Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Svet Netradične v jaskyni Planinska jama

V jeseni 2011 sme boli prvýkrát na viacdňovom výlete v Slovinsku, kedy sme nešli len na hory, ale navštívili aj iné miesta. Len čo sme sa vrátili, plná nadšenia a dojmov som sa už vopred tešila na ďalšiu podobnú akciu. Pri "gúglení" slovinských zaujímavostí som narazila na zmienku o Planinskej jame, kde sa dá uskutočniť netradičná prehliadka jaskyne. A tak bol jeden z cieľov jasný.

Nevedela som síce úplne presne, čo nás čaká – len to, že súčasťou je plavba na rafte a lezenie - ale dúfala som, že to bude stáť za 30,- €, čo za prehliadku pýtali. Informácií o jaskyni je málo, aj preto píšem tento článok a dúfam, že niekoho navnadí a pôjde si jaskyňu pozrieť tiež. Sprievodca totiž povedal, že len asi 5x do mesiaca tam má takúto cavingovú prehliadku, čo je podľa mňa žalostne málo, lebo to fakt stojí za to. Chcelo by to asi lepšiu propagáciu.

Príjazd a poloha

Planinska jama sa nachádza 45 km južne od Ľubľany neďaleko známej Postojnskej jaskyne. My sme k nej išli 24. 6. 2012 od jazera Bled. Nemali sme diaľničnú známku, čo sme neskôr oľutovali (7-dňová stojí 15,- €), lebo cestovanie by bolo oveľa rýchlejšie a ľahšie. Cesta sa kľukatila cez dedinky, stále bolo treba dávať pozor, kde a kam odbočiť, dodržiavať rýchlosti. Hoci sme si dali dosť veľkú časovú rezervu, že možno stihneme pozrieť aj Rakov -Škocjan , nakoniec sme k jaskyni došli akurát načas. Aj preto, že za dedinou Planina sme poblúdili. Nenápadný smerovník k jaskyni je totiž umiestnený hneď na odbočke a ešte k tomu na ľavej strane. My sme odbočku hľadali za ceduľou, ešte aj na mape bola jaskyňa nejasne vyznačená, a tak sme sa zbytočne previezli cez serpentíny smerom na Postojnu. Museli sme sa vrátiť.

Pri jaskyni je maličké parkovisko, malý bufet a informačný panel. Nech vás to nepomýli, ste správne. Nás to pomýlilo, nevedeli sme, či to je ten kiosk, pri ktorom sa máme stretnúť. Nebolo tam totiž ani nohy, len 2 odparkované autá. Zbehli sme aj chodníkom ku vchodu do jaskyne, ale tam žiadny iný kiosk nebol, tak sme sa vrátili. Vtedy už dorazil sprievodca Zvonko aj so zvyškom partie, čo mala ísť spolu s nami (ako neskôr vysvitlo, boli to nejakí jeho známi). V malej drevenej búdke pri bufete, ktorú sme si dovtedy ani nevšimli, má „ofis“. Tu sme vyfasovali avivážou voňajúce montérkové kombinézy, gumáky, prilby s lampášmi, záchranné vesty, veslá a ja aj krásne gumené ružové rukavice ako poriadna socialistická upratovačka. Ubehla hodina, kým sme si všetci našli správne rozmery a vystrojili sa. My sme boli traja, zvyšok partie tvorilo 7 slovinských chlapov, z toho 6 basketbalistov príslušných rozmerov a jeden obyčajný rozmer. Ešte krátke vysvetlenie jaskynného systému pri informačnom paneli a vyrazili sme. Keďže von bolo riadne horúco a my sme mali pod kombinézami ešte aj mikiny, pot z nás tiekol.

Ľudská ryba

Planinska jama je jedna z najdlhších vodných jaskýň v Slovinsku. Je to vlastne vyše 6,5 km dlhý podzemný tunel, v ktorom sa spájajú dve riečky. Z Postojnskej jaskyne sem priteká riečka Pivka, z oblasti Rakov-Škocjan riečka Rak. Asi 500 m za vchodom do jaskyne sa spájajú a už spoločne ako rieka Unica vytekajú cez vchod pod 65 m vysokým bralom von. Ide o najväčší sútok podzemných riek v Európe. V riečkach žijú zvláštne tvory - macarát jaskynný - mlok jaskynný; lat. Proteus anguinus: slepý obojživelník, ľudovo volaný ľudská ryba (slovinsky "človeška ribica") kvôli farbe kože. Ak sme dobre pochopili sprievodcu Zvonka, tak vajíčka kladie len raz za 7 rokov. Wikipedia hovorí o 12 rokoch. Dokáže roky vydržať bez potravy. V srdci má záklopku, ktorou si reguluje krvný obeh buď v hornej časti, alebo v dolnej. Toľko základné údaje, kto chce, na internete nájde toho viac.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Chodníčkom sme zbehli do údolia, kadiaľ tečie rieka Unica. Časť jej toku je odrazená ako náhon pre malú elektráreň. Voda je pekne belasá a už tu cítiť chlad vanúci z jaskyne, hoci ku vchodu je to ešte asi 100 metrov. Vchod je efektný, tvorený veľkým otvorom naspodu 65-metrov vysokého brala. Hneď za vchodom je veľká kamenná sieň, z ktorej je pekný pohľad naspäť cez vchod. Sem sa dá voľne prísť, až za ňou je zamknutá bránička. Tú Zvonko otvára a pokračujeme ďalej. Hneď za bráničkou visí na strope množstvo netopierov a pod nimi sa vyníma príslušná kôpka trusu. V tme, len pri svetle čeloviek pokračujeme chodníčkom v pravej časti tunela. Naľavo od nás na dne jaskyne hučí rieka, je však natoľko hlboko, že svetlo čeloviek tam nedosiahne. Chodník nemá žiadne zábradlie, aj keď je široký, stačí chybný krok doľava a človek padne dole. V akváriu pri chodníku obzeráme jaskynného mloka. Keď nás Zvonko upozorní, aby sme dávali pozor pri zavodnených miestach a nestupili na mloka, chytá ma „podozrenie“, že ten v akváriu asi nebude jediný, ktorého dnes uvidím.

V jaskyni neviem odhadnúť plynúci čas, nešli sme ani dlho, ani krátko, keď sme došli k vode. Hore na zvyškoch po niekdajšom moste čakajú 2 rafty. Basketbalisti vysúkajú rukávy, Zvonko vybehne po vratkom rebríku hore a už sa mordujú a skladajú prvý raft. Rozmýšľam, ako by sme to zvládli, keby sme boli len my traja. Rebrík s buchotom padne dole, jojo zlieza poň a „zachraňuje“ Zvonka. Medzitým už zložili aj druhý raft. Nasadáme. Hladina je pokojná, tmavá, v pohodičke veslujeme a občas sa vyhýbame skalám. Plavíme sa popod spadnuté mosty, kadiaľ kedysi viedla trasa prehliadky jaskyne. Pri prvých mlokoch nadšene ohlasujeme objav, potom už len ticho obzeráme, lebo ich je tam fakt veľa. Čím ďalej ideme, tým viac výzdoby v podobe veľkých jazykov a plutiev sa objavuje na kamenných stenách. Na jednom mieste musíme rafty preniesť, na druhom len vysadneme a potiahnu ich v plytkej vode ďalej. Okrem čeloviek registrujem aj rozsvietenie svetielok v jojových očiach, ktorý dovtedy veľa nadšenia neprejavoval, začína zapálene debatiť so Zvonkom.

Caving prehliadka

Po minimálne hodine plavby vysadáme, vyzlečieme vesty a ďalej pokračujeme pešo. Chodník nie je náročný, potom prichádzame k úzkemu miestu, kde sa treba čupiačky pretisnúť. Na dne je 20 cm vody, mnohým nateká pri kačacom štýle vrchom do čižiem. Potom je vody ešte viac a treba prejsť po kramlách nabitých v bočnej stene. Čaká nás aj úzky kolmý komín, kde treba tiež vyliezť po kramlách. A to už sme v priestoroch zvaných Paradiže (Raj) s krásnou krasovou výzdobou. V ničom nezaostáva za najkrajšími slovenskými jaskyňami. Prechádzame chodbami, niekde sa treba zase šplhať, inde je šmykľavé blato. Obdivujeme rôzne útvary od klasických stalagtitov, stalagmitov a stalagnátov cez špagety, plutvy, jazyky až po medúzu, korytnačku či slona. Vo svetle čeloviek sa ligocú plochy s kryštálikmi kalcitu. Na Zvonkov pokyn zaklopkáme na dvojmetrové visiace jazyky a počúvame ich zunenie. Malé jazierka na zemi mi pripomínajú travertínové jazierka v Pamukkale v Turecku. Keď Zvonko ohlási koniec trasy, vidíme na druhom konci pri zemi ešte otvor a pýtame sa, či sa ďalej už nedá ísť. Vraj dá. Hovorím: „Tak poďme!“ A Zvonko bez zaváhania súhlasí. Preplazili sme sa cez otvor a ocitli sa v ďalšej krásnej sieni. Pri druhom ukončení trasy sa znovu pýtame na ďalší malý otvor. Prejsť sa vraj dá, ale je tam blato. Nevadí, piati ešte pokračujeme a plazíme sa ďalej. Za otvorom je úzka chodba, bahno nám vyzúva čižmy. A na konci už len kýbeľ prichystaný na vynášanie bahna a uvoľnenie ďalšieho otvoru. Do roboty sa nechytáme, otáčame sa a ideme naspäť.

Tou istou trasou prechádzame opäť celým Paradižom. Pri zostupe v úzkom komíne si poriadne oškriem kameru zavesenú na boku a tým ešte vylepším jej vzhľad, lebo je celá od blata a prachu. Naspäť pri raftoch Zvonko zrazu vytiahne spoza kameňa fľašu a koštujeme domácu slivovicu. Dobrá. Píše, ale neškriabe. Povylievame vodu z raftov, Zvonkove gumené rukavice poslúžia aj na upchatie dier, čo spôsobili ostré skaly v plytčinách. No čo, veď adrenalín sme chceli. Na raftoch to už ide rýchlejšie, nie že by sme boli tak potúžení, ale išli sme po prúde. Pri prenášaní raftu sa mi opäť naberie voda do čižmy, ale zima mi vôbec nie je. Ani sa nenazdáme a už vystupujeme z raftov nadobro. Basketbalisti opäť vyterigajú rafty hore na podpery z mosta. Roman si vylieva vodu z čižiem, chcem to natočiť, ale práve sa mi vybije baterka. O chvíľu sme na dennom svetle. V jaskyni sme strávili 5 hodín, ale ušlo to ako hučiaca voda v nej.

Sme spokojní a poriadne vyhladnutí. Síce už nestíhame obzrieť Rakov-Škocjan, lebo sa ponáhľame k moru, kde si chceme ešte za vidna nájsť na pláži miesto na spanie. Ale neprekáža, veď nás počká a určite ešte do Slovinska prídeme.

Praktické rady

Budem rada, ak sa nájde aspoň pár ľudí, ktorých tento článok inšpiruje k návšteve Planinskej jamy. So Zvonkom sa dalo celkom dobre dorozumieť aj slovensko-slovinsky. Nielen kvôli podobnosti reči, ale občas totiž chodí do Popradu, navštívil viaceré slovenské jaskyne. Informácie o jaskyni nájdete na webovej stránke a kontakt na Zvonka: e-mail - mogsac5(at)gmail.com; mobil 00386 41 338 696. Objednať si avšak treba nie obyčajnú prehliadku za 7,- €, ale caving za 30,- €.

Autor fotografií: Jozef Jurík

Fotogaléria k článku

Najnovšie