plastovej hadice. Pijeme, koľko vládzeme a plníme fľaše. Podľa mapy vieme, že sa musíme dostať ku kostolíku a za ním zabočiť doľava. Kostolík je pekne opravený a vedľa neho je aj miestny cintorín.

Stúpame dolinkou a hľadáme červenú značku, na ktorú by sme už mohli naraziť. A po chvíli na ňu veru narážame. Tak sa konečne napojíme na hlavnú trasu pohorím. Značka stúpa cez krásne lúky a les a obdivujeme krásu a ticho, ktoré nič neruší. Ale potom sa dostávame do lesa a po polhodinke už k nám začína doliehať hluk dopravy cez Vyšehradské sedlo. Vychádzame z lesa do širokého sedla. Vieme, že ho musíme krížom prejsť a vystúpiť na druhú stranu. Z vrchu schádza nejaká školská výprava, ktorá bola asi pozrieť Vyšehrad. Autobus majú zaparkovaný na lúke. Pomaly sa ťaháme hore kopcom a obzeráme si oblohu. Zdá sa, že Turčianska záhradka dnes dostane dobrú zálievku. Mračniská sa ťahajú od Malej Fatry a visia z nich šnúry dažďa. A aby to bolo čo najviac efektné, sem-tam sa zablysne a poriadne zahrmí. V napájadle si dopĺňame fľaše aj brušiská vodou, lebo v tomto suchu nemôžeme počítať, že všetky studničky budú studničkovať.

Vystúpame pod les a potom serpentínou lesom a lúkou na Vyšehrad. Náučné tabule nás poučia o histórii tohto miesta. Sedíme na skale Vyšehradu a pozorujeme búrkové divadlo. Nám sa zatiaľ búrka vyhla, ale tá, čo sa vynára nad Kľakom, tá nás asi neminie. A tak šupom letíme z Vyšehradu do Čertovej doliny, prudkým padákom, ktorý by veru v daždi nebol nič príjemné, a stíhame len tak-tak. Ešte vbiehame do lesa a už je to tu. A tak rýchlo pláštenky von a dážď nás len tak bičuje. Ale sme v pohode. Len pre potechu si glgneme trošku rumu z fľaše a už si aj vykračujeme peknou lesnou cestou. Okolo piatej hodiny sme zbadali na lesnej ceste vľavo murovanú chatu. Neváhame a ideme k nej. A dobre robíme. Chata má zozadu veľký drevený prístrešok s asi tri metre širokou a päť metrov dlhou strechou, pod ktorou je umiestnený široký stôl a lavice. Pravdepodobne je to využívané miestnymi poľovníkmi ako jedáleň. Na lúke za chatou je ešte ohnisko a pumpa, avšak vodu sme z nej nedostali. Tak toto bude dnes naša spálňa. Pláštenky dolu, batohy na stôl a už aj varíme polievočku a po nej dobrý, rumový čajík, veď čo keby sme tak prechladli? Zo strechy stekajú prúdy vody, ale my sme v suchu. Jednoducho paráda. Okolo siedmej dážď ustáva a nám sa podarí urobiť si celkom pekný ohník. Tak, ako to má byť. A potom len spacáky na stôl, hlavami k sebe a už aj chrápeme. A nech si prší ako chce.

2. deň

Poľovnícka chata pri Opálenom vrchu – Štyri chotáre – Chrenovské lazy – Horeňovo – Jalovské lazy – Sklenianske lúky – Sklené – Bralová skala – Kozie chrbty – Guľatý vrch – sedlo pod Vysokou – Medvedí prameň – lesnícka chata

Ráno sa pekne vyvaľujeme. Včerajší dážď sa zmenil na poriadnu hmlu a aj sa riadne ochladilo. Parí sa nám od úst a preto ešte trošku poležíme, než slniečko zdvihne hmlu a trošku oteplí vzduch. Varíme si poriadny čaj a zostáva nám len tak zo dve deci vody. To naozaj nie je veľa, ale dúfame, že na vodu natrafíme. Vyrážame až o deviatej hodine. Hneď po asi 500 metroch prichádzame k chate Štyri chotáre, ale vodu pri nej nenachádzame. Pokračujeme po červenej značke pohodlnou a príjemnou lesnou cestou. Občas sa nám otvoria výhľady na Strážovske vrchy, Veľkú Fatru a aj na Kremnické vrchy a úplne jasne rozoznávame vysielač na kremnickej Skalke (Suchá hora). Paráda.

Cesta pekne odsýpa a o dve hodinky sme na Chrenovských lazoch. Vieme, že tu bola dobrá studnička a naozaj ju nachádzame kúsok pod cestou. Naberáme fľaše doplna a zasa si aj poriadne nalejeme brušiská. Chvíľu oddychujeme, obzeráme peknú horáreň, ale celý areál je oplotený a tak nič pre nás. A zrazu za horárňou stretávame prvých a posledných turistov na trase. Mladý pár sa nás pýta na vodu a tak im radi poradíme a potom si už len zaželáme pekný deň a vydávame sa na cestu. Stále po červenej značke sa dostávame na Jalovské lazy s množstvom chát, a potom príde naše prvé a jediné zakufrovanie. Pod Horeňovom sa asi značkárom minula farba a tak je len na nás, či sa vyberieme strmo vpravo, alebo ľahšie vľavo. Rozchádzame sa a každý hľadá značku, ale nič nenachádzame. A tak zas nazad, pomudrujeme nad mapou a potom si to riskneme vľavo a dobre robíme. Po asi 500 - 600 metroch nachádzame značku a tá nás spoľahlivo vedie okolo kríža a k smerovníku Horeňovo až na Sklenianske lúky.

Je poludnie. Batohy na zem, a už sa aj kŕmime. O pol hodinu schádzame do sedla a radíme sa, čo a ako. Voda sa nám dosť míňa a podľa mapy na ceste na žiadnu nenatrafíme. A tak sa rozhodujeme zostúpiť kúsok do obce Sklené, a dobre robíme. Hneď v prvom dome nám doplnia fľaše a aj sa dozvieme, že obchod, v ktorom majú „všetko“, je len asi desať minút vzdialený. A tak sa rozhodneme, že to musíme skontrolovať. Lebo také „všetko“ by nám veru bodlo. Cesta dedinou len mierne klesá a obchod je naozaj otvorený. A veru aj majú „všetko“ a to aspoň šesť druhov a pekne vychladené. Pri obchode je pod brezou veľký drevený stôl s lavicami, kde sa asi dosť posedáva. Dáme si každý dvoch Smädných mníchov a súc takto posilnení, vraciame sa späť do sedla Sklenianskych lúk.

Pivo bolo skvelé, pekne sme si oddýchli a teraz začíname po červenej stúpať na Bralovú skalu. Ale ešte nám prichodí prekonať jednu prekážku. Krížom cez smer nášho pochodu sa práve presúva stádo 460 kráv, jedného pastiera a dvoch psov. Prehodíme slovko-dve s pastierom a už aj stúpame hore k lesu. Značku síce nevidíme, ale orientujeme sa akýmsi chodníkom. Až úplne pod lesom nachádzame našu červenú. Chodník sa motá lesom a stále stúpa. Asi za hodinu sa dostávame k vysielaču a prírodnému útvaru Bralová skala, ktorá vytŕča nad krajinou. Pod nami vidíme v hĺbke chaty v handlovskom stredisku Remata, železničný most z tunela do tunela, Handlovú a pár dediniek. Pekný výhľad.

Príliš sa nezdržiavame. Klesáme na nádherné lúky, obdivujeme výhľady na Skalku, Kremnické vrchy a Veľkú Fatru. A potom sa noríme do lesov a nastupuje najťažší úsek nášho vandru. Stúpame a klesáme a opäť hore-dole, až nám z toho začína šibať. Niektoré úseky sú pekne prudké a naše nôžky začínajú protestovať. Lenže všetko raz končí a napokon sme o 17.00 h v sedle pod Vysokou. Ale už toho máme akosi dosť. Našťastie, stúpaniu je koniec a chodník sa mení na lesnú cestu a po nej klesáme a klesáme, až našu červenú prekríži široká lesná asfaltka, ktorá sa ťahá od Fínskych domčekov pri Sklenom až do Slaskej. Na križovatke týchto ciest je vybudovaná z mohutných kameňov akási „skulptúra“, turistické odpočívadlo a čo nás najviac teší, je tu pekná studnička s názvom Medvedí prameň, ktorá celkom pekne studničkuje aj v tomto suchu. A tak lochtáme vodu, až nás brucho oziaba a doplna naberáme do fliaš.

Tu je miesto, kde opúšťame červenú značku a po lesných cestách sa chceme dostať niekde k Janovej Lehote. Podľa mapy by mala byť pri lesnej ceste nejaká chata. Schádzame po ceste a naozaj. Asi po kilometri nachádzame na križovatke lesných ciest chatu, ale bez terasy. Vedľa chaty je síce krytý prístrešok, ale ten je plný prachu a vôbec nás neláka k využitiu. A tak radšej staviame prístrešok rovno pred chatou. Trošku sa kŕmime, ale akosi nám to nejde. Sme príliš unavení. Uvarím teda aspoň poriadny čaj a náš verný kamarát rum nám odplavuje únavu z tela. Vyvaľujeme sa na slnku a v tom začujeme hluk motora. O chvíľu už pred chatou zastavuje veľká Toyota a horár so synom vystupujú z auta. Pekne sa navzájom pozdravíme a on sa nás popýta, že odkiaľ ideme. Keď mu to povieme, pýta sa, či sme vraj nevideli malého čierneho psíka, Jagteriera, ktorý sa mu stratil. Hovorí: "Ak by ste ho videli, tak ho skúste chytiť, on je dobručký a má na krku žltý obojok a na ňom je moje telefónne číslo. Už ho dva dni hľadáme, ba aj v útulku v Handlovej sme boli a psíka niet." Potom sa rozlúčime a sľubujeme, že ak by prišiel, dáme mu vedieť. Únava, jedlo, rum a spacák nás spoľahlivo uspávajú. Noc je celkom teplá.

3. deň

Lesnícka chata – Spišiakovo – Kosorín – Janova Lehota – Dérerov mlyn

Havko sa do rána neobjavil, zato horár aj so synom sú už o siedmej pri nás. Bohužiaľ, nemôžeme im pomôcť a tak sa lúčime, raňajkujeme a balíme. Jedna asfaltka sa stáča dolu a druhá odbočuje doprava. Tou sa vydávame my. Len v mape mám zakreslenú trasu, ktorú som si na základe satelitného pohľadu vytvoril. Vykračujeme si po asfaltke a dúfame, že sa to zmení na lesnú cestu. Veru by sme nechceli ísť tých 14 km do dediny po asfalte. Cesta sa točí okolo strání a stúpa do sedielka. A zrazu pred nami na ceste stojí to malé stratené psisko a pozerá na nás. A keď sa otočí, vidíme mu na krku ten krikľavý žltý obojok. Hurááá. Našli sme ho. A tak pekne sa mu prihovárame, chválime ho a pomaličky sa približujeme. Psík chvíľu na nás vrčí, ale vidieť na ňom, že je rád, že niekoho stretol. Rýchlo zhadzujem batoh a vybaľujem posledné zvyšky jedla. Ale to už má psík hlavu až v mojom batohu a len tak-tak mu zabránim, aby nezožral tavené syry aj so staniolom. Poviem vám, to bol hlad. Zožral štyri syry, kus salámy a poriadny kus chleba. A už je náš.

Vyťukávam číslo telefónu napísané na obojku a po treťom volaní sa ozve horár. A keď mu poviem, kto som, a že máme jeho psíka, tak je podľa hlasu najšťastnejší človek na svete. Rýchle mu dáme našu polohu a odmietneme, aby nám doniesol nejakú odmenu. Potom si psíka priviažeme, aby nám neušiel, než si príde preňho jeho pán. Ale ten už je náš najlepší kamarát. Oblizuje nás, vyskakuje na nás, a vrtí chvostíkom ako helikoptéra. Horár so synom prichádza asi o 20 minút a v očiach sa mu čosi ligoce. No poviem vám, to bolo zvítanie. Obaja nám veľmi ďakujú, ponúkajú odmenu, ale sme radi, že to tak skončilo a nič iné nepotrebujeme. Ale potom horár povie, že nás zoberú so sebou do Kosorína a tak neodoláme, nasadneme do auta a robíme dobre.

Naša plánovaná cesta je ešte poriadne dlhá a rozbitá asfaltka by nám veru doriadila nohy. A takto sme o polhodinu v Kosoríne. Vysadáme, opäť sa lúčime a potom šup sa do obchodu na jedno fľaškové. Lenže tu je pivo teplé a tak z neho nemáme žiadnu radosť. Asfaltkou po modrej značke vyrážame do Janovej Lehoty, kde sa v obchode otestujeme a potom už kráčame k Dérerovmu mlynu, kde naše vandrovanie končí. Nasadáme na autobus do Žiaru nad Hronom a odtiaľ ideme „diaľkovou linkou“ do Trnavy. Trvá to neuveriteľné štyri hodiny. Spoj domov nám už dávno odišiel a tak šup sa na vlak. Ale tam už hlásia vyše polhodinové meškanie vlaku a tak zasa naspäť k autobusom a konečne sme o 18.00 h doma.

Záver

Pohorie Žiar je nádherné. Málo turistov, pekné výhľady, zaujímavá trasa. A tak (okrem dopravy) sme s naším vandrom veľmi spokojní. Zažili sme búrku i horúčavu, ľahký i ťažký terén, dobré i zlé pivko, našli sme zatúlané psíča a videli pár jeleníc. Medveď sa nám tentokrát vyhol. A veru mal šťastie, lebo sprej som mal takmer po ruke. No a čo viac by sme asi tak chceli?
Potrebné sú tri harmanecké mapy: č. 120 - Malá Fatra-Martinské hole, č. 131 - Vtáčnik a č. 132 - Kremnické vrchy.

Fórum 9 príspevkov
Tri dni na Žiari 26/06/15 11:32 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. 25/05/19 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Vizionár Julo Januška bol vizionár. Nie že by mal nejaké celosvetové vízie, to nie, on bol skôr taký náš malý, obecný vizionár. Popravde treba povedať, že Julo bol vlastne kurič. Kurič v horskom hoteli, vzdialenom len asi tak hodinku chôdze od obce. Dostatočne ďaleko na to, aby ho jeho žena Betka nemohla stále kontrolovať a šikanovať, a pritom dosť blízko, aby, ak sa mu zachcelo, a šéf to dovolil, mohol si skočiť domov pozrieť rodinu, či varovať obec pred katastrofami. Lebo Julo videl do budúcnosti celkom jasne, i keď zvyčajne len čierne. 10/05/19 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Divný sen Vlastne to ani žiadny vander nebol. To som si len tak zmyslel, že sa už akosi dlho poflakujem doma, a tak, keď som videl celkom slušnú predpoveď počasia, požiadal som v robote o dovolenku na dva dni a vyrazil som. Naozaj mi v podstate o nič nešlo. Cítil som sa len akýsi usedený a unudený, no a hlavne sa mi žiadalo vypadnúť. Vypadnúť z domu a aspoň trošku sa potúlať po horách a lúkach, posedieť si pri výhľadoch, prespať vonku, dať si v neznámej krčme pivko, prehodiť slovko či dve s krčmárom alebo miestnymi korheľmi a prespať niekde, kde budem môcť celú noc počúvať len hlasy prírody. Máte aj vy niekedy pocit, že už v meste asi nevydržíte? Ja som ho mal práve vtedy. Dcéra ma zaviezla ráno na stanicu do Sudoměříc, tam som nastúpil na vlak a odviezol sa do Vrboviec, kde bola moja vlaková konečná. Vedel som, že domov je to len asi 35 - 40 kilometrov a že ak sa nebudem hnať, bude to fajný relax na dva dni. A tak som vyrazil. 26/04/19 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Glarnské Alpy – k Murgsee Prší a prší. Mám dilemu, čo zajtra. Nastúpiť ráno v Sarganse na Railjet smer Viedeň a následne Slovensko alebo na miestny Postbus, čo by ma vyviezol do hôr. Predpoveď počasia dáva nádej na zlepšenie okolo obeda, ale vo vrchoch sa môže oblačnosť držať aj celý deň. Nakoniec naberám odvahu a vyhráva predĺženie pobytu o jeden deň. Život nedáva veľa príležitostí a bolo by hriechom nevyužiť všetky možnosti. Už dávnejšie ma pokúša v mape modrý fliačik uprostred hôr, vlastne jeden väčší a dva menšie. Murgsee. Jazero vysoko v údolí nad pobrežnou obcou jazera Walensee Murg (427). dnes Vladimír Mikuš Svet
PR Veľké letné tatranské putovanie Rozprávkové Tatranské kráľovstvo sa nachádza v severnej časti Slovenska v nádhernej a rozmanitej prírode Tatranského národného parku. Rozprávkové tatranské putovanie vás zavedie po kraji plnom majestátnych štítov, krištáľovo čistých plies, slnečných strání plných kvetov, miest s množstvom vtákov, srniek, kamzíkov a svišťov, k vodopádom a na rôzne zaujímavé turistické cestičky a chodníčky. A aby ste tento kút nespoznávali sami, sprevádzať vás budú Ochranko Tatranský, Lomnička Kvetinková a Smrečinka Lesná. včera sponzorovaný článok Zaujímavosti
Túra 5T – Trek Turčianske Teplice To Telgárt Déjà vu prechodu spred piatich rokov, kde som s Yorkom prešiel 166 km po Beskydách horných Kysúc a Oravy – z Ochodnice až do Tatier. Vlani sme s manželkou absolvovali v priebehu štyroch dní asi 90 km prechod na Islande „Laugaverug&Fimmvörðuháls“ z Landmannalaugar od Hot Spring a farebných hôr cez Porsmörk do Skogaru okolo ľadovca Eyjafjallajökull (sopky Katla) a Mýrdalsjökull až k oceánu (celkové stúpanie 3300 m). včera Ľubo Gašpierik Nízke Tatry, Starohorské vrchy, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tri dni na Žiari 26/06/15 11:32 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Žiar, Kremnické vrchy, Žiarska kotlina
  • Počet dní
    • 3
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 910 m n. m.
    • min: 363 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1507 m
    • klesanie: 1600 m
  • Vzdialenosť
    • 60 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 01.07.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 48.9074 ° SŠ
      dĺžka: 18.758 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.65215 ° SŠ
      dĺžka: 18.75446 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.83858 ° SŠ
      dĺžka: 18.72271 ° VD
      » Mapa
  • 2. nocľah
    • šírka: 48.71907 ° SŠ
      dĺžka: 18.82399 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • bivak
  • Voda
    • Slovenské Pravno (pohostinstvo), Hadviga, Vyšehradské sedlo, Chrenovské lazy, Sklené (pohostinstvo), Medvedí prameň, Dererov mlyn
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Prievidza (vlak, bus)/Martin (vlak, bus) - Slovenské Pravno (bus)
      Dererov mlyn (bus) - Žiar nad Hronom (vlak, bus)/Prievidza (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.7 (0.21)