Trasa

Kováčov, domov dôchodcov – Skaly, vyhliadka – kóta 395 m n. m. – Burdov – Kováčov, rekreačné stredisko – Kováčov, domov dôchodcov

Síce teraz máme posledný mesiac roka, ale na spoznávanie Burdy prichádza azda najvhodnejší čas. Okrem tradičnej hry farieb tunajších listnatých lesov hovorí v prospech neskorojesenného výletu napr. aj príjemné a relatívne teplé počasie (okolie Štúrova je našou najteplejšou oblasťou a Burda “najteplejším“ pohorím) v porovnaní s ostatnými horstvami. Navyše, keď už čoskoro listy zo stromov opadnú a prestanú zavadzať, práve vtedy Burda ponúkne svoje najkrajšie výhľady počas roka.

Naša trasa začína aj končí v rekreačnej osade Kováčov, ktorú som si veľmi obľúbil a považujem ju za veľmi príjemné, tiché miesto na plnohodnotný oddych a vrele ho všetkým pocestným odporúčam. Túru štartujeme na brehu Dunaja pri kováčovskom dome dôchodcov a už o malú chvíľu nastáva prvý problém. Ešte sa mi nikdy nestalo, aby som stratil značku po dvoch minútach túry, ako tomu bolo v tomto prípade. Pred bránou domova je potrebné najskôr odbočiť doľava a držať sa pri železničnej trati (smer Štúrovo). Po chvíli sa dostanete k starému, čiastočne zarastenému a zrejme už neplatnému smerovníku, ktorý naviguje smerom do husto zarastených krovín. Varianty, ako sa vysporiadať s týmto problémom, sú dve: Popri plote spomínaného sociálneho objektu sa dostanete poza budovu nad traťou a odtiaľto vystúpite najlepšie priamkou hore po svahu a na jeho konci sa napojíte na značený chodník. Druhá: budete pokračovať ďalej popri železnici a natrafíte na značenie o čosi ďalej. Nápomocnými pre nájdenie chodníka môžu byť aj stĺpy elektrického vedenia.

Ďalej sa v príjemnom nenáročnom teréne už bezproblémovo držíme červeno značkovanej trasy. K nej sa čoskoro pridá modrá a spolu nás, chvíľu popri ohrade s ostatým drôtom, dovedú až na rácestie Skaly. Len o kúsok ďalej sú tradičné burdovské vyhliadkové miesta na Dunaj vo Vyšehradskej bráne, ústie Hrona, Štúrovo a Ostrihom s dominantnou bazilikou, a tiež na Pilišské vrchy na druhom, maďarskom brehu rieky. Po ich objavení a dokumentovaní pokračujeme z rázcestia späť po rovnakej trase. Na mieste, kde sa červená a modrá zbiehajú, resp. teraz už rozbiehajú (je tu aj smerovník so šípkami), sa ale tentokrát budeme držať modrej. Zakrátko prejdeme cez sympatickú malú lúčku s krmelcom i starým posedom. Za ňou nás čaká krátky úsek lesom až k najbližšiemu útechovému hríbiku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Za najväčším chlapom najmenšieho pohoria

Práve na tomto mieste sa odpojíme od značkovaných trás a pokračujeme vpravo nevýraznou lesnou cestou. Na nasledujúcich križovatkách sa vždy budeme držať lepšie prešliapanej cestičky, až prídeme k ďalšiemu krmelcu. Ten už stojí tesne pod najvyšším bodom celého pohoria. Pri kŕmidle opustíme pôvodný chodník a vydáme sa vpravo. Chvíľu možno aj tu registrovať náznaky prešliapanej cestičky, ktorá sa vám ale po chvíli zrejme stratí. Vyriešime to preto najjednoduchším možným a najlogickejším spôsobom (v rámci hesla „vrchol kopca musí byť predsa hore“) a pustíme sa hore svahom oproti. Onedlho prídeme na vrcholovú čistinku s triangulačnou tyčou a kameňom a v tejto chvíli sa už nachádzame “na streche“ Burdy. Tento najvyšší vrch pohoria, ako už bolo spomenuté, nie je pomenovaný. Neoficiálne sa nazýva Plešivec, čo je ale oficiálne názov pre celú lokalitu, v ktorej sa nachádzame. Výhľadom v čase našej návštevy bránili listy stromov. Pokračujeme ďalej po vrcholovom hrebienku a dostaneme sa ešte k jednému vrcholovému kameňu, ktorý označuje východnejší vrchol masívu Plešivca. Ten by mal byť podľa Základnej mapy SR ešte o čosi vyššie (396,0 m n. m.) než predchádzajúci západnejší (395,4 m n. m.). Mylne sa často uvádza, že najvyšším vrchom Burdy je susedný Burdov (387,7 m n. m.), ktorý leží severovýchodnejšie. Aby sme dosiahli aj jeho vrchol, je potrebné zísť z kóty 396 m prudko do pomerne výrazného sedla a z neho pokračovať ďalej proti svahu veľmi strmo, ale krátko hore.

Z týchto miest môže byť orientácia na túre už náročnejšia, preto dôrazne odporúčam zvážiť návrat naspäť po doposiaľ absolvovanej trase, najmä bez pomoci GPS, ktoré sme k dispozícii mali, a preto sme sa vydali dokončiť zaumienený plán. Pod vrcholom Burdova vedie vcelku výrazná lesná cesta, ktorú by nemal byť problém objaviť. Podľa máp sa ňou dá dosť zísť späť až dole do chatovej oblasti Kováčov. Chvíľu sa jej aj my držíme, avšak po chvíli prichádzame na okraj slušnej strminy a zisťujeme, že cesta sa nám viacmenej stratila. V strmom zráze sa nám ale darí nájsť priechodný výmoľ (pozor však na zradnú vrstvu opadanky pod nohami), za ktorým sa dostaneme opäť do príjemnejšieho terénu. V danom okamihu sme už len kúsok povyše Kováčova, vďaka GPS o chvíľu nachádzame dobre spevnenú lesnú cestu a tá nás dovedie až k prvým chatám na vyšnom konci chatovej osady, už na tradičnú asfaltku. Rovno za nosom zídeme dolu osadou povedľa hotela Panoráma k rázcestiu Kováčov, rekreačné stredisko. Odtiaľto je to ešte zhruba polhodinka po žltej späť k východiskovému bodu našej túry. Úsek vedie po hlavnej ceste, spájajúcej Štúrovo s neďalekou obcou Chľaba (poslednou dedinou na slovenskom území), kde môžeme alternatívne túru ukončiť, ak sa na poslednom spomenutom rázcestí vydáme opačným smerom po žltých a neskôr od rázcestia Tábor mládeže po modrých značkách.

Záverečné upozornenia

Chcel by som ešte raz uviesť dôležité informácie k prejdenej trase. Fyzicky nejde o náročnú túru, napriek niektorým veľmi strmým (ale krátkym) úsekom. Značenie aj smerovníky sú tu ešte stále veľmi staré, ale až na krátky úsek v samom úvode je orientácia po oficiálnych trasách bezproblémová. Naopak, časť túry, ktorá nevedie po značkovaných chodníkoch, môže byť orientačne náročná, najmä v úseku Burdov – Kováčov, rekreačné stredisko. Opätovne preto vyzývam v tomto smere menej zdatných turistov, aby najneskôr z najvyšších vrcholov pohoria zvážili návrat späť po rovnakej trase. Prípadne aby uzavreli známy, riadne značený okruh po modrej značke cez rázcestie na Bajtavu a U troch studničiek do Chľaby, resp. ďalej až do Kováčova. Je nutné upozorniť návštevníkov, že krátky neznačený úsek trasy prechádza okrajom Národnej prírodnej rezervácie Burdov (pôvodne Kováčovské kopce–juh). Tiež treba brať na zreteľ, že tieto lokality sú prakticky ideálnym biotopom kliešťa obyčajného (Ixodes ricinus) a tunajšie jedince údajne patria medzi infikované.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek