Trasa

Smižany – osada Maša – chatová oblasť Čingov – Prielom Hornádu (v úseku rázcestie Lesnica – ústie Bieleho potoka – Letanovský mlyn – ústie Kláštorskej rokliny) – Kláštorská roklina – planina Kláštorisko – rázcestie pod Vtáčim hrbom – Glacká cesta (v úseku vrchol Suchej Belej – planina Glac – Malá poľana – bývalá horáreň Glac – vrchol rokliny Sokol – rázcestie pod Suchým vrchom – planina Geravy) – horská ubytovňa Geravy (nocľah) – zásobovacia cesta popod Gačovskú skalu – Stratenská píla – Stratená

Rituál

Na juhozápadnom okraji Smižian vystupujeme z autobusu do zasneženého spišského kraja zaliateho slnkom. V osade Maša vykonávame rituál prezúvania vibramiek za bežkárske topánky a sledujeme miestnych spoluobčanov ako sťahujú palivové drevo po zamrznutej hladine Hornádu. Chvíľu nedôverčivo obchádzame ľadový pancier rieky, ale nakoniec so zmiešanými pocitmi neodolávame ideálnemu terénu pre korčuľovanie na bežkách. Postranné skaly čoraz viac mohutnejú. Pribúdajú ľadopády a ubúda slnka. Oslňujúci sneh je preč a my v tieni hlbokej jazvy Slovenského raja obdivujeme jeho zimné krásy.

Zradný ľad

Pri pohybe po zamrznutej hladine si človek len s ťažkosťami zvyká na nepríjemný pocit, že pod vami je masa studenej vody. Optimizmus nám nepridáva ani oproti idúci bežkár. Vystríha nás pred miestom, na ktorom iba pred chvíľou okúsil chlad vody jeden muž. Našťastie Prielom Hornádu je v tomto úseku dosť široký. Zradnú zákrutu obchádzame chodníkom po modrej značke. Na neúplne zamrznutej hladine pred Čingovom je viacero nedôveryhodných miest. Po prekonaní nebezpečných úsekov na chvíľu opúšťame Hornád a zastavujeme sa v čingovskom bufete Ihla. Neskôr túto zdĺhavú prestávku oľutujeme, kvôli časovej strate.

Prielom Hornádu

Za rekreačným strediskom Čingov sa nebojácne púšťame do útrob Prielomu Hornádu. Tu, kde skaly naberajú na výške a kaňon sa stáva užším, je hornádsky ľad bezpečne pevným. Ľadová škrupuľa rieky sa mení na turistickú promenádu. Stretávame skupinky peších i lyžiarov, čo sa špacírujú hore-dole prielomovou ulicou sídla vody, mrazu a skál. V ústí Bieleho potoka pod známym Tomášovským výhľadom míňame skupinku mládežníkov, vyzbrojených korčuľami a hokejkami. Raritnejšie miesto pre hokejové zápolenie si ani neviem predstaviť. Ľadových ozdôb na okolitých bralách je toľko, že po čase prestávam vyťahovať fotoaparát z brašne. K obdivovaným miestam, pre ktoré sa oplatí zastať a fotografovať určite patrí tzv. Večný dážď. Široký zhluk viacerých ľadopádov, hýriacich farebnými odtieňmi, ktoré tónuje pôda unášaná vodou. Naše uznanie patrí ľadovému sochárovi, tvoriacemu celú túto pominuteľnú nádheru. Na jednom mieste nápor ľadovej škrupiny rieka nevydržala a bezpečne odkryla hrúbku hornádskeho ľadu. K ohromujúcim pohľadom patria úplne zaľadnené kovové stúpačky Chodníka Horskej služby. V lete turista obdivuje hĺbku tiesňavy, nad ktorou sa pohybuje po obľúbenej turistickej trase. A teraz v zime si uvedomujem v akej výške sa tam človek liepa pomocou reťazí. Turistickú magistrálu Prielomom Hornádu sprístupňuje od roku 1974 v dĺžke 16 km (od Podlesku po Smižany) 10 premostení, z toho 8 kovových mostíkov, jedna závesná lanová lávka a jeden kamenný most, okolo 140 stúpadiel, vyše 300 metrov reťazí a niekoľko drevených lávok. Najstarším preklenutím brehov Hornádu v jeho prielome je mohutná oblúková stavba - Kartuziánsky most v lokalite Letanovský mlyn. V strede úzkeho kaňonu je to jediné miesto, kde zo severu ústí do rieky vodný tok. Iba Trstený potok prerazil tzv. okrajové pásmo Slovenského raja a otvoril výstupovú cestu na „Lapis refugii“ – Skalu útočiska na planine Kláštorisko. Na začiatku 14. storočia tadiaľto viedla prístupová kartuziánska cesta na poľanu Kláštorisko cez spomínaný kamenný most. Dnes sleduje jej zvyšky červená turistická trasa č. 0911 od Letanoviec k Chate Kláštorisko. Pri chatovej osade Letanovský mlyn sa na chvíľu zastavujeme aj my. Za rekonštruovaným kamenným svedkom dôb žasneme nad športovým výkonom lezca v blízkom ľadopáde. Ten nevedomky ochotne pózuje našim fotoaparátom. Čas už pokročil, tak makáme ďalej. Množstvo osekaných konárov a olúpanej kôry na ľade svedčí o drancovaní tunajších lesov. Takto paradoxne uvoľňujú miestni obyvatelia zimnú cestu korytom rieky pre návštevníkov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kláštorná roklina

V ústí Kláštorskej rokliny visí vysoko nad hladinou Hornádu jedinečný lanový mostík. Autorom jedinej závesnej lávky v prielome je Vojtech Jeremiáš, známy spišský turistický aktivista. Mostík sa tu týči od 60-tich rokov 20. storočia ako prvý článok spriechodnenia Kláštorskej rokliny počas prvej fázy budovania Chodníka Horskej služby Prielomom Hornádu. Uskutočňujeme malé občerstvenie, pretože nás čaká prvý dnešný výstup do kopca. Vlastne rebríkmi hore roklinou. Prezúvame bežecké topánky za vibramky. Lyže idú za popruhy na batoh. A bežecké palice ostávajú v rukách. Ja k tomu pridávam ešte cepín, ak by bolo nutné vysekávať stupy do ľadu. Snehu nie je veľa, ale dostatočne zakrýva klzký ľad. Definitívne sa lúčime s Prielomom Hornádu a vstupujeme do strmín Kláštorskej rokliny. Sústavou rebríkov a reťazí prekonávame zaľadnené vodopády: Objaviteľov, turistu Antona Straku, Dúhový, Malý, Kartuziánsky a Machový i kaskády turistu Gustáva Nedobrého. Príroda sa nám opäť postarala o zábavku a potrápila naše chrbty neustálym ohýbaním. S dlhými lyžami na batohu sme sa museli uhýbať nespočetným konárom a stromčekom. Zvyčajný hukot vodopádov, tak typický pre rokliny je utíšený pokrývkou ľadu a snehu. Ticho doliny prerušuje len náš zrýchlený dych počas 45 minútového stúpania na planinu.

Kláštorisko

Prichádzame na okraj vrcholovej poľany s jediným turistickým centrom, ležiacim mimo okraja pohoria. Oblasť bola osídlené už na konci doby bronzovej, keď na vyvýšenine Čertovej sihote vzniklo pozorovacie hradisko. V čase tatárskeho ohrozenia slúžili jaskyne v okolí ako útočisko pre spišský ľud. V severozápadnom cípe poľany je bývalý kláštorný komplex www.klastorisko.sk, ktorý dnes vstáva z ruín. Vznikol na začiatku 14. storočia pre rehoľu kartuziánskych mníchov. O storočie neskôr sa stal hniezdom husitov, bratríkov i zbojníkov. Kvôli jeho necirkevnému využívaniu bol na príkaz Spišskej župy v roku 1543 zničený. Až v roku 1923 miesto opäť ožilo stavebným ruchom a na rozvalinách mníšskej cely vyrástla turistická útulňa. O tri roky neskôr postavilo Ústredie KČST Praha turistickú chatu Kláštorisko. V októbri 1944 sa chata stala obeťou fašistického vypaľovania. Počas SNP okolité jaskyne opäť poslúžili ako partizánsky úkryt. Po vojne bola vystavaná nová chata, ku ktorej pribudla súčasná reštaurácia a chatová osada. Ohlasovaciu stanicu tu má aj Horská záchranná služba.

Glacká cesta

Slnko sa už približuje k obzoru, tak rýchlo volíme západný kurz k rázcestiu pod Vtáčim hrbom. Červenou značkou prichádzame k rázcestníku, kde stretávame posledných dnešných turistov. Postupujeme žltou po Glackej ceste, historickej obchodnej komunikácii, ktorá spájala regióny Spiš a Gemer. Meno má podľa najväčšej krasovej planiny v centrálnej časti Slovenského raja, ktorou furmanská cesta prechádzala. Doširoka vychodenou stopou sa dostávame k prístrešku na vrchole rokliny Suchá Belá a Piecky. Prekvapuje nás vypluhovaná cesta, ktorou pokračujeme a sem-tam si aj zakorčuľujeme až po rázcestník Glac – Malá poľana. Začína súmrak. Vchádzame do lyžiarskej dvojstopy. Východným okrajom otvoreného priestranstva onedlho prichádzame na rázcestie Malá poľana, kde vstupujeme do tmavého hustého lesa. Večernú temnotu prebíjame lúčmi čelových lámp. V sprievode červenej značky vychádzame na nevýrazné plece. Tiahlym zjazdom prichádzame na poľanu, kde kedysi stála hájovňa Glac. Po bývalej horárni tu ostala iba veľká studňa.

Z posledných síl

Pohľad na smerovku a pokračujeme v nočnom pochode. Za svetiel čeloviek zdolávame rýchly esíčkový zjazd k rázcestníku Glacká cesta na vrchole rokliny Veľký Sokol. Odtiaľto ďalej nepokračujeme po širokej pohodlnej zvážnici. Sledujeme červené značenie a traverzujeme úbočie hrebienka cez horu. Pri rázcestí pod Suchým vrchom sa mieša únava s optimizmom. Lebo podľa časového údaja je to na Geravy „len“ 32 minút. Avšak z tejto eufórie rýchlo vytriezvieme. Lyžiarska stopa nepokračuje na Geravy, ale schádza do doliny Malý Zajf zelenou značkou. Hmla hustne, značka prudšie stúpa a stopa nikde. Stopu prešľapávam ja a ostatní to vzdávajú a odopínajú bežky, lebo im podklzujú. Výhoda sklznicových šupín sa opäť vyplatila. Traverz Suchého vrchu sa zdá byť nekonečný. Unavené telo i myseľ osviežuje vyfrézovaná cesta na hrane planiny Geravy, odkiaľ je to k hotelu http://hiking.sk/hk/ar/336/horsky_hotel_geravy.html už len kúsok. Namiesto predpokladanej polhodiny prichádzame do ubytovne o takmer hodinu neskôr. Vyjavené pohľady osadenstva ubytovne a otázka odkiaľ ideme je namieste. Po odpovedi, že zo Smižian, nasleduje údiv na celodenným výkonom. Zato nezáujem mladého personálu, sledujúceho olympijský hokej, nerobí dobré meno podniku. Šťastne unavení sadáme na pohovku a prevlhnuté veci ukladáme sušiť okolo krbu v jedálni. Ako tak sa domôžeme čaju i večere a už sa tešíme na pohodlie postele.

Geravy

Horská ubytovňa Geravy http://hiking.sk/hk/ar/336/horsky_hotel_geravy.html stojí v strednej časti krasovej planiny Geravy. Stravovacie a ubytovacie zariadenie má dve časti: hotelovú časť (apartmány) a turistickú ubytovňu v izbách. Bývalý objekt vrcholovej stanice sedačkovej lanovky z Dediniek v súčasnosti prechádza celkovou rekonštrukciou. K jedálni bola pristavená presklená terasa pre pekný výhľad na okolité poľany s voľným chovom koní. Komplex mierne zvlnených polian a lesíkov vytvára ideálne podmienky pre lyžiarsku turistiku na bežkách. Na južnej rázsoche Suchého vrchu stojí krátky lyžiarsky vlek. V lete môže turista v okolí obdivovať povrchové krasové javy ako vyvieračka, ponor a závrt (krasová jama). Hotel Geravy je aj miestom oddychu turistov, ktorí zdolali Zejmarskú roklinu, jediná technickými pomôckami sprístupnená tiesňava v južnej časti pohoria. Zároveň je aj najväčším turistickým lákadlom rekreačnej oblasti Dedinky - Palcmanská Maša - Mlynky.

Odchod z raja

Ako zostupovú trasu volíme vyfrézovanú zásobovaciu cestu od ubytovne do údolia rieky Hnilec. Po spoločnom fotografovaní s pózujúcim strážnym psom, neoficiálnym miestnym symbolom, smerujeme na rázcestie červenej a žltej značky. Miernym zostupom sa púšťame (samozrejme na bežkách) cestou okolo Gačovskej skaly. V spodnej časti komunikácie naberáme pekelnú rýchlosť. Našťastie na zvršku cesty je dostatok snehu. Lyže to zvládajú bez škrabancov. Brzdíme v malebnej lokalite Stratenská píla. Na mieste bývalej osady, ktorá musela uvolniť údolie vodám Hnilca v priehrade Palcmanská Maša. Dnes na začiatku nádrže stojí niekoľko chalúp uprostred nádhernej prírody. V najkrajšej doline Slovenského raja sa tiesni Hnilec, asfaltová cesta a atraktívna trasa železničnej trate. Výhľad zo železničnej zastávky Stratená pripomína alpské panorámy. Pohľad z výšky dráhy na miniatúrnu dedinu s dominantným kostolom a scenériou Sokolích skál, kde žijú kamzíky vytvára rajskú diorámu.

Praktické informácie

www.hzs.sk – webová stránka Horskej záchrannej služby, kde nájdeš sekcie Výstrahy, Podmienky na horách. Tieto podstránky obsahujú denne aktualizované informácie o počasí a potrebnej výstroji na prechod roklín vrátane schodnosti Prielomu Hornádu a uvádzajú podmienky pre pešie, lyžiarske a lezecké túry.

Živá panoráma STV (www.holidayinfo.sk) – každodenné živé televízne vysielanie zo slovenských centier cestového ruchu, kde má medzi kamerami zastúpenie aj stredisko Kláštorisko. Vysielanie ponúka pohľad na okolie Kláštoriska a obsahuje informácie o teplote a vlhkosti vzduchu, dôležitých kontaktoch, tipoch na turistiku atď. Webová stránka prevádzkovateľa kamier ponúka pohľad okrem stredísk Živej panorámy aj na centrá vybavené webovými kamerami.

Fotogaléria k článku

+4 ďalších fotiek