Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Príbeh Kamenná lavína

Bol to ako každý iný turistický deň. Na Štrbskom Plese bolo dňa 22. 9. 2012 pekné polooblačné počasie. Presný dátum uvádzam z dôvodu, že celkom určite pôjde o dátum mojich druhých narodenín. Prečo? Odpoveď sa vám pokúsim porozprávať v nasledujúcom skutočnom príbehu.

Obdobie

V ten osudný deň som sa vybral na túru na Rysy (2503 m n. m.). Cesta zo začiatku prebiehala celkom bežne ako hocikedy predtým po iné roky. Zastavil som sa na pár minút na Popradskom plese, urobil pár záberov a pokračoval ďalej po značke smerom k Žabím plesám. Za plesami som preliezol skalnú stenu pomocou reťazí a pokračoval smerom ku Chate pod Rysmi. Tu som prvýkrát počul pád zopár kameňov niekde v mieste pri Žabích plesách. Bolo to však v diaľke a tak som tomu nevenoval žiadnu extra pozornosť.

Po dosiahnutí chaty som si povedal, že ďalej pre sneh pokračovať nebudem – bolo ho tam miestami až vyše pol metra. Tak som zostal pol hodinu na chate a kúpil si výborný čaj a ešte lepší vrcholový čokoládový puding – tu treba povedať, že zamestnanci odvádzajú skutočne výbornú prácu. Keď som dojedol a dopil, pobral som sa pomaly naspäť. Opäť som bez problémov zdolal reťazovú časť a postupne som zostupoval smerom k Žabím plesám. Keď som bol asi v polovici chodníka pri Žabích plesách, zrazu počujem neskutočnú ranu – prásk! Pozriem sa hore, smerom k štítu Veľká Kôpka (2354 m n. m.) a v sekunde sa odlomil obrovský kus skaly a rútil sa dolu.

V momente som sa dal do behu, ale keď predo mnou asi meter a pol preletel prvý kameň (padalo ich totiž viac, keďže toto miesto je na to priam ideálne), ktorý letel asi poriadne rýchlo, bolo za ním počuť zvuk ako keby niekto po vás vystrelil; v sekunde som sa rozhodol, že ďalej už utekať nemôžem a musím sa za niečo skryť (tento nápad mám nepochybne z nejakého dokumentárneho filmu, možno aj o Tatrách, ktoré tak rád pozerám). Našťastie som bol blízko menšieho kameňa, ku ktorému som doslova skočil rybičku (odnieslo si to moje koleno) a skryl sa tak, aby som mal hlavu aj telo v zákryte za týmto kameňom. Takto som tam pritlačený na kameň počkal, kým padanie kameňov neskončilo. Keď som vstal spoza kameňa, za ktorým som bol skrytý a otočil sa, nebolo pre prach, ktorý pád kameňov vytvoril, vidieť na druhú stranu chodníka.

Odhadom asi 15 ľudí stálo na začiatku Žabích plies a pozerali sa na pád kamennej lavíny (ak niekto máte fotky, ako to padalo, dajte do komentára k článku odkaz, ja som skutočne odfotiť nič nestihol). Mnohých, čo to videli, v tej chvíli zrejme aj prešla chuť pokračovať ďalej v ceste ku Chate pod Rysmi. Ani si nechcem predstaviť, aká panika by tam vznikla, ak by tých 15 ľudí bolo rozťahaných po celom chodníku popri plese. Zrejme by kamene niekoho zasypali. V tej chvíli som bol v takom šoku, že som sa snažil zísť čo najskôr dole do doliny. Jeden takýto zážitok mi stačil.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

V hoteli na Štrbskom Plese som ešte zostal pár dní a pri výlete ku známemu vodopádu Skok som premýšľal a pozeral na bezstarostných ľudí (turistov), ktorí s takýmto variantom ani nepočítajú, ale pozrite sa na skaliská popri ceste - aj tie raz museli zhora spadnúť. Preto buďte radšej ostražití!

Autor fotografií: Petr Andrýsek

Fotogaléria k článku

Najnovšie