Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Jelenia hora z Plaveckého Mikuláša

Plavecký kras považujem za jedno z najkrajších miest v Malých Karpatoch. Bralá Kršlenice, jaskyňu Deravá skala či vyhliadkovú Čiernu skalu poznajú turisti vďaka značkovaným chodníkom. Sú tu však ďalšie krásne miestra, kam vás značky nezavedú. My sme si na základe fotiek z našej galérie vybrali ako cieľ túry lúky so širokými neopozeranými výhľadmi spod kopca Javorinka a skalnatú Jeleniu horu. Zároveň je to pre nášho ročného drobca premiéra v turistickom nosiči.

Vzdialenosť
10 km
Prevýšenie
+544 m stúpanie, -544 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 30.06.2012
Pohoria
Malé Karpaty
Trasa
Voda
studnička na Mon Repos
Doprava
autobus do Plaveckého Mikuláša z Bratislavy, Malaciek alebo Senice
alebo vlastné auto
SHOCart mapy
» č.1079 Malé Karpaty, Červ. Ka… (1:50.000)

Trasa

Plavecký Mikuláš – Deravá skala – Mon Repos – popod vrch Javorinka – Jelenia hora – Plavecký Mikuláš
» priebeh trasy v mape

Jaskyňa Deravá skala

Z Plaveckého Mikuláša vyrážame po zelenej značke hore cez dedinu a ďalej Mokrou dolinou. Dolina v tomto období veľmi mokrá nie je, míňame len prameň oproti kaplnke Panny Márie. Potok sa objavuje až vyššie, neďaleko jaskyne Deravá skala. Voľne prístupná jaskyňa vysoko vo svahu je vlastne obrovským previsom. Podľa náučnej tabule ide o pozostatok neznámeho jaskynného systému, ktorého súčasťou sú aj závrty na plošine Javorinka. Jaskyňa je aj významným paleontologickým náleziskom, okrem iného sa tu našiel hrot mamutieho kla či čeľusť jaskynného medveďa. Je to zaujímavé miesto, ktoré ohúri svojimi rozmermi.

Pokračujeme po asfaltke, na križovatke odbáčame doľava smerom na Mon Repos. Dalo by sa ísť aj rovno smerom k Amonovej lúke, ale láka nás geoskrýša pri studničke na Mon Repos. Priamo pri studničke si však opeká nejaká partia a tak bez hľadania pokračujeme lesnou cestou spoločne s červeno značenou Štefánikovou magistrálou. Cesta nás vyvedie na asfaltku. Červená značka sa o chvíľu odpája do lesa, ale my pokračujeme asfaltkou. Pretrpíme úsek bez stromov, kde nás páli poludňajšie slnko, a po vnorení sa do lesa odbočíme na zvážnicu. Odtiaľto už ideme cestami - necestami podľa GPS.

Po zvieracích chodníčkoch za neznámou panorámou

Zvážnica nás vedie kúsok do kopca, potom sa rozdvojuje a my si vyberáme ľavú vetvu. Po pravej by sme sa totiž dostali do Suchej doliny nad Plavecký Mikuláš, my však potrebujeme ísť o dolinu ďalej. Kráčame hustým mladým lesom a hľadáme nejakú vhodnú odbočku doľava, kam nás posiela GPS. Vhodným sa nám zdá výrazný zvierací chodníček, ktorý však stráca na výraznosti tým viac, čím dlhšie po ňom ideme. Najmä Ľubo so živým nákladom sa krkolomne preplieta húštinou. Chodníček, ktorý už len tušíme, nás vyvedie na zarastenú zvážnicu, a vľavo už vidíme lúky, ktoré sú naším prvým cieľom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Zadarmo to ale nebude. Pri 36 °C sme sa vybavili len sandálami a kraťasmi tak do vrchnej polky stehien. Do spodnej polky stehien teraz máme žihľavu, trávu a burinu. Aspoň že postupne sa objavujúce výhľady po pravej strane sú satisfakciou za toto detailné spoznávanie miestnej flóry. Popri kraji riedkeho lesa konečne prichádzame k posedu, ktorý tróni na vlastnom kopčeku. Týmto ďakujem za tip Vladovi Lukačovičovi, z výhľadov sme fakt padali na zadok. Krásny pohľad na zatiaľ stojace lesy, bralá Kršlenice, Veterlín, Čelo a Čiernu skalu. Tu je panoramatická foto.

Cestou-necestou k Jelenej hore

Posed vrhá skromný osamotený tieň. Naskladáme sa tam aj s drobcom a niečo zjeme, ale v tom teple nám ani nechutí. Starosti nám robí Kubko, ktorý odmieta čokoľvek vypiť a naposledy pil ráno. Nezdržujeme sa v tejto saune dlho a s posledným obdivným pohľadom pred seba pokračujeme po trávnatom hrebienku. Ten končí a tak pokračujeme okrajom lesa a potom doň. Opäť sa predierame burinou až ku kríkom, ktoré nás delia od hustejšieho lesa. Terén pod nohami sa mení na suché lístie, ktoré nám lezie do sandálov a tak pribúdajú vytriasacie pauzy.

Lesom klesáme najprv priamo, potom doľava k akejsi zvážnici. O minútku prídeme do sedielka, kde meditujeme nad ďalším smerom. Na výber je klesnúť do doliny vľavo, trávnato-skalnatý hrebienok pred nami a prakticky rovina lesom vpravo. Ja som za hrebienok, ale nevedie naň zreteľný chodník a Ľubovi sa tam nechce trepať s nosičom. Vyberá sa doprava, ja to skúmam rovno. Hrebienok traverzuje z ľavej strany chodníček. Hore neleziem, aby mi chalani neušli, a bežím so svojou informáciou za nimi. Nakoniec mal ale lepší odhad Ľubo. Môj hrebienok boli len osamotené skalky. On sa dostal do borovicového lesa, z ktorého vykúkajú biele skaly Jelenej hory, náš hlavný cieľ.

Chorvátsko za rohom

Klesáme voňavým lesom na okraj zrázu. Jelenia hora má podobný charakter ako Kršlenica, ale je iná. Menšia, nižšia, uzavretejšia, tichšia a pôsobí domáckejším, intímnejším dojmom. Na tomto krásnom mieste sme prvýkrát a tak sa tu zložíme v tráve a dlho si vychutnávame výhľady. Cítime sa trochu ako v Chorvátsku - biele rozpálené skaly, horúčava, voňavé borovice. Trvá dlho, než si zase Ľubo vyhodí na chrbát spiace dieťa a pomaly po okraji lesa klesáme k najväčšej skale. Tu nás čakajú krásne výhľady na celý skalnatý kopec, na zamatovú trávu orámovanú nízkymi borovicami, na široké otvorené okolie, v diaľke sa črtá zrúcanina Plaveckého hradu. Na skalu sa dá vyliezť, z nej vidím časť dediny a ihličnatý dvojkopec Holá hora, ktorý svojím nezameniteľným tvarom (najmä pre pánov) dopĺňa väčšinu fotografií z okolia.

Ľubo ešte ide "uloviť" geoskrýšu, ja sa medzitým presúvam s drobcom do tieňa a opäť neúspešne sa doňho snažím dostať mlieko alebo vodu. Je už neskoro poobede a od rána nič nepil, bojím sa, že bude dehydrovaný. Napokon do neho horko-ťažko vlejeme pár lyžičiek vody. Dúfame, že doma sa poriadne napije a tak opúšťame toto úžasné miesto a začíname zostup.
V podstate len pokračujeme rovno trávnatým hrebienkom. Najprv nás vedie chodníček, ten sa neskôr stráca. Podstatné je nikam neodbočovať a hrebienok sa plynule napojí na zvážnicu v doline.

Po širokej ceste potom pokračujeme cez polia, po ľavej strane Holá hora, napravo vidieť Kršlenicu. Jeleniu horu ale z cesty nevidieť ani náznakom. Ťapkajúc pod horúcim slnkom sa konečne dostávame do stredu obce a končíme tento fantastický okruh.

Prevýšenie a počet kilometrov nie sú vysoké, ale celý okruh nám vrátane jedenia, fotenia a užívania si výhľadov trval 6 hodín. Svoje urobilo aj horúce slnko a tiež terén bez chodníkov, kde sa postupuje pomalšie. V každom prípade túru vrelo odporúčam, či už kvôli návšteve neopozeraných krásnych miest, alebo aj pre ten pocit, keď človeka nesprevádza turistická značka a hľadá si svoju cestu sám.

Fotogaléria k článku

Najnovšie