Túra

Lipovce – Buče – Voroblík – Lipovce

13.08.12
Začiatkom mája sa už jar ohlasovala naplno a takisto sa ozvala, ba priam vo mne pišťala, túžba po horách. Voľba padala na blízke pohorie Branisko a sčasti aj susednú Bachureň. Začali sme v Lipovciach a okruhom sme sa opäť do Lipoviec vrátili. Prešli sme okolo Mindžovej, cez Búče a Kopytovskú dolinou späť do tejto obce, v ktorej sa narodil spisovateľ Ján Andraščík.

Trasa

Lipovce – rázc. nad Sosom – sedlo Buče – Buče – sedlo Magura – Lačnovské sedlo – roklina Voroblík – Kopytovská dolina – Lačnovský kaňon – Lipovce

Modrou značkou z obce Lipovce máme namierené k smerovníku „Nad Sosonom“. Túto časť cesty mám prejdenú toľkokrát, že by som si na ňu trúfol aj so zaviazanými očami, ale aj napriek známemu prostrediu sa obzerám po krajine, akoby som ju videl po prvý raz. Svetelné podmienky na fotografie nie sú vôbec dobré, alebo som len slabý fotograf, tak mnoho scenérií ani nefotím. Cesta v podstate až k smerovníku neustále stúpa a májové slnko ukazuje svoju silu. Pot sa leje po chrbte aj po čele.

Nad Sosonom sa pripájame na červenú značku, ktorá sprvu vedie rozsiahlými lúkami, ktoré ponúkajú opäť pekné výhľady do krajiny, ale po pár stovkách metrov sa vnárame do lesa. Vedie popod vrchol Mindžovej a bez náročnejších stúpaní až k sedlu Búče. Trasa v podstate celý čas prechádza striedavo lúkami a lesom a tak nie je núdza ani o krajinárske scenérie ako z pohľadníc. Prudšie, ale nie dlhé stúpanie je zo sedla Búče na vrchol s rovnomenným názvom a nadmorskou výškou 1005 m n. m. Pred dosiahnutím najvyššieho bodu dnešnej túry si však dávame dlhšiu prestávku pri hornej stanici lyžiarskeho vleku strediska Búče. Pod krížom, ktorý je už opravený, je urobené posedenie a tak vyťahujeme zásoby jedla, vodu a ďalekohľad. Tok času zrazu prestane človeka trápiť.

Nie je sa kam ponáhľať. Pomaly a s neochotou sa zdvíhame, hádžeme batohy na plecia a uberáme sa opäť do kopca, míňame aj prvých turistov a množstvo malých detí, ktoré sú na prechádzke s nejakým krúžkom alebo sú na tábore. Blízko sedla Magura sú nádherne výhľady a radšej sa už pasujem s nastaveniami fotoaparátu a snažím sa zachytiť krajinu čo najlepšie. Zo sedla sa uberáme zelenou značkou do Lačnovského sedla. Trasa je stále príjemná, žiadne extrémy. Pekná krajina, príjemné počasie, ticho a voňavý vzduch, štebot vtákov – možno je príroda pozemskou predzvesťou toho ako by to mohlo raz vyzerať v raji.

Jedinou náročnejšou časťou je prudké klesanie tesne pri Lačnovskom sedle. Značka vedie kolmo na vrstevnice a kolená dostávajú chvíľku zabrať, no oproti naším veľhorám je to aj tak jahoda. Hneď ako prichádzame na lúku v Lačnovskom sedle, stretávame desiatky starších turistov, ktorí sa uberajú rovnakou trasou ale opačným smerom ako my. V hlave mi už behá myšlienka, že sa nebudeme vracať cez Lačnovský kaňon, ale že si po dlhšom čase prezrieme aj tiesňavu potôčika Voroblík. Dávnejšie som poznal skratku k tejto rokline, ale akosi som ju už nevedel nájsť a tak sa len prosto spúšťame tesne nad Lačnovom smerom na juhozápad s vedomím, že nemáme kam zablúdiť, lebo k potoku dôjsť musíme, ak máme správne zvolený smer.

Na naše prekvapenie je potok vyschnutý, ani kvapka vody. Škoda, tešil som sa na vodopády a príjemný vlhký vzduch, ktorý by v sparne určite prospel. A keďže osvieženie nenachádzame tu, robíme si zálusk na zimné pivko v neďalekej chate v závere Kopytovskej doliny. Lesné cesty sú tak vysušené, že sa spod topánok až práši, ale za to môže asi aj výrub krásnych bukov, les je preriedený a veľmi suchý, chýba tu chládok. V podsraste vyschlo takmer všetko živé a to ma veľmi mrzí, v tak krásnom lese muselo byť mnoho húb, teraz už tam nebude nič.

Našťastie, zásoby piva na chate nevyschli a tak si ho v kľude doprajeme, veď pred sebou už máme len posledné kilometre. Asfaltovou cestou, vedúcou dolinou prichádzame k prístrešku a smerovníku pri rázcestí Kopytovskej doliny, kde nás čaká posledné krátke stúpanie cez hrebeň oddeľujúci Kopytovský potok a Kamenný potok. Za týmto hrebeňom nás už opäť čaká obec Lipovce, v ktorej sme dnešný deň začali.

Zhrnutie

Pre ľudí, ktorí by sa rozhodli absolvovať podobnú trasu, odporúčam prejsť záver trasy cez značený Lačnovský kaňon. Miestnu krajinu môžem naozaj odporúčať každému, kto ešte oblasť nenavštívil. Turistické značenie je veľmi dobré a krajina krásna. Čo viac dodať? Už len vyraziť...

Fórum 1 príspevok
Lipovce – Buče – Voroblík – Lipovce 20/05/13 10:45 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Túra Päť vihorlatských pralesov za dva dni Na turistike mám najradšej jej rôznorodosť - jeden deň môže byť človek na štítoch v Tatrách, potom v dolinách Slovenského raja, v jaskyni, v lužnom lese, v historických mestečkách... možností je vždy neúrekom. A jednou z nich je aj obyčajné motanie sa nádhernými lesmi či dokonca pralesmi a spoznávanie prírody v jej najprirodzenejšej forme. My sme sa počas veľkonočných sviatkov vybrali takto spoznávať pralesy vo Vihorlatských vrchoch. 29/02/20 Stanislav Ďurica Vihorlatské vrchy
Túra Sitno – okruh cez Vlčiu jamu Hrad Sitno pozná zo Slovenských povestí asi každý. No pre nás, turistov z východu, sú napríklad Štiavnické vrchy trocha od ruky, a tak sa do týchto končín nedostávame často. Tentokrát sme sa to však rozhodli zmeniť a kde inde začať spoznávanie pre nás neznámeho pohoria, ako práve na známom vrchu s hradom. 27/02/20 Stanislav Ďurica Štiavnické vrchy
Túra Strimba – výstup z Koločavy Ukrajina nás ako Východniarov láka svojou blízkosťou dlho, lenže všetky turistické plány brzdí predstava hodín v kolónach na hranici. Akosi sme to neustále odkladali a nechávali na inokedy. Na začiatok mája sme si všetci konečne vybavili voľno na predĺžený víkend a vybrali sme sa spoznať okolie známej a možno aj komerčnej dediny Koločava a Sinevirského národného parku. 11/02/20 Stanislav Ďurica Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Hrebeňovka Bielych Karpát Biele Karpaty sú ďalším pohorím, ktoré mám veľmi rád, a tak ďalší viacdňový prechod mieril automaticky sem. Logickým začiatkom pre hrebeňovku pohoria by bol Lyský priesmyk nad obcou Lysá pod Makytou, kde Biele Karpaty začínajú. Obísť však najkrajšiu časť pohoria v oblasti Vršatských bradiel by bola škoda, a tak som sa rozhodol začať v meste Púchov. dnes Pavel Forgáč Biele Karpaty
Túra Z Polomky do Tisovca v marcovom snehu V poslednom období ma zaujal Národný park Muránska planina, v ktorom som túto zimu bol viackrát. Vybral som sa na túru práve sem. Keďže rád chodím tam, kde som ešte nebol, vyskúšal som trasu z Polomky cez Fabovu hoľu do Tisovca. Počasie prialo dokonale, a tak hor sa za dobrodružstvom. včera Martin Birka Veporské vrchy
Túra Skalnatá cez Vidlárovú dolinu Tohtoročná zima je skromná na sneh na celom Slovensku, nielen v Malých Karpatoch. Kým vo vyšších horách vládne v januári aspoň krásne slnečné počasie, nižšie polohy majú na jednej strane smolu, že sú celé dni zahalené v hustej hmle, no na druhej strane od asi 400 m vládnu aj tu zimné podmienky. Na zemi sa nachádza pár centimetrov snehu, ktorý je zmiešaný s námrazou padajúcou z omrznutých stromov. Takúto tajomnú náladu mám v Malých Karpatoch rád. 03/04/20 Zdeno Vasilišin Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Lipovce – Buče – Voroblík – Lipovce 20/05/13 10:45 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Branisko, Bachureň
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1005 m n. m.
    • min: 540 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 618 m
    • klesanie: 618 m
  • Vzdialenosť
    • 18 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 28.04.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 49.05892 ° SŠ
      dĺžka: 20.95205 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.05892 ° SŠ
      dĺžka: 20.95205 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Lipovce, chata v Kopytovskej doline
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Prešov (vlak, bus) - Lipovce (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.25 (0.53)