Opis trasy

Sedlo Predná hora – Muránska Huta (neznačené po štátnej ceste) – Veľká lúka, žrebčín – Veľká lúka, Piesky – Chata Zámok – hrad Muráň (ruiny) – Chata Zámok – Wesselényiho jaskyňa – traverz hrebeňa Šiance – sedlo Predná hora – Predná hora, kaštieľ (liečebňa)

Sedlo Predná hora a Muránska Huta

Do sedla Predná hora prichádzame z rekreačného zariadenia rovnomenného názvu. Na odbočke je možnosť odstaviť auto, nečakajte však parkovisko ako v dolomitských sedlách. Je tu tiež zastávka SAD „Muránska Huta, Predná hora rázc. LÚ“, spoje cez víkend sú však značne obmedzené. Zo sedla sa vydáme po „čiernej značke“ (tak sú v Hikeplaneri značené neznačené spojky významných trás), po ľavej strane vozovky. Cesta so širokou krajnicou klesá popri lúke, v serpentíne je však užšia a zasahujú do nej stromy – tu odporúčam zvýšiť pozornosť. Za serpentínou sa čoskoro zjaví v doline Muránska Huta a vľavo pokračuje hlavná cesta do sedla Javorinka. Tesne za tabuľou obce sa vľavo objaví turistický smerovník, červená značka nás odvedie na lesnú cestu.

Na planinu

Stúpame a dávame pozor na vedľajšie produkty agroturistiky. Kôň išiel len na blízku lúku, my však odbáčame vpravo na lesný stúpajúci traverz. Prejdeme okolo vodného zdroja, z ktorého vedie aj výdatný výtok do napájadiel. Cesta vyjde z lesa na priesek okolo elektrického vedenia, slnko pripeká a na rúbani sa preháňajú motýle a šuchocú jašterice. Chodník postupne naberá na strmosti, až sa pridajú skalky pod nohami. Onedlho sme na planine (presnejšie na jej nižšom poschodí), pričom sme z Muránskej Huty vystúpali len 175 výškových metrov. Od rázcestia pod Skalou nás sprevádza takmer rovina a nová asfaltka s povrchom ako na Veľkú cenu F1.

Veľká lúka

Muránska planina je charakteristická voľne sa pasúcimi koníkmi. Teším sa už na Veľkú lúku s jej zvieracími obyvateľmi hádam viac ako syn. Keď dorazíme na lúku, kone nie sú ani v ohrade žrebčína ani na lúke, asi sú na vzdialenejšej paši. Noriky muránske si pozrieme aspoň na náučnom paneli. Škoda, miestna krajina je bez nich akási osirelá. Lúka nie je ani tak veľká, ako dlhá. Prechod cez ňu má 1,5 km. Zozadu sa k nám blíži nejaké auto. Na veľké prekvapenie sú to policajti – a veru pri rázcestí Veľká lúka, Piesky aj nájdu potenciálneho porušovateľa vjazdu do NP. Keď odídu, zvedavosť mi nedá. Auto s českým evidenčným číslom má povolenie, patrí prírodovedcovi, ktorý na planine robí prieskum.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na Muránsky hrad

Na rázcestí sú infostánky, pozrieme si aj panel s našou najnebezpečnejšou šelmou. Po chodníčku zavediem syna kúsok medzi stromy, rovina je preč a svah prudko klesá do záveru doliny Poludnice. Ďalej už pokračujeme po modro značenom chodníku v traverze hrebeňa Šiance, ktorý je zároveň náučným chodníkom Veľká lúka – Muránsky hrad. Chodník ide viac-menej po vrstevnici a onedlho stojíme pri náučnom paneli Wesselenyiho (Vešeléniho) jaskyne a odbočke žltej značky. Nezdržiavame sa, zastavíme sa tu cestou späť. Hrebeň Šiance ustúpi lúčnemu sedielku a onedlho sme pri Chate Zámok, priamo pod úpätím Cigánky, ktorá na svojej plošine ukrýva zvyšky hradu Muráň.

Na návrší za chatou je obelisk, venovaný na pamiatku saského kniežaťa Augusta Coburga, ktorý vyženil miestne panstvo, bol milovník tohto kraja a vášnivý poľovník. Za obeliskom už stúpa červeno značený chodník z obce Muráň na rovnomenný hrad. Popod bralo, príkro po upravenom chodníku, miestami so schodmi. Upravená hradná brána je známa nielen z informačných letákov, ale synovi aj z učebnice dejepisu. Okrem brány však na plošine nečakajte veľa zvyškov stavby; po požiari od roku 1760 hrad pustne a nadmorská výška do 935 m tiež múrom nepraje. Na hrade stále prebiehajú udržiavacie práce, v súčasnosti speleológovia čistia hradnú studňu.

Naše kroky hneď vedú na južnú vyhliadku, z drevenej plošiny so zábradlím je polkruhový výhľad na Stolické vrchy, Revúcku dolinu, čiastočne na obec Muráň, zakrytú bralom Cigánky a na juhovýchodný okraj planiny. Niekdajším hradom sa poberieme na severnú vyhliadku, tvorenú opäť drevenou plošinou za zvyškami hradieb. Výhľad je pre horala zaujímavejší ako z juhu – zľava možno vidieť povrch planiny, záver doliny Poludnice, skalnatý hrebeň Šiance so strmými zrázmi do Muránskej doliny, sedlo Predná hora a Stolické vrchy, ktoré majú úplne iný reliéf ako planina. Ako bonus sa nad planinou v pozadí vypínajú Kráľovohoľské Tatry. Keby horotvorné procesy nezdvihli Šiance o 100 m nad úroveň Cigánky, asi by sme sa kochali aj výhľadom na Vysoké Tatry.

Wesselényiho jaskyňa

Cestou späť sa zastavíme pri náučnom paneli jaskyne. Pozýva nás na návštevu 16 m dlhej, voľne prístupnej jaskyne. Na paneli vyzerá veľmi prístupne a zaujímavo. Odbočíme na žltú značku, ktorou pôjdeme späť do sedla Predná hora – tu niekde by sa mala jaskyňa nachádzať. Stretneme skupinku turistov z Prešova, ktorá má tiež záujem o vstup do podzemia. Onedlho po ľavej strane nájdeme škáru do zeme, bez akéhokoľvek označenia. Nikto z nás neverí, že je to Wesselényiho jaskyňa z tabule. Dvaja sa predsa len pretisneme cez dieru, okrem mňa ešte mladá turistka. V „predsieni“ jaskyne zisťujem, že moja čelovka v tme sotva dosvieti. Baba vedľa mňa cvaká bleskom zrkadlovky – vidíme však len úzku štrbinu, ktorá nás nijako neláka. Rez aj pôdorys na tabuli ukazoval niečo úplne iné. Vyjdeme von a neveríme, že sme boli správne. Dievčina presnorí celý svah, či nenájde iný vchod, do tej správnej jaskyne, zatiaľ čo chlapi sa len smejú – čo tam po jaskyni. Až doma sa z webu dozviem, že sme boli na správnej adrese.

Traverz hrebeňa Šiance

Podľa mapy žlto značený chodník traverzuje hrebeň takmer po vrstevnici. Možno by ho aj hladko prechádzal, keby tu neboli početné vápencové ostrohy, ktoré treba hore-dole obchádzať. K tomu popadané stromy, občas príkry zráz. A to všetko utopené v bujnej zeleni, takmer ako v džungli. Výhľad sa vyskytne len občas. Kontrast krajiny je úžasný – z druhej strany sme hrebeň obchádzali širokou lúkou medzi ihličnanmi a tu je listnatý prales v strmej vápencovej stene. Celá oblasť je prírodnou rezerváciou. Tak sa hadíme po chodníku, už-už sme blízko sedla podľa zvuku z cesty. Ešte prekonáme dve veľké suťoviská – krásny príklad erózie – geografia pre syna v praxi. Kúsok pred rúbaniskom stretneme rodinku s dvoma menšími dievčatami, práve preliezajú spadnutý strom - upozorním ich, čo ich čaká.

Predná hora

Asi po jeden a pol hodine sme v sedle, kde ukončíme okruh, nie však túru. Pokračujeme až na Prednú horu, ktorú jeden nemenovaný spevák tak spopularizoval, že pod týmto názvom sa skoro každému automaticky zjaví psychiatrická liečebňa. V skutočnosti je liečebné zariadenie charakteru menších klimatických kúpeľov, pričom hlavná budova, označovaná ako kaštieľ, je impozantná a zrekonštruovaná. V parku na temene hory ma zaujme drevená budova v horskom štýle. Až keď podídem bližšie, zistím, že ide o poľovnícky zámoček bulharského cára Ferdinanda Coburga, kde je zriadená muzeálna expozícia v správe liečebne a pod odborným vedením Múzea vo Svätom Antone. Žiaľ, otvorená je len cez pracovné dni...

Kúsok od zámočka sa z hrebeňa otvorí pekný výhľad na Stolické vrchy so samotami nad Muránskou Zdychavou. Ešte pár metrov cez les a sme v rekreačnom zariadení Predná hora, ktoré má s liečebňou spoločný len názov.

Záver

Zaujímavá poldenná túra, s relatívne nízkym prevýšením, umožní spoznať rozmanitosť našej krajiny aj časť histórie. Trasa je vhodná aj pre zdatnejšie deti – záverečný úsek vyžaduje pevnú turistickú obuv.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek