Túra

Kopa, Kľak a Ploská za deň

27.08.12
Vždy, keď som prechádzal vlakom cez Kraľovany, fascinoval ma horský masív týčiaci sa nad stanicou. Asi pol roka dozadu som sa konečne pozrel tým smerom aj na mape a zistil som nielen názov, ale aj to, že Kopa je turisticky prístupným miestom. Ďalším motivátorom bol Veľkofatranský Kľak, ktorý takisto v mojej zbierke dosiaľ chýbal. Kopa i Kľak ležia na jednej trase, Veľkofatranskej magistrále, preto som sa ju (respektíve jej časť) rozhodol absolvovať.

Trasa

Ľubochňa – Kopa – Ľubochnianske sedlo – Vyšné Rudno – sedlo Príslop – Kľak – Jarabiná – Malý Lysec – Javorina - Ploská – Vyšná Revúca

Ľubochňa – Kopa alebo Kopou zdolaný

Túru, ktorá by pokojne zniesla názov „Pozdĺž Ľubochnianskej doliny západným hrebeňom“, som odštartoval v posledný májový deň asi o šiestej ráno, keď som vyskočil z osobáka v obci Ľubochňa. Okamžite ma zaujala staničná budova postavená v tradičnom hrazdenom štýle. Za ňou som objavil rázcestník a už som putoval popri železničnej trati a neskôr cez most ponad Váh do centra. Prekročil potok Ľubochnianka, zahol dvakrát doprava a širokou stúpajúcou alejou zamieril akoby naspäť k stanici i khlavnej ceste spájajúcej Žilinu s Ružomberkom. Netrvalo dlho a po ďalšej zmene smeru som konečne zavítal hlbšie do lesa.

Kopu necharakterizuje ani tak veľká nadmorská výška, ako skôr prevýšenie, ktoré treba z Ľubochne podstúpiť. Na necelých troch kilometroch sa stúpa okolo 700 výškových metrov, čo je na ráno celkom slušná facka. Prvých niekoľko sto metrov širokou vyjazdenou cestou, pokrytou konármi popadaných stromov, stekali intenzívne potôčiky, blata až-až, napriek veľkej snahe sa ho nie vždy podarilo obísť. Neskôr sa chodník zúžil a začal prudšie stúpať. Voda ustúpila a vystriedala ju hromada lístia, ktorá chodník stále viac skrývala. Ešte jedna červená značka a ďalšia už nie. Sondoval som vľavo, vpravo, nikde nič. Jediná istota bola, že Kopa je nado mnou. Malými serpentínami som preto postupoval ďalej bez červenej navigácie. Chvíľu to šlo, ale potom sa tak zostrmilo, že som musel oprášiť svoje lezúnske schopnosti spred tridsiatich rokov. Šmýkal som sa na lístí a padal, často oddychoval a lapal po dychu. Skupiny skál som oblúkom obchádzal, zliezať ich by bolo veľké riziko. Po hodine boja sa terén konečne zmiernil, na vrcholovom hrebienku mi zvyšky orientácie povedali: doprava. Za ďalších 15 minút som narazil na chodník i značku, a po nej prišiel ku krížu na Kope. Pocity boli značne zmiešané. Toto nebola facka na ráno; to bol tvrdý direkt, ktorý som cítil celý deň.

Oproti krížu sa nad obcami Rojkov a Stankovany týčil Šíp, vľavo nad stužkou Váhu vykúkali vrcholy Malej Fatry. Radosť z výhľadov výrazne ovplyvňoval nielen nečakaný „nadúbytok“ fyzických a psychických síl, ale aj pohľad na hodinky, ktoré už ukazovali deväť. Okrem toho som pri plazení stratil „medvedí“ zvonček, čo pred Jarabinou a Malým Lyscom nebolo bohvieaké zistenie. Čo už, bude sa spievať.

Kopa - Kľak

Pri vrcholovej tabuľke Kopy, ukrytej na lesnej čistinke, som sa už nezastavoval. Chodník sa mi aj naďalej zdal na magistrálu až podozrivo úzky, chvíľami bol zarastený kriačím a zavalený popadanými stromami tak, že pri v tej chvíli absentujúcej značke bol problém určiť správny smer. Našťastie sa to zakaždým úspešne podarilo, „džungľové“ úseky skončili a po lesíku sa otvoril pohľad na Ľubochnianske sedlo. Sedlo i priľahlé doliny boli posiate desiatkami obrovských elektrických stožiarov, na hodinku cesty dole sa leskla hladina Krpelianskej priehrady, nad ňou dobre viditeľný hrebeň Malej Fatry, od Veľkého Rozsutca až po Suchý.

Po nasledujúcom stúpaní, na Tlstý diel, som si užíval voľného priestoru okolo seba, prím hrali lúky, ktoré ma postupne priviedli na Vyšné Rudno a do sedla Príslop, kde turistický chodník skrižovala cyklotrasa. Chvíľu som ju kopíroval, až prišla odbočka na Chládkové. Kopček som zdolal za nejakú polhodinu a opäť sa naskytol jeden zo zaujímavých pohľadov. Kľak sa týčil neďaleko vpravo, vľavo sa v celej kráse tiahla Ľubochnianska dolina so svojimi menšími bočnými odnožami; kdesi v diaľke v jemnom opare zakončovala svoje dlhé putovanie pod svahmi Ploskej. Cestou na Kľak ešte upútalo lopúchové pole, ktorým viedol chodník. Záverečný stupáčik som zvládol rýchlo a už ma vítala vrcholová vidlica so smerovými tabuľkami a celkom slušný kruhový výhľad. Kľak som využil na gastro-foto-oddychovú prestávku, ktorá ma povzbudila pred ďalšou etapou cesty.

Kľak – Ploská - Revúce

Úsek, ktorý nasledoval a viedol cez Jarabinú a Malý Lysec, dostal pracovný názov „medvedí chodník“. Na viacerých miestach som priamo na chodníku narazil na stopy, malé i väčšie, čo svedčilo o tom, že sa tu mackovia cítia pomerne bezpečne. Na jednej strane trošku mrazilo, na druhej strane som cítil radosť, že môžem byť aspoň na chvíľu súčasťou ich sveta. A tak som im ho aj hlasným zvučným spevom spríjemnil.

Na Jarabinej som spravil zopár fotiek, upútala ma najmä botanická pestrosť na vrchole, ako aj dobrý výhľad cez dolinu na protiľahlý Rakytov. Cestou z Jarabinej som zopakoval chybu z Kopy, v polome som sa orientoval skôr vyšliapanou cestou ako značkou. Po tristo metroch som sa zbadal a začalo pátranie. Po ľavej strane som objavil široké rúbanisko, tiahnuce sa takmer od vrcholu až po spodok dolinky. Tadeto cesta neviedla. Vrátil som sa teda k polomu, odkiaľ už bolo vidieť, že hrebeň s Malým Lyscom smeruje skôr doprava. Po chvíli chôdze sa do zorného poľa vrátila aj červená značka.
Aj územím Malého Lysca viedol úzky chodník s bujnou vegetáciou navôkol, smerom doprava sa hrebeň zvažoval len pozvoľna. Panovalo tu úplné ticho, a to ma uistilo, že tu je doma niekto iný. Neustále si pospevujúc som sa ponáhľal rýchlou chôdzou preč.

Za Malým Lyscom smerom na Borišov už hrebeň pokračoval redším lesom, celkom slušnú únavu kompenzovala vidina blížiacej sa hôľnej Ploskej. Od Javoriny lúky opäť dominovali nad lesom, chodník neochvejne smeroval do sedla Močidlá medzi Ploskou a Borišovom. Ešte jeden kopček nazývaný Šoproň a bol som tam. Hodinky ukazovali sedem, a tak som si veľmi rýchlo rozmyslel návštevu Chaty pod Borišovom.

Výšľap na Ploskú uzavrel moje putovanie po Veľkofatranskej magistrále. V prístrešku v sedle pod Ploskou som si na chvíľu ľahol na lavičku a nemyslel na nič. Slabnúce svetlo som využil na zhotovenie posledných fotografií, ktoré patrili pokračovaniu hrebeňa a neďalekým Nízkym Tatrám. Do Liptovských Revúc som dorazil o pol deviatej večer.

Záver

Večer som ešte zavítal do miestnej krčmy, kde som odsledoval beznádejný zápas našich futbalistov s Holanďanmi. A napadlo mi, že aj oni dnes absolvovali svoju „Kopu“, ktorá ich zdolala, podobne ako mňa, ale česť sme si zachovali. A o to ide. Prehra so cťou je prijateľná prehra. S týmto konštatovaním som sa spokojne napil piva.

Fórum 15 príspevkov
Kopa, Kľak a Ploská za deň 17/05/16 20:41 15 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľký Choč s deťmi Ak by som mal akcii priradiť nejaký počiatok, „prvú zmienku o obci“, vrátil by som sa 6 rokov dozadu, keď som s ešte len trojročným Alexom zavítal na Bačovské dni do Malatinej. Ochutnávka syrov, vlastnoručná výroba šálky z hliny a súťaž v plieskaní bičom patrili k vrcholom. V ten deň sa mi podarilo do Alexovho slovníka infiltrovať výrazy „bič“ a „Choč“, ktorý sme v to popoludnie obdivovali z viacerých strán. Odvtedy neuplynul rok, aby sa Alex nespýtal, kedy pôjdeme na Choč. 24/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Návrat do detstva – salaše pod Čiernym kameňom Z detstva mám na dovolenky v Liptovských Revúcach krásne spomienky. Nekonečná cesta Škodou stodesať, ktorú nám spríjemňovalo „la šánte mí kantáre“ zo staručkej Aiwy, tuhý boj nášho staručkého auta so stúpaním na Donovaly, ukončený buď výdychom úľavy celej posádky alebo vyvretou vodou. 17/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Na Vápeč cez Baské Strážovské vrchy som naposledy brázdil pred tromi rokmi s parťákmi. Náš pôvodný zámer prejsť trasu z Vrícka do Hornej Poruby nakoniec nevyšiel a skončili sme v Zliechove. Vypadol tak jeden z našich hlavných cieľov – Vápeč. V hlave som ho však držal poctivo ďalej, a keďže nás tohtoročné „leto“ nie a nie opustiť, zosnoval som okolo tejto vápencovej hrudy trasu. Parťák sa tentoraz nenašiel, a tak som vyrazil sám. 14/12/18 Radoslav Jurčina Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. dnes Boro Tomis Príbehy
Správa Ministerstvo chce dať ŠOP právo zakázať plošné výruby V stredu 29. mája by sa na rokovanie vlády mala dostať novela zákona o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) ňou chce zakázať plošné výruby v chránených územiach od 2. stupňa ochrany. Štátna ochrana prírody (ŠOP) by mala mať rozhodujúce slovo pri plánovanej i náhodnej ťažbe. Novela obsahuje aj záväzok dosiahnuť bezzásahový stav najmenej na polovici územia národných parkov. včera Soňa Mäkká Správy
PR Obnovené značenie k zaujímavostiam v Trenčianskom kraji Zatraktívniť menej známe cyklistické a turistické trasy vedúce krásnou prírodou Trenčianskeho kraja a uľahčiť milovníkom cyklistiky i peším turistom orientáciu v teréne každoročne pomáha obnovené turistické značenie či nové cyklosmerovníky. Vďaka úzkej spolupráci Trenčianskeho samosprávneho kraja, Slovenského cykloklubu a Klubu slovenských turistov sa od roku 2015 podarilo obnoviť v kraji drobnú cyklistickú i turistickú infraštruktúru na približne 1 760 kilometroch cyklotrás a turistických trás. 23/05/19 sponzorovaný článok

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kopa, Kľak a Ploská za deň 17/05/16 20:41 15 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra: podcelky Šípska Fatra, Lysec a Hôľna Fatra
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1532 m n. m.
    • min: 440 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2972 m
    • klesanie: 2722 m
  • Vzdialenosť
    • 42 km
  • Náročnosť
    • 5
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 2012
  • Štart trasy
    • šírka: 49.127 ° SŠ
      dĺžka: 19.1717 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9071 ° SŠ
      dĺžka: 19.1645 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Ľubochňa, pramene cestou, Chata pod Borišovom, Vyšná Revúca (pohostinstvo)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Ružomberok (vlak, bus) – Ľubochňa (vlak, bus)
      Liptovské Revúce (bus) - Ružomberok (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.57 (0.08)