Túra

Cez Veporské vrchy

25.10.03
V utorok 15. 07. 2003 odstavujeme auto v Ľubietovej (470 m), vyťahujeme batohy a po jednom pive v miestnej krčme sa vydávame na cestu. Náš plán je nasledovný. Po modrej značke vystúpiť na Chatu pod Hrbom (1100 m). Odtiaľ pokračovať po červenej cez hájovňu Tri Vody (690 m) a vodnú nádrž Hronček (652 m). Vystúpať na Zákluky (1011 m) a po červenej až do sedla Tlstý Javor (cca 1000 m). Odtiaľ by sme sa chceli spustiť do Dobročského pralesa a potom do Čierneho Balogu a Čiernohronskou železničkou do stanice Chvatimech a autobusmi späť do Ľubietovej.

Z Ľubietovej vyrážame asi o 15.20 h. Po asfaltovej ceste ideme dlho dedinou a až v jej závere značka odbočuje vľavo (až po túto odbočku sa dá ísť autobusom). Stúpanie začína byť príkrejšie, ale stále prijateľné. Len veľká horúčava nás zmáha. Z cesty sú nádherné výhľady na šíre lúky a lesy. Míňame osady Starý Majer a Včelinec (žiadna krčma) a tu už značka opúšťa asfaltku a stúpanie je strmšie a to najviac v závere asi 500 m pred chatou. Aj tak sme asi o 17,45 pri chate a tešíme sa na veselú spoločnosť, ktorá na takýchto chatách zvyčajne býva. Naše prekvapenie je ale obrovské. Na lúke a okolo chaty sa mátožným spôsobom pohybuje asi 30 ľudí rôzneho veku po asi 5-10 m priamkach tam a nazad. Na naše hlasné „Ahoj“, nikto neodpovedá a ani nikto neotočí hlavu. Až kuchárka nás informuje, že:“tí vonku tam meditujú“. Okolo chaty je mrtvolné ticho a neskôr sa dozvedáme, že je to nejaký kurz budhistickej meditácie. No pozdrav pánboh (vlastne Budha - ako sme sa dozvedeli neskôr, chata je takmer stále obsadená podobnými kurzami). Rýchle hodíme do seba dve pivá a už aj schádzame po červenej smer Červená jama - Munička. Za pol hodiny sme u pekného turistického prístrešku - útulne, kde skladáme batohy, rozbaľujeme spacáky a robíme oheň. Vzhľadom na veľké sucho je potok okolo bez vody, ale asi 400 m dolu po ceste je už vody v koryte dosť.

Ráno nás budí besné brechanie dvoch srncov. Obloha je úplne modrá a nám je jasné, že to zasa bude parák. O 8,30 sme už na ceste. Míňame v doline ešte dva prístrešky s možnosťou spania. Prekrásna dolina schádza až k horárni Tri vody, kde je rekonštruovaná prvá postavená vysoká pec v Uhorsku (r.1798). Je tu veľa hospodárskych budov, turistický prístrešok a náučná tabuľa. Chvíľu sa vzdelávame a potom zasa na nohy. Značka opúšťa asfaltku a prudko vpravo sa okolo horárne točí do kopca. Stúpanie nie je náročné a naviac je krátke. Asi po 700 m sa značka napojí na lesnú zvažnicu vľavo a viac-menej sleduje stále vrstevnicu až po záverečnú klesanie okolo horárne Endreska do údolia Kamenistého potoka. Podľa zaprášenej cesty a hromád hliny, usudzujeme, že sa tu niečo stavia. A naozaj. Po dlhých rokoch sa asi našli peniaze a vypustená vodná nádrž Hronček sa bagruje, aby mohla byť zase napustená. Neustále premávajúce nákladiaky nás farbia do šeda, a tak nad nádržou to pri potoku rozbalíme a pretože je 12 hod. tak varíme a máme veľkú pauzu. Stretáme tu jediného turistu s batohom, ktorý má oddychový deň s manželkou pod Záklukami a odkiaľ zbehol dole pre vodu. Informuje nás, že pramene hore sú vyschnuté a tak je treba si zobrať zásobu vody so sebou. Sľubujeme, že sa zastavíme u nich hore. Po hodine vyrážame a prudkým, ale krátkym stúpaním sme za hodinu pri ich stane. Chvíľu pokecáme a vymeníme si skúsenosti. Ja som túto trasu robil pred 15 rokmi a tak si ešte stále niečo pamätám. Po polhodinke pokračujeme po červenej ďalej. Chvíľu ešte stúpame na vrchol Zákluky s fantastickým kruhovým výhľadom na Nízke Tatry a masív Poľany a Rudohoria a potom mierne klesáme a nádhernou otvorenou krajinou prechádzame okolo salašov a seníkov. Podľa mňa je to jedna z najkrajších partií Slovenského Rudohoria. Horúčava nám dáva zabrať. Našťastie terén je iba mierne zvlnený a teda absolutne nenáročný. Voda sa nám míňa veľmi rýchlo. Až pred Tlstým Javorom vpravo je pekne tečúci a bohatý prameň vody (aj na mape). Tu aj dnes asi o 18 hod. končíme. Pijeme koľko sa dá, varíme a robíme aspoň malý ohník. Nebo plné hviezd a noc bez rosy je nám odmenou.

Ráno sme o 8.00 hod. už na ceste. Asi za 20 min. sme v priesmyku Tlstý Javor, kadiaľ prechádza štátna cesta z Hriňovej do Brezna. Na starých mapách (1:100 000) bol ešte kedysi zakreslený náučný chodník do Dobročského pralesa. V denníku z pred 15 rokov mám zapísane: Značka ide po št. ceste a po opustení cesty asi za 5 min.odbočka vľavo dole do Dobročského pralesa. Vtedy sme si prales prešli a pamätám sa na silný dojem, ktorý na nás vtedy urobil. Na nových mapách č. 134, Veporské vrchy, už chodník značený nie je. Aj tak sa pokúšame ho nájsť a naozaj sa nám to podarí. Značenie je už skoro neviditelné ale chodníček je ešte stále celkom vyšliapaný. Púšťame sa ním dolu do lesa. Po 10 min. narážame na zvážnicu a po nej sa nechávame mylne zviesť strmo dolu. Chodník sa nám stratil a my sme za chvílu u horárne Sedmák s bohatým prameňom. Mimochodom: k tejto horárni vedie aj žltá značka, ktorá tiež nie je zakreslená na mape. Z vrchu ide z úseku, kde červená značka kopíruje štátnu cestu a okolo prameňa Čierneho Hrona schádza cez horáreň Sedmák až do obce Dobroč, stále okolo potoka dolinou. Teraz sme aj my na tejto značke. Chvíľa nad mapou, a stanovujeme si novú trasu pre vniknutie do pralesa. Avšak keď asi po 10 min. pochodu dolinou stretáme lesníka a pýtame sa ako do pralesa, dostáva sa nám bohužial zlá správa. Vstup do pralesa je len so sprievodcom (900,- Sk) a prales je celý zavalený stromami, pretože sa zrušil náučný chodník a tak je normálny turista zase odstavený na vedľajšiu kolaj. Ešteže som si ho prezrel pred 15 rokmi. Smutní capkáme dolu dolinou po asfaltke a nepotešia nás ani informačné tabule, ktoré hovoria o tom, aký je Dobročský prales vzácny a krásny a ako musí byť chránený. Neviem prečo nám to oznamujú, keď ho nikto aj tak nevidí. Je to akoby vychvaľovali nejaké jedlo a zároveň dodali, že ho nikto nesmie jesť, lebo je vzácne. Nakoniec sa nám podarí stopnúť v doline auto s lesníkom a ten nás dovezie do dediny Dobroč. Ušetrili sme asi 5 km šlapania po asfaltke. Z Dobroče ideme autobusom do Čierneho Balogu, kde je na stanici úzkokoľajnej železnice aj reštaurácia a bufet. Bohužial, jedlo sme nedostali, lebo mali všetky miesta rezervované pre personál železničky a tak nahnevaní končíme v bufete pri pive a tatrankách. O 12.15 nám odchádza vláčik do obce Hronec (á 100,- Sk) a nie do stanice Chvatimech ako uvádzajú na Internete, ťahaný smradľavou dieslovou lokomotívou. Našťastie máme dobré autobusové spojenie a tak asi o 15.00 hod. sme nazad v Ľubietovej pri aute. Kamenný partizán na pomníku nám auto dobre postrážil, nuž tak ešte aspoň kofolu a dovidenia.

Najnovšie články autora
 
Rada Čo má perie, všetko letí – detailne o páperovej výbave Používanie peria pri výrobe outdoorového vybavenia je dlhodobou záležitosťou. Perie spolu s kožušinou tvorilo základ pre vybavenie polárnikov, horolezcov a iných výprav do krajín mrazu a snehu. Dodnes je perie najlepšou „výplňou“ teplého oblečenia, ale hlavne spacích vakov, kde zabezpečuje dostatok izolácie (tepla) i pri najextrémnejších podmienkach. Orientovať sa v tom, aké perie tvorí náplň vášho spacáka, či oblečenia, by mohol pomôcť môj text. Rovnako by vám mohol pomôcť pri výbere či nákupe nového vybavenia. 31/07/19 Boro Tomis Začíname
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. 25/05/19 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Vizionár Julo Januška bol vizionár. Nie že by mal nejaké celosvetové vízie, to nie, on bol skôr taký náš malý, obecný vizionár. Popravde treba povedať, že Julo bol vlastne kurič. Kurič v horskom hoteli, vzdialenom len asi tak hodinku chôdze od obce. Dostatočne ďaleko na to, aby ho jeho žena Betka nemohla stále kontrolovať a šikanovať, a pritom dosť blízko, aby, ak sa mu zachcelo, a šéf to dovolil, mohol si skočiť domov pozrieť rodinu, či varovať obec pred katastrofami. Lebo Julo videl do budúcnosti celkom jasne, i keď zvyčajne len čierne. 10/05/19 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Extra Štátne lesy TANAP-u neuznávajú niektoré pralesy a rúbu v nich Kým LESY SR v pralesoch vymapovaných občianskym združením PRALES nezasahujú, ich sesterská organizácia Štátne lesy TANAP-u spochybňuje existenciu viacerých pralesov a rúbe v nich. ŠL TANAP-u fungujú samostatne, na dohode medzi Lesmi a mimovládnymi organizáciami PRALES a WWF o nezasahovaní v pralesoch sa nezúčastňujú. dnes Soňa Mäkká Publicistika
Túra Veľkofatranská magistrála (stretnutie s medveďom) Na Veľkofatranskú magistrálu som sa chcel vydať už od konca jari. Čakal som však na to, kým zmizne posledný sneh z hrebeňa. Koncom apríla som z okna vlaku videl, že na hrebeni je už len pár fľakov snehu, a tak som hneď celý natešený začal vyberať termín, kedy sa tam vyberiem. Rázny škrt cez rozpočet mi urobilo upršané májové počasie, a tak sa sem nakoniec dostávam až v prvom letnom mesiaci jún. včera Pavel Forgáč Veľká Fatra a Choč
Útulňa Žliabok Počas túry v okolí Loviec som bol pod sedlom Rakyta príjemne prekvapený skromnou, ale napriek tomu takmer ideálnou útulňou. Pre turistov, prechádzajúcich hlavným hrebeňom Tribeča, sa takto ponúka možnosť prespať pod strechou, v krásnom prostredí, navyše hneď pri vodnom zdroji. 14/09/19 Pavol Timko Tribeč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Veporské vrchy
  • Počet dní
    • 3
  • Nadmorská výška
    • max: 1100 m n. m.
    • min: 469 m n. m.
  • Vzdialenosť
    • 40 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 05.07.2003
  • Štart trasy
    • šírka: 48.74614 ° SŠ
      dĺžka: 19.36256 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.73256 ° SŠ
      dĺžka: 19.70236 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • voľné táborenie, Chata pod Hrbom
  • Voda
    • Ľubietová, Chata pod Hrbom, Červená jama - Munička (potok), pramene v doline, horáreň Tri vody, Hronček, prameň pred Tlstým Javorom
  • Mapa
    • VKÚ 1:50 000: č.133 Poľana, č.134 Veporské vrchy
  • Doprava
    • Banská Bystrica (vlak, bus) - Ľubietová (bus)
      Čierny Balog (vlak ČHŽ, bus) - Podbrezová-Chvatimech (vlak ČHŽ, bus, vlak ŽSR)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.9 (0.28)