Túra

Brodské - po brehoch Starej Moravy

15.10.12
Do pohraničnej záhoráckej dediny Brodského chodievam s rodinou pomerne často. Vždy, keď som tu bol, chystal som sa preskúmať „Starú Moravu“, ktorá sa nachádza v západnej časti katastra obce. Aby bol čitateľ v obraze, názvom „Stará Morava“ volajú obyvatelia Brodského pôvodný tok rieky. Totižto, Morava bola v týchto miestach, podobne ako mnoho iných riek na Slovensku v polovici 20. storočia zregulovaná a jej tok bol premiestnený do nového koryta. Z pôvodných meandrov sa stali mŕtve ramená, ktoré sa tu, na dolnom toku čiastočne zachovali. Ich prieskum som nakoniec uskutočnil až toto leto.

Trasa

Brodské, ŽSR – Brodské, Námestie SNP – Brodské, Stará Morava – Táborisko – Morava, hrádza – Morava, železničný most – Morava, produktovod – Židovský cintorín – Štrkovisko – Brodské, ŽSR

V obci Brodské

Koncom júla vystupujem z malej lokálky na stanici v pohraničnej obci Brodské. Tu sa nielen začne, ale aj skončí moja túra po brehoch Starej Moravy. A keďže sa tu nenachádza žiadna značená turistická trasa, putovať budem výlučne po neznačených cestách s mapou v ruke. Hneď za železničnou stanicou sa vyberám severozápadným smerom po ulici, vedúcej paralelne s traťou. Pri železničnom priecestí sa stáčam na západ a po ulici Martina Čulena prichádzam do pôvodného centra obce na Námestie SNP (dnešné centrum sa nachádza pri obecnom úrade, škole a reštaurácii Morava). Tu odbočím a popri kostole pomaly klesám k dolnému koncu námestia, kde sa nachádza obnovená pôvodná stará dedinská krčma „U Aničky“. Neviem, čím to je, ale moje nohy sa akosi samovoľne stáčajú a hneď a zaraz sedím pri orosenom krígli piva. Ešte pred tromi mesiacmi by som napísal... „a za omamnej vône dymu z cigarety“... ale dnes je tomu inak! Po tridsiatich rokoch som sa konečne (aspoň dúfam) zbavil zlozvyku fajčenia, tak aj táto túra nesie prívlastok moja prvá nefajčiarska. Tak držte palce! Po dostatočnom doplnení tekutého skupenstva v mojom tele vyrážam. Hneď vedľa krčmy zabáčam do uličky vpravo a po necelých dvesto metroch konečne stojím na brehu Starej Moravy.

Po brehu Starej Moravy I.

Áno, stojím síce na brehu Starej Moravy, ale táto časť ramena je tiež čiastočne umelo upravená a spútaná hrádzou, ktorá chráni časť dediny, ležiacej na brehu pôvodného toku rieky. Divoké a v lužnom lese ukryté koryto sa začína až za vodohospodárskou stavbou stojacou severnejšie. K nej ma dovedie poľná cesta. Za stavbou zbieham nižšie, k brehu. Predo mnou sa otvára pohľad aký som predpokladal. Zarastené brehy majestátnymi jelšami, suché kmene stromov popadané na hladine, tajomné zákutia a oku lahodiace scenérie. Poľná cesta ma stále vedie popri brehu. Vlastne, nebyť regulácie hlavného toku, idem po moravskej strane rieky. Na mnohých miestach sa dá zísť až k vode a obdivovať krásne zákutia. Komárov zatiaľ niet, tak ma nič nevyvádza z pohody. Onedlho prichádzam k stavbe menšieho rybárskeho prístrešku. Tu v tieni oddychujem a v mape skúmam ďalší postup. Z protiľahlého brehu mi mávajú rybári a pozývajú na rybaciu polievku. Vyznie to tak trochu komicky, ibaže by som k nim preplával. To ale netuším, že rybacia polievka ma čaká neskôr... Ale nebudem predbiehať.

Za prístreškom sa poľná cesta akosi stráca. Preto musím krátky úsek k lesu prejsť okrajom poľa. Tu opäť natrafím na cestu, vedúcu do útrob lužného lesa. Hneď na jeho okraji mi do nosa udrie vôňa dymu. Neprejdem hádam ani sto metrov, keď zbadám troch rybárov, sediacich okolo ohňa horiaceho na brehu. Nad ohníkom sa pekne hompáľa kotlík, plný určite niečoho dobrého. Keď ma zbadajú, hneď ma pozývajú k ohňu. Rozprávame sa, keď sa znenazdajky predo mnou objavuje tanier plný záhoráckeho haláslé s krígľom doplna naliatym vínom! V duchu spomínam na Gejzu a jeho pekelný guláš, čo ma zmoril na najnižšom mieste Slovenska pri prechode Zemplínskych vrchov. Tento raz to ale dopadlo dobre a valím sa v tieni lužného lesa ďalej. Ignorujem všetky odbočky vpravo, ktoré vedú k brehu, lebo tuším, že lesná cesta ma privedie znova k Starej Morave.

Opäť stretávam rybára, starca, narodeného hádam ešte v c. k. monarchii. Využívam situáciu a pokúšam sa od neho zistiť, kde sa nachádza miesto Velešom volané. Čitateľ sa teraz možno v duchu pýta, aký Veleš, čo za Veleš? Nuž ide o lokalitu doposiaľ neskúmaného slovanského hradiska (údajne so sakrálnou stavbou) stojaceho dakde v týchto miestach. Ale žiaľ, ani od tohoto pamätníka nezískavam informácie o presnej lokalizácii. Tak sa rozlúčim a idem ďalej. Viem, že onedlho by som sa mal dostať k miestu volanému Táborisko. A tak aj je. Cesta prichádza k brehu, kde je v tieni stromov vybudované veľké ohnisko s lavicami. Priam ideálne miesto na tábor. Zdržím sa tu len na čas potrebný k prieskumu blízkeho okolia a znova sa poberám ďalej. O necelých päť minút sa les roztvorí a stojím na hrádzi rieky Moravy.

Po brehu Moravy

Rieka je tu zovretá hrádzami ako korzetom, pričom tečie priesekom lužného lesa. Pravdupovediac, tento pohľad ma vôbec neuchvacuje. Po hrádzi vedie spevnená cesta, ktorou budem postupovať severným smerom až k železničnému mostu. No skôr ako k nemu dorazím, ešte raz opúšťam hrádzu a mierim si to k ďalšiemu malému mŕtvemu ramenu Starej Moravy. Ako maják mu dominuje mohutná vyschnutá jelša s bocianím hniezdom. Pekné zákutia onedlho znova vystrieda cesta na hrádzi. Konečne prichádzam k mostu, po ktorom sa s veľkým hrmotom valia vlaky. Hneď za ním sa začína ďalšia časť pôvodného riečiska Moravy. Pravý breh je zarastený lužným lesom, ľavý breh tvoria solitérne stromy, polia a cesta, na ktorú sa hneď za mostom napájam.

Po brehu Starej Moravy II.

Len čo zabočím k Starej Morave, hneď ma okúzli pohľad na krásne zákutie. Stojac na ľavom brehu takmer s úžasom obdivujem pravú stranu, kde sa lužný les podobá na džungľu, akú poznám z cestopisných kníh či filmov o Amazonskom pralese. Milo ma prekvapuje aj fakt, že voda v ramene je číra a vidím dno s rybami, preháňajúcimi sa cez spleť koreňov a padnutých suchých stromov. Vďaka tomu, že ľavý breh nie je zarastený, je tu takýchto pohľadov mnoho. Už ich ani nerátam, len sa kochám prírodnými scenériami. Rameno aj cesta sa onedlho stáčajú západným smerom. Predo mnou je posledný, hádam päťsto metrov dlhý úsek popri brehu Starej Moravy. Ešte vyšlem posledný pohľad na malebnú prírodu a znova sa ocitám na hrádzi dnešného toku Moravy. Po spevnenej ceste sa rýchlo presúvam k produktovodu, ktorý dvoma oblúkmi preklenuje rieku. Tu odbáčam na cestu a naberám juhovýchodný smer.

Smer železničná stanica

Cesta vedie cez rozľahlé polia, kde momentálne rastú krásne slnečnice. Za chvíľu prechádzam cez most ponad tzv. Brodšiansky (Vnútorný) kanál. Nenechám sa zlákať cestou po brehu kanála (tá sa končí v takmer nepreniknuteľnej húštine pri železničnej trati), stále si držím juhovýchodný smer, pričom idem paralelne s vysokým napätím. Po prejdení približne jedného kilometra znovu stojím na moste, ktorý preklenuje kanál Brodské – Gbely. Tu sa cesta rozdvojuje. Zabáčam doprava a poľnou cestou postupujem k tretiemu premosteniu, dnes už takmer úplne zarastenému kanálu.

Neprejdem hádam ani dvesto metrov, keď ma v poli upúta ošarpaný tehlový múr, ktorý obopína malý háj. Hmmm... to je divné, uprostred poľa háj ohradený múrom. Idem to preskúmať. Na moje prekvapenie objavujem starý židovský cintorín. Aj keď pomníky pováľal zub času či vandali, miesto na mňa pôsobí silnou atmosférou. Po jeho prehliadke ma čaká posledný úsek túry. Za cintorínom pokračujem opäť poľnou cestou. Tá ústi neďaleko železničného priecestia na hlavnú cestu vedúcu z Brodského do Skalice. Z nej už vidieť jelše obkolesujúce štrkové jazero. Dostávam sa k nemu cestou, vedúcou cez pole a za päť minút sedím na jeho brehu. Po krátkom oddychu vyrážam. V pláne mám prejsť po obvode jazera k cestičke, vedúcej z južného brehu priamo na železničnú stanicu. Avšak predtým ešte zabočím na poloostrov s mimoriadne krásnou a divokou prírodou. V zálivoch v okolí ma udivujú bobrami skolené mohutné jelše. Tak, toto je pekná bodka za celou túrou. O chvíľu prichádzam k cestičke, ktorá ma privádza na nástupište, kde na železničnej stanici ukončujem túru.

Pár slov na záver

Trasa, ktorej opis ste práve dočítali, nepatrí do siete turistických značených ciest. Napriek tomu ju odporúčam širokej verejnosti. Je orientačne nenáročná, vedie takmer po rovine a dá sa prejsť približne za dve až štyri hodiny. Vhodná je aj pre cyklistov. V blízkom okolí sa nachádza viacero zaujímavých turistických cieľov (Holíč, Kopčany, Skalica, Břeclav, Pohansko, Mikulčice, Hodonín a pod.).

Užitočné odkazy

Brodské – oficiálny web obce
Brodské – neoficiálny web obce
Rieka Morava
Hradisko Veleš

Fórum 5 príspevkov
Brodské - po brehoch Starej Moravy 17/10/12 11:37 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Táborisko v sedle Tri kamene (U Tří kamenů) Odkedy som v roku 2007 objavil čaro Žalostínskej vrchoviny, chodievam sem veľmi rád. Páči sa mi tunajšia mäkko modelovaná krajina, kde sa striedajú lesy s lúkami posiatymi kopanicami. V jednej takejto osade mávam dosť často základný tábor, z ktorého vyrážam na viacdňové potulky. Počas jednej z nich som sa dostal do sedla Tri kamene. Tu, priamo v sedle, sa nachádza výborné miesto na táborenie. Okrem toho tu stojí menší prístrešok, ktorý rozširuje možnosť nocľahu v oblasti. 17/03/18 Anton Zahradník Biele Karpaty
Túra Žiar nad Hronom – Banská Štiavnica – Kozelník Pôvodne som tadiaľto vôbec nechcel ísť. V pláne som mal vander dakde inde, ďaleko a vysoko. Nakoniec ma ale súhra náhod a okolností prinútila zmeniť plány. A keďže sa Štiavnické vrchy nedávno stali mojím novým domovským pohorím, rozhodol som sa necestovať nikam a vyraziť si po známych aj menej známych chodníkoch v sopečných horách. 10/03/18 Anton Zahradník Štiavnické vrchy
Extra Nová rozhľadňa na Malom Lubíne Začiatkom januára som sa v rámci mojich hradologických aktivít dostal do oblasti Hornej Nitry. Tu som bádal po niekoľkých opevnených stredovekých lokalitách v okolí Nitrice a Zemianskych Kostolian. Obe sídla oddeľuje podcelok Strážovských vrchov – masív Drieňov, ktorým prechádza turistický chodník spájajúci Hornú Nitru s Vestonickou dolinou. Ja som sa po tomto chodníku presúval, no a na Malom Lubíne som „objavil“ novú rozhľadňu, o ktorej som doposiaľ nechyroval. Preto som sa rozhodol, zvesť o jej existencii rozšíriť medzi turistickú verejnosť. 07/03/18 Anton Zahradník Správy
Najnovšie články na titulke
 
Rozhovor Dvořák z NP Šumava: prirodzená obnova ide lesu veľmi dobre Najväčší český národný park Šumava prešiel tak ako Tatry veternou a lykožrútovou kalamitou. Rozprávali sme sa s Jánom Dvořákom zo správy parku o tom, ako sa po dvanástich rokoch od víchrice územie spamätáva, prečo Šumavu ľudia navštevujú, o novej zonácii či sprevádzaných túrach divočinou. dnes Soňa Mäkká Rozhovory
Recenzia Fjällräven Bergtagen 38 – technický batoh Robustný strohý technický batoh z nepremokavého materiálu Bergshell do vyšších hôr. V zime zvládne skialpy a v lete poslúži na vysokohorskú turistiku či horolezectvo. Odnesie na horskú chatu slušnú porciu nákladu, no potom sa dá na túry odľahčiť tak, že jeho hmotnosť len o málo presahuje 1 kg. Na sklonku skialpovej sezóny som ho otestoval na niekoľkých lyžiarskych túrach. dnes Ľubomír Mäkký Batohy
Túra Česká Kanada počas Veľkej noci Aj tento rok som privítal ponuku a s kamarátmi z TK Štart som sa rozhodol, ako pešiacka menšina, stráviť Veľkonočné sviatky. Pelé vybral Českú Kanadu a ubytovanie v kempe Komorník pri rybníku podobného mena a obci Strmilov. Dopravili sme sa sem v piatok piatimi autami pätnásti a desať bicyklov. Cestou sme sa zastavili v Jindřichovom Hradci a prezreli si pekné historické mestečko, zámok a Krýzovy Jesličky. Vraj je to najväčší, ľudový, pohyblivý Betlehem na svete s dĺžkou 17 m. Po príchode do kempu som obišiel rybník, ktorý je obklopený lesíkom, a tak množstvo chát nie je až tak na očiach. včera Miroslav Svítek Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Brodské - po brehoch Starej Moravy 17/10/12 11:37 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Záhorie: Záhorská nížina - Dolnomoravský úval, časť Dyjskomoravská niva
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 160 m n. m.
    • min: 154 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 69 m
    • klesanie: 69 m
  • Vzdialenosť
    • 10 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 01.06.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 48.69245 ° SŠ
      dĺžka: 17.02278 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.69245 ° SŠ
      dĺžka: 17.02278 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Bez nocľahu
  • Voda
    • Brodské
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Brodské (vlak, bus) alebo bicykel
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.72 (0.2)