Túra

Vysoká pri Morave – Kuchyňa – Vysoká

22.10.12
Aby sme sa rozumeli, vymyslel som si zase jedno netradičné spojenie dvoch miest na mape. Tento raz z Vysokej pri Morave na Vysokú v Malých Karpatoch nad obcou Kuchyňa. Posmelilo ma k tomu sprístupnenie Vojenských lesov Záhorie bez povolenia a aj minulá túra zo Záhorskej Vsi do Svätého Jura. Také množstvo poletujúcej a pobehujúcej zveriny, ako tu na Záhorskej nížine, som už dlho nezažil.

1. deň

Vysoká pri Morave – Pod Rozporcom – Tritále – Zrody – Láb – Kamenný mlyn – Kopča – Štumbach na Ľadnici – Pernecké vŕšky – Borek – Zábrodnica – Nový Dvor – Kuchyňa

Vstávam o piatej, obliekam sa a pchám veci do batoha. Veziem sa prázdnou 88-čkou pod bratislavský Most SNP a potom 37-čkou do Záhorskej Bystrice. Tu si počkám na spoj do Vysokej pri Morave. Keď už mám tú električenku, nech trochu ušetrím na cestovnom. Cestou do Vysokej začína pršať a navyše zisťujem, že chlieb síce mám, ale slanina zostala v chladničke. Nuž po vystúpení navštevujem potraviny vo Vysokej nad Moravou a napchávajúc sa parížskym šalátom a rožkami začínam svoju púť po neznačených cestičkách Záhoria. Veľmi som vďačný redakcii Hikingu za možnosť vytlačiť si podrobnú mapu. Doma si zakresľujem po poľných cestičkách plánovanú trasu a je len na mne, aby som ju aj našiel. Tu mi pomáha, že mám začínať neďaleko bývalej železničnej stanice.

Vysoká pri Morave - Láb

Prejdem koľajnice a hoci ma najprv cestička zavedie do poľa, za ním vidím na druhej strane potoka Rudavky čerešňovú aleju. Je to moja plánovaná cesta a po nej už bez dažďa pokojne vykračujem. Na obzore sa v diaľke vypína naozaj Vysoká. Na vrchol ma čaká 35 km a tak kráčam celkom rezko. Dlho však nie. Zbadám loviace bociany, volavky, poletujúce dravé vtáky a zo všetkých remíziek na okolí vybieha srnčia zver. Vyťahujem fotoaparát a fotím a fotím. Napokon fascinovaný pozorujem srnca kopulujúceho so srnou. Ruja-neruja, už sa pracuje na ďalšej generácii?

Divadlo skončilo a tak pokračujem po ceste. Zrazu končí poľom, hoci podľa mapy tam jednoducho má byť! Čo už, idem doprava popri stromoch oddeľujúcich dve parcely a prichádzam k Zohorskému kanálu. Sem som mal prísť aj pred dvomi týždňami, no skončil som pri jazere Axi. Tak teraz som trafil a za mostom je cesta, ktorá ma doviedla k potoku Malina. Prechádzam spolu s plynovým potrubím na druhú stranu a zbadám štyri bunkre z II. svetovej vojny. Je ich tu dokopy 10 a veru takú koncentráciu som ešte nevidel. Škoda, že to nevieme nejako zmysluplne využiť. Míňam zásobník plynu a som na asfaltke do Lábu. Tento úsek poznám spred dvoch týždňov. Prechádzam cez hlavnú cestu do Lábu a popri potoku Močiarka idem smerom na Ortov mlyn. Pri odbočke k nemu však zatáčam vľavo a pri prvých domoch Lábu doprava a slnečnicovým poľom mierim k železnici Bratislava – Kúty. Naľavo v lese je jazero a chatová osada, napravo, po prejdení železnice, známy Kamenný mlyn.

Vojenské lesy Záhorie

Z lesa vychádzam pri starej ceste a po jej prejdení nadchodom ponad autostrádu vchádzam do Vojenských lesov Záhorie. Dlho sa sem obyčajný človek nemohol normálne dostať. Teraz je to konečne možné, stačí si na webovej stránke MO SR zistiť, či nie je vydaný dočasný zákaz. Ale vojaci pracujú cez týždeň do 14.30 h a cez víkend vôbec. Míňam horáreň, pri ktorej začína obora. Za horárňou je obrovská voliéra, kde, chránené pred dravcami zhora, žijú morky a malé kačice. Podľa mapy by som mal ísť stále rovno. Začalo husto pršať, no neochladilo sa. Naťahujem nepremokavú bundu, ale krátke nohavice a návleky sú za chvíľu celé mokré. Neprekáža mi to.

Mal som ísť okolo ďalšej horárne Kopča, avšak nevidel som ju. Prekračujem potok a tu sa dopúšťam prvého omylu, ktorý ma napokon stál asi 8 kilometrov. Nevenoval som dostatočnú pozornosť mape, veď idem stále rovno a došiel som k asfaltke a horárni. Dovtípil som sa, že by to mohla byť Jablonovská cesta, ale že som pri horárni Štumbach na Ľadnici, mi nejako nedošlo. Prešiel som asfaltku, vykročil opäť lesom a po čase sa moja rovná cestička napojila na štrkovú kolmicu. Rovno proste nič nešlo a ja som sa rozhodol ísť doľava a zle. Minul som obrovskú lúku aj so senníkom a keď sa cesta neustále točila doľava, pochopil som svoj omyl a vykročil doprava lesom. Pršať nepršalo už dávno a slnko začalo priam pekelne pražiť. Nasadil som moju nepálsku legionársku čapicu a brodil sa pieskom. Cez stromy som nič do diaľky nevidel a tak som len tušil, kde sú Malé Karpaty. Zrazu sa objavil krásny brezový lesík s mokrou trávou, niečo nezvyčajné v tejto borovicovej Sahare. Za ním som vykročil priesekom medzi borovicami a suchý piesok mi dal riadne zabrať.

Keď sa objavili žlté tabuľky s červeným výstražným textom, začul som zároveň autá. To už som tušil, že som pri asfaltke Pernek – Malacky. Vyšiel som z lesa na ňu a dal sa doprava. Karpaty sa mi zjavili na obzore a veru nejako ďaleko. Nuž ale došiel som k horárni Borek a neskôr aj k ostnatým plotom obohnanému letisku Kuchyňa. Pred zrušenou železničnou traťou Lozorno – Plavecký Mikuláš odbočovala asfaltka na Nový Dvor a tesne pred ním som zbehol na pole a vybral sa rovno za kostolnou vežou Kuchyne. Trošku ma pribrzdila Pernecká Malina a až po vystúpení na železničný zvršok som zistil, že za šachorinou sa skrýva vyschnuté koryto. Po podvaloch som prišiel až k druhému priecestiu a po poľnej ceste som vošiel do Kuchyne. Slnko pálilo priam neskutočne a uvedomil som si, že 14.45 h nie je práve vhodný čas na začatie výstupu na Vysokú. Nuž som si zašiel do krčmy u Melónka na kofolu, pribral si k tomu noviny, vybalil jedlo a nohy z vibrám a vegetil pod slnečníkom. Však Vysoká počká ešte týždeň!

2. deň

Kuchyňa – Modranská skala – potok Malina – Kuchyňa – Vývrat – Vysoká – horáreň Badura – Vývrat – Kuchyňa

Nedeľu čo nedeľu som premietal fotky z mojich túlačiek svokrovcom. Žiaľ, fotky z tejto túry, ani z ďalších, svokor už neuvidí. 8. 8. 2012 sa odobral na posledný vander, z ktorého niet návratu. Člen jednej z prvých bratislavských trampských osád, T. O. Yucatan, ma už nebude fascinovať svojimi spomienkami na vandre spred 70-tich rokov. Túto túru som venoval jeho pamiatke!

Kuchynský okruh

Ráno 7.40 h vystupujem z autobusu v Kuchyni pri kostole. Je pod mrakom a snáď o 20 °C menej ako pred týždňom. Vykračujem si po modrej a na konci dediny na mňa zaútočia dva jazvečíky. Keď dohováram majiteľovi, ešte mi vynadá. Popri jazierkach vystupujem hore lúkou a fotím si panorámu Kuchyne. Nechám sa zlákať lesnou cestou rozrytou sťahovaním dreva, veď času mám dosť. Dovedie ma pod skalnatý vrchol a od neho idem doprava po hrebienku. Napokon zbieham dolu na asfaltku a som na zelenej z Kuchyne na Čermák. Tak sa vydávam doprava popri potoku Malina. Pri ceste je zrazu obrovský senník. Tu by sa vyspalo snáď aj 30 ľudí. Po troch kilometroch od neho, som späť v Kuchyni na rázcestí modrej a zelenej.

Hor sa na Vysokú

Tento raz už idem pozorne po modrej hore lúkou a cez kopec schádzam na asfaltku pri smerovníku Vývrat. Rekreačné stredisko už zbúrali. Pri veľkom drevenom srdci, s prosbou o dodržiavanie čistoty a ticha v lese, vchádzam zase do lesa a vystúpil som na lesnú cestu po bývalej železničke. Podo mnou je asfaltka, ktorá podľa mapy ide na Hubalovú. Pri prechode cez rozstrieľanú skalu sú ešte vidno podvaly, neskôr spevnený svah a napokon asi kameňolom. Za ním sa značka odpája z cestičky a serpentínami stúpa k Vysokej. Za serpentínami idem hore po koreňmi vystlatom chodníku, až som napokon na lúke s tabuľou - Chránené lesné a skalné spoločenstvá v južnej časti Bielych hôr. Tu začína celkom strmý výstup skalami, k vrcholovému hrebienku a krížu. Začína drobno pršať a nad Malými Karpatami visia tmavé mraky. V diaľke vidím rozhľadňu na Veľkej homoli. Neviem otvoriť vrcholovú skrinku a tak zo zápisu nič nebude. Schádzam k symbolickému cintorínu s platničkami pripevnenými na skale a pripomínajúcimi turistov z okolia Bratislavy, ktorí už nie sú medzi nami. Potom pokračujem k železnej veži a za ňou mokrým porastom, čo ma premočí po kolená. Vymyslel som si, že zídem na Vývrat lesnou cestou, idúcou doľava z modrej.

Neplánovane pri horárni Badura

Keď ani za hrubým, krásne hrčavým a dutým stromom, nenachádzam žiadnu odbočku, idem proste dolu svahom. Križujem veľa zvieracích chodníčkov, na jednom sú dokonca na stromoch modré šípky, ale stále sa tvrdohlavo predieram mladým porastom dolu. Napokon zostúpim naozaj na lesnú cestu. Spokojný sa vyberám doľava. Niekde podo mnou je rohožnícky kameňolom, počujem hrmot strojov. Na rázcestí si vyberám pravú stranu a cesta po obídení skalného ostrohu začína popri potoku klesať. Kŕmim sa černicami a som zvedavý, kde vyjdem. Naľavo je zrazu veľká lúka s posedom a na jej konci asfaltka a viem, že kúsok napravo je smerovník horáreň Badura. Už roky som chcel túto spojku medzi značkou na sedlo Skalka a Vývratom prejsť a tak som vlastne rád.

Idem doľava krásnou alejou. Za stromami je každú chvíľu nejaká lúka. Mierne stúpam a prichádzam k Tatre V3S, ktorá parkuje na lúke pred domom. Cesta sa stáča doľava a za chvíľu som na Vývrati. Prechádzam kopec a dolu lúkami sa dostávam k neoplotenej záhradke s unimo bunkou. Už známe jazvečíky opäť zaútočia, no tento raz chytám kameň a hádžem ho po nich. Majiteľ ani zmyslov zbavený chytá sukovicu a vybieha za mnou. Úder zachytím ľavou rukou a upozorňujem ho, že v druhej mám kameň a nebudem váhať ho použiť na svoju ochranu. Špina jazvečík ma zatiaľ zahryzne vzadu nad ľavou achilovkou. Majiteľ napokon vychladne a cúvam asi 10 metrov, aby ma neudrel odzadu. Na autobusovej zastávke si dávam na krvácajúcu nohu vreckovku a márne sa snažím pristaviť dve policajné autá. Ignorujú ma, snáď si myslia, že ich stopujem. Doma ranu vymyjem, vydezinfikujem a žena ma presvedčí, aby som sa dal očkovať proti besnote. Nuž, smutný záver túry. Asi začnem chodiť s paralyzérom. Tento právny štát ma totiž neochráni.

Čo robiť, keď vás pohryzie, alebo poškriabe pes, či iné zviera:

1. Pokiaľ je to známy pes, či majiteľ je ochotný s ním zájsť k veterinárovi, treba tak spraviť do troch dní.
2. Pokiaľ je to neznámy pes, alebo majiteľ nie je ochotný s ním a očkovacím preukazom zájsť k veterinárovi, treba si ranu vyčistiť, obviazať a navštíviť najbližšieho lekára.
3. Ten vás odborne ošetrí, vypíše papier a recept na protitetanovú injekciu a pošle vás na infekčné oddelenie (v Bratislave je nepretržite na Kramároch).
4. Tu vám predpíšu termíny 5 injekcií a hneď vám prvú aj aplikujú.
5. Váš obvodný lekár vám aplikuje protitetanovú injekciu.
6. S papierom od lekára treba zájsť na políciu a podať trestné oznámenie.

Fórum 10 príspevkov
Vysoká pri Morave – Kuchyňa – Vysoká 24/10/12 12:03 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata pod dubom Pri turistickom okruhu zo Sklených Teplíc do Vyhní a späť som na zelenej značke z Pustého hradu našiel najprv pod kopcom Bralce pekne upravený prameň a asi po 1 km som natrafil na lúke Janovo s posedom veľký senník plný sena a na druhej strane v lese malú poľovnícku chatu s verandou. 09/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Hontianske Nemce – Plášťovce – Dudince So ženou sme sa vybrali po štvrtýkrát do Dudiniec na relaxačný pobyt. V duchu som riešil, čo budem robiť, kade chodiť vo voľnom čase, keď som už všetko naokolo pochodil. Našťastie, po rokoch opäť sprevádzkovali, aj keď len cez pracovný týždeň, vlak Zvolen – Šahy. Žena brala kúry a ja túry. Vlak o 9.09 h býval vždy plný a aj spiatočný o 15.48 h z Krupiny. Babie leto bolo priam ideálne, a tak som si prešiel zase nové trasy v širšom okolí Dudiniec. 04/11/19 Miroslav Svítek Krupinská planina
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. 19/10/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vysoká pri Morave – Kuchyňa – Vysoká 24/10/12 12:03 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Záhorie: Borská nížina (Záhorská nížina) a Malé Karpaty
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 754 m n. m.
    • min: 133 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1080 m
    • klesanie: 980 m
  • Vzdialenosť
    • 60 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 04.08.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 48.32994 ° SŠ
      dĺžka: 16.91176 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.40646 ° SŠ
      dĺžka: 17.15553 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • pohostinstvá vo Vysokej pri Morave, Lábe, Kuchyni
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) - Vysoká pri Morave (bus)
      Bratislava (vlak, bus) - Kuchyňa (bus)
      Kuchyňa (bus) - Bratislava (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.05 (0.41)