Túra

Zimný Prielom Hornádu (Mýto – Smižany)

07.01.13
Jesenné lístie už opadalo a to je jasný signál, že máme zimu. Tá uplynulá bola bohatá na snehovú nádielku a množstvo arktických dní. Osobne si veľmi dobre spomínam na pár dní, počas ktorých som prežil jeden z mojich najchladnejších turistických zážitkov a rád sa oň s vami podelím. A tak sa preneste spolu so mnou na chvíľu do krajiny ľadu a treskúcej zimy.

Trasa

Hrabušice, rázc. Mýto – Hrdlo Hornádu – Prielom Hornádu – ústie Kláštorskej rokliny – Letanovský mlyn – ústie Bieleho potoka – ústie Lesnice – Čingov (bufet Ihla) – Smižany, časť Maša – Smižany

Predpoveď pekného, hoc mrazivého víkendu ma nenecháva kľudným a rozmýšľam, kam vyraziť. Nápadov je mnoho, ale správy z okolia o totálne zamrznutom Hornáde v Slovenskom raji rozhodujú veľmi rýchlo, spolubývajúci navrhuje základný tábor u nich doma v Spišskej Novej Vsi, a tak balíme veci a v piatok podvečer vyrážame smer ďaleký východ.

Dnes asi každý chce ísť

Sobotné ráno neostáva nič dlžné predpovedi. Krásny slnečný deň, na teplomeri decentných -15 °C, no čo viac si priať. Raňajky, naplnenenie termosiek a môžeme vyraziť. V meste sa stretávame s narýchlo zorganizovanými kamarátmi a mierime na autobusovú stanicu. Množstvo ľudí na nástupišti dáva jednoznačne tušiť, že dnes nebudeme putovať sami. Autobus sa zaplní do posledného miesta vrátane uličky a pohľad na asi tridsať ďalších ľudí čakajúcich v Smižanoch vyvolá úsmevy na tvári. Šofér zareaguje pohotovo, zapne mikrofón a zahlási jednoznačný organizačný pokyn: "Dakus se pociskajce jeden na druhoho, bo dnes asi každý chce ísť na... do Slovenského raja!" Niektorí berú ľudí na kolená, niektorí sú zavalení batohmi, ale všetci do jedného nastúpili. Chvíľu som sa aj kochal výhľadmi na Vysoké Tatry, ale po chvíli som už nestíhal utierať rosiace sa a hneď mrznúce okná, a tak som už len driemajúc čakal na signál k výstupu. Vystupujeme za Hrabušicami na rázcestí Mýto a spoločne s nami takmer celý autobus. Chvíľku sa ešte hľadáme v mase ľudí, ale potom už naberáme smer Hornád.

Nestíham sa čudovať

Niektorí sa vrhajú do zamrznutého koryta hneď za cestou. My však zatiaľ odolávame pokušeniam a kráčame vŕzgajúcim snehom po značke, vedúcej poľnou cestou. Pár spätných pohľadov na Vysoké Tatry pre pohladenie duše a po chvíli sa ocitáme v samotnom hrdle Prielomu Hornádu. Po chvíľke státia v tieni nám začína byť vcelku zima, a tak sa prvými nesmelými krokmi začíname poberať po ľadovom podklade. Míňame skupinku ľudí, ktorí si obúvajú korčule, niektorí okolo nás prefrčia na bežkách a nestíham sa čudovať, aké rôznorodé vyžitie dokáže ponúknuť jedna zamrznutá rieka. Miestami je ľad úplne hladký, miestami pokrytý snehom, niekde pod nohami praská viac, ako by som si prial, ale kráča sa fajn. K úplnej pohodičke mi chýbajú už len slnečné lúče, tie však v zimných mesiacoch dno rokliny často nepohladia a pri fotení bez rukavíc mi zima vlieza doslova pod nechty.

Fotenie preto obmedzujem na minimum, avšak prvé ľadopády zo skalných stien ma nútia opäť siahnuť do brašny. Rôznorodé ľadové štruktúry, od veľkých ľadopádov po miniatúrne kryštály abstraktných tvarov sú úžasné. Zaujmú okamžite malých aj veľkých. Je problém niečo odfotiť bez množstva ľudí, a tak sa ani príliš nezdržiavame a pokračujeme ďalej. Exponované stúpačky máme tentokrát nad hlavami a prekonávame ich s ľahkosťou po ľadovej hladine. Postup korytom je omnoho rýchlejší a pohodlnejší ako po chodníkoch a stúpačkách. Pohľad na lávky ponad rieku je taktiež zaujímavý a zďaleka nie tak náročný pre slabšie povahy ako prechod po nich. Blížime sa pomaly k Letanovskému mlynu, čoho jasným znamením sú aj početné rúbaniská priamo na zamrznutej hladine. Zamrznutý Hornád uľahčil prístup k palivu aj našim spoluobčanom z neďalekej obce Letanovce, ktorých stretávame vyzbrojených pílkami a sekerkami. Nuž čo, zima je v týchto dňoch zvlášť krutá a treba sa o seba postarať.

Ponadávame na skvelú zimu

Podchádzame Kartuziánsky most na Letanovskom mlyne a hneď za ním sa ocitáme na pláži zaliatej slnkom. Naozaj mi to tu pripomína pláž. Uzimení ľudia sa tu vyhrievajú na slniečku, rozvoniavajú čajíky a všakovaké domáce dobroty, pobehujú tu psíky zmätené z toľkých vôní. Hotová idylka. Mať tak so sebou lehátko, tak ma odtiaľto nikto nedostane, ani bežec, ktorý okolo prefrčal vo svižnom tempe v elasťákoch a botaskách. Nuž, každý si to užíval svojím štýlom. Chvíľu na to sa poberáme ďalej aj my. Vnárame sa opäť do rokliny, opäť do tieňa a opäť do zimy. Úsek za Letanovským mlynom už nie je taký pestrý ako pred ním. Pár ľadopádov sa ale nájde aj tu. Pri jednom z nich stretávam Thailona a Ripa, starých známych zo značkovacieho stretka v Slovenskom krase. Prehodíme pár slov, ponadávame na skvelú zimu a poberáme sa ďalej, len opačnými smermi. Moja partia mi medzitým ušla a v jednom momente ostávam v koryte sám, prvýkrát v tento deň.

Míňam mostík pod Tomášovským výhľadom a prechádzam úsekom, ktorý pripomína rýchlokorčuliarsku dráhu. Ľad je tu až neskutočne rovný a hladký, tu musia mať korčuliari radosť. Prichádzam k ústiu Bieleho potoka, z ktorého vanie ešte o niečo chladnejší vzduch, a ten rýchlo zaháňa moje myšlienky na jeho preskúmanie. Po chvíli sa obzerám späť a vidím svojich kamošov, ktorí sa rozhodli preskúmať aj kúsok Bieleho potoka a len mi potvrdzujú domnienky o ešte väčšej zime. Už spoločne míňame ústie Lesnice, to už je len kúsok pred Čingovom, a tak čoskoro opúšťame koryto rieky a smerujeme do bufetu Ihla, kde si opäť môžeme vychutnať slnečné lúče. Dáme si čajík, nejaké oriešky na dodanie energie a už vcelku unavení sa poberáme ďalej. Chvíľu po lúke, potom ešte nejaký ten kilometer po koryte a sme v Smižanoch v časti Maša. Tu sa už definitívne štveráme na cestu a smerujeme na autobusovú zastávku. Autobus ide až o hodinu, a tak ideme do krčmy, kde sa v teplúčku pomaly dostávame do bežnej pracovnej teploty. Nosy a líca máme všetci vyfarbené do ružova a každý sa už teší na teplú sprchu a nejakú deku či perinu.

Záver

Všetci sme ale vďační za dnešný deň a za príležitosť, ktorú nám ponúkla pani príroda. Zamrznutie Hornádu nebýva vôbec častou záležitosťou. V zime 2011/2012 to bolo po dlhých, tuším že desiatich, rokoch. A tak, keď sa vám niekedy dostanú do uší chýry o jeho zamrznutí, neváhajte a choďte navštíviť toto nevídané ľadové kráľovstvo. Určite to stojí za to!

Diskusia
Zimný Prielom Hornádu (Mýto – Smižany) 21/01/17 21:17 30 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Príbeh Vianočný salaš Vianoce roku 2011 sa nezadržateľne blížili, ostávalo čosi okolo týždňa. Pracovný stres už pomaly utíchal, ten nákupný len začínal naberať obrátky, mestá žiarili výzdobou, ale moje myšlienky boli niekde úplne inde. Mysľou som bol tam, kde civilizácia nesiaha, kde rána bývajú tiché, kde noci bývajú veselé, kde sa cítim vždy tak dobre. Na salaši pod Suchým vrchom. 23/12/15 Pali Olejník Príbehy
Skialp Na Schneeberg cez Wurzengraben Moje skialpové začiatky sa väčšinou týkali oblastí, kde bola možnosť zlyžovania po upravených tratiach. Nemohol som však donekonečna odolávať ponukám od kamarátov na rôzne túry vo voľnom teréne. Prvé mesiace v roku 2014 boli síce na dostatok snehu viac ako chudobné, ale aj napriek tomu som stihol absolvovať pár pekných výšľapov na Slovensku i v zahraničí. Podobne ako v jeden februárový víkend, keď prišiel kamarát Marek s myšlienkou výstupu na Schneeberg. Pristal som na tento nápad, hoci bol Schneeberg dovtedy pre mňa veľkou neznámou. Ubezpečoval ma, že ide o pohodovú túru s nie príliš náročným zjazdom, a tak som bol o čosi pokojnejši, aj keď malú dušičku som určite mal. 18/03/15 Pali Olejník Svet
Prístrešok Lovecký zrub Parajka pod Kohútom Slovenské rudohorie, Stolické vrchy nevynímajúc, neposkytujú turistom veľa príležitostí na prespávanie v spravovaných útulniach či na horských chatách. Na jednej strane je fajn, že tieto oblasti nie sú tak skomercionalizované, ale na strane druhej, pohodlné suché útočisko s dostatkom priestoru, výdatným prameňom v okolí a polohou blízko chodníka vždy poteší. Dovoľte mi predstaviť jedno z takýchto miest, ktoré sa môže stať vhodným miestom pri plánovaní potuliek. 16/03/13 Pali Olejník Revúcka vrchovina, Stolické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Dolný Lopašov – Klenová – Dobrá Voda Nedávno som sa dožil práva cestovať vlakom „zadarmo“, a tak som sa rozhodol po dvoch rokoch opäť sa vybrať na Zimný výstup na Klenovú a zároveň navštíviť rodinu v neďalekých Krakovanoch. V piatok po práci som sa vybral na stanicu, že vlakom o 15.13 h odcestujem do Piešťan. Že vlaky meškajú, keď na ne čakám niekde uprostred trasy, ešte pochopím. Ale že vlak naberie meškanie 25 minút ešte pred vyjdením na trať? Miesto som si síce našiel, ale vlak bol tak „narvaný“, že som mal problém v Piešťanoch vystúpiť. Všetkým čo vystúpili ušli autobusy, okrem mňa, a boli odsúdení v zime a bez čakárne čakať na ďalší spoj. dnes Miroslav Svítek Malé Karpaty
Príbeh Benkoška Chata dýchala svojím životom a personál konal svoju dennodennú rutinu. Jedni tu boli preto, aby si užili svoj pobyt na chate, a tí druhí preto, aby držali chatu pri živote a prinášali svojim hosťom príjemnú pohodu. Personál na horských chatách bol, a možno ešte aj je, vždy trošku „rázovitý“. Niekedy sem utekali tí, ktorým bežný život v dolinách liezol na nervy a oni chceli konečne vypadnúť z civilizácie, iní sa zasa ukrývali pred trestným stíhaním či vojenskou správou, ktorá ich chcela silou mocou dostať do zeleného mundúru. včera Boro Tomis Príbehy
PR HORY A MESTO uvedie v slovenskej premiére Free Solo Jubilejný dvadsiaty ročník Medzinárodného festivalu horského filmu a dobrodružstva HORY A MESTO sa nemohol otvoriť vo väčšom štýle, ako sa stane v stredu 27. marca 2019. Festival uvedie slovenskú premiéru veľkofilmu FREE SOLO, ktorý má nomináciu na Oscara v kategórii najlepší dokument a tento víkend získal v rovnakej kategórii cenu BAFTA (Britsh Academy Film Awards). Film je pôsobivým portrétom amerického horolezca svetového formátu Alexa Honnolda, ktorý bol pred šiestimi rokmi hosťom festivalu, rovnako ako niektorí jeho spolulezci, aj tí navštívili vďaka festivalu Slovensko a Bratislavu. 14/02/19 sponzorovaný článok

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zimný Prielom Hornádu (Mýto – Smižany) 21/01/17 21:17 30 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras - Slovenský raj (NP Slovenský raj)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 535 m n. m.
    • min: 485 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 10 m
    • klesanie: 50 m
  • Vzdialenosť
    • 15 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 11.02.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 48.9716 ° SŠ
      dĺžka: 20.3983 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9556 ° SŠ
      dĺžka: 20.5149 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Podlesok
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Hrabušice, Mýto (bus)
      Smižany, Maša (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.75 (0.22)