Svet

Jesenná prechádzka cez Tirolerkogel

18. 12. 2012
Letná turistická sezóna už dýcha z posledného, no treba z nej ešte vymačkať posledné kvapky, kým sneh a ľad na istý čas pochovajú turistické chodníky. V duchu tejto myšlienky vznikol nápad vychutnať si farebnú jeseň v nádhernej prírode Türnitzských Álp. I keď som skôr založený na typické vysokohorské túry so skalnatými chodníkmi a exponovanými miestami, zvolil som pre zmenu (a pre pokročilú ročnú dobu a nedostatok času a financií) ako hovorí nadpis - prechádzku cez lesy a lúky Dolného Rakúska.

Trasa

Annaberg – horská chata Annaberger Haus – Tirolerkogel – záchranná stanica Österleinbrunnhütte – traverz hory Karnerhofspitz – Türnitz

Plány

Počas pracovného týždňa sa mi podarilo naštudovať si fakty o zamýšľanom výlete, lokalitu, možnosti verejnej dopravy (nejde o túru, kde človek vyrazí od auta a vráti sa k autu, ale o tom neskôr) a nahuckať na tento môj nápad ďalších troch ľudí. Predpoveď na víkend nám hrala do karát, a tak dúfajúc, že sa to výrazne nezmení, ostávalo už len počkať na nedeľu. Keďže z Bratislavy sa dedinka Türnitz, náš východiskový bod, nachádza takmer 200 km, vyrážali sme o 6.30 h. Plán bol prísť do Türnitzu medzi 8.30 - 9.00 h, pretože o 9.10 h mal odchod nás vytipovaný autobus do 15 km vzdialenej dedinky Annaberg, z ktorej sme štartovali túru. Vysvetlím - keďže nejde o túru typu A-A (vyraziť z bodu A s návratom do bodu A), ale o A-B, zvolil som variantu odparkovať auto, nasadnúť na autobus, odviezť sa niekam a odtiaľ sa cez hory vrátiť späť k autu. Je to lepšie, ako pasovať sa celú túru na autobus, kde stačí menšia nečakaná zmena plánu a o komplikácie je postarané. Uznávam, že niekto má takýto adrenalín rád, ale nepatrím k nim. Navyše spoj naspäť k autu išiel dosť neskoro, čo nám nevyhovovalo.

Na chatu

Úvodný asi polhodinový úsek bol, ako to už klasicky býva, nezáživný. Štrková cesta viedla po vrstevnici tmavým lesom, kde slnko ešte v ten deň nestihlo nazrieť, takže tam bolo nepríjemne chladno a prítmie. Našťastie po slabej polhodinke sa začalo na konci tunela črtať svetlo a ako sme sa k nemu blížili, rástla aj naša nálada. Ocitli sme sa na veľkej poľane s pekným posedením a krížom i so zubatým jesenným slniečkom. A keďže od našich skorých raňajok ubehlo už pár chvíľ, nebolo treba sa hádať, že tu dáme desiatu. Posilnení salámou a troškou slivovice sme určili správny smer pre naše pokračovanie a plní elánu sme rezkým tempom vyrazili ďalej.

Tentoraz už nie po vrstevnici, ale slušným a nekončiacim stúpaním stále po štrkovej ceste. Keďže stúpanie bolo pomerné intenzívne, rýchlo sme nastúpali potrebnú výšku na to, aby sa nám otvorili výhľady do diaľky. Tieto spolu s krásne sfarbenými stromami zmierňovali psychické a fyzické trápenie, ktoré sme každý pri stúpaní prežívali. Onedlho sme pri dvoch malebných chatkách opustili štrkovú cestu a vydali sa po značke kolmo lúkou hore. Tento najstrmší úsek trasy sme zvládli bez ujmy najmä vďaka tomu, že nebol dlhý a dopredu nás hnala vidina čapovaného piva/radlera a miestnych gurmánskych špecialít v Annaberger Haus na Tirolerkogli. Celú cestu sme stretávali typických rakúskych turistických dôchodcov a vyslovene sme kazili vekový priemer. Počas našich 2 až 3 väčších prestávok nás ich slušné množstvo obehlo, a preto sme mali obavy, koľko miesta na chate, resp. na terase pred chatou pre nás ešte ostane. Obavy boli zbytočné a lahodne sme sa usadili na okraji terasy s krásnym výhľadom na jesenné okolie. To, že je už október, sme pocítili najmä keď zavial vetrík a zubaté slnečné lúče nás už nestačili hriať. Nahodili sme bundy a plnými dúškami sme si užívali zaslúženú odmenu - pivo, zemiakové gule plnené škvarkami s kyslou kapustou a ako prílohu krásne výhľady.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Do Türnitzu

Bolo načase sa pohnúť, a tak sme sa presunuli k pár metrov vzdialenému vrcholovému krížu, urobili povinné fotografie a vydali sme sa po trávnatom hrebeni smerom na Türnitz. Tešili sme sa z veľmi príjemného, zväčša klesajúceho terénu, až sme sa ocitli pri rázcestníku, kde sa chodník delil na zimnú a letnú variantu. Táto križovatka ma trochu zaskočila, nakoľko som o nej nemal vedomosť, napriek mojej svedomitej príprave na túru. Sedliacky rozum však kázal zimnú nechať na ďalšiu návštevu v zimnom období, a tak sme prekročili kravskú ohrádku (ako potom ešte mnohokrát) a vydali sa letnou variantou. Chodník viedol dole lúkou a pre istotou sme si mojou lámanou nemčinou u dvoch (asi) miestnych pocestných potvrdili správnosť smeru do Türnitzu. Rozľahlá lúka sa zmenila na les a chodník nabral na strmosti. Našťastie smerom dole.

Po ľavej strane sme kopírovali strmý zráz a keď miestami naša zvedavosť zvíťazila nad pocitom bezpečia, zišli sme opatrným krokom pár metrov z chodníka a čumeli na dno priepasti pod nami. Pestrofarebný les sa po chvíli akoby šibnutím prútika zmenil na strašidelný a tmavý ihličnatý les bez štipky farby a slnka. Chodník bol strmý a klzký, preto sme sa po asi desiatich minútach veľmi potešili, keď sme sa ocitli v slnečnom sedle pri opustenej chate horskej služby - Österleinbrunnhütte. Tu sme si dopriali asi 20-minútový oddych na slniečku v polohorizontánej polohe opretí o plotík chaty s plechovkou radlera v ruke.

Po načerpaní energie sme sa vydali tentoraz už mierne stúpajúcim chodníčkom v ústrety Karnerhofspitz. Je to menej podstatný trávnatý kopec na našej trase, ktorého vrchol chodník našťastie obchádza a tým šetrí naše sily. Lesné úseky sa striedajú s lúčnymi, otvárajú sa pohľady na dominantné kopce tejto oblasti ako Schneeberg, Heukuppe, Hochschwab a iné, ktoré nepoznáme. Niektoré z nich máme už na pomyselnom zozname cieľov odškrtnuté, niektoré na nás ešte len čakajú. Konečne sme na poslednom rázcestí, kde sa treba rozhodnúť medzi dvoma smermi. Buď pokračovať na Eibl - niečo cez tisíc metrov vysoký kopec nad Türnitzom s chatou Teichhütte a bobovou dráhou. Na tú tentokrát nejak nedošlo, ale verím, že sa raz vrátime.

Z vrcholu sa zostupuje dolu do Türnitzu práve popri bobovej dráhe. Druhá možnosť, ktorú sme vzhľadom na polohu auta zvolili, je zísť pomerne rýchlo do údolia a popri niekoľkých statkoch a šťavnatých pasienkoch prísť do Türnitzu. Avšak Rakušania tiež nie sú dokonalí a chvíľami sme naše rozhodnutie ísť tadiaľto ľutovali. Evidentne v lese nedávno prebiehala (a možno ešte prebieha) ťažba dreva a chodník sa sem-tam strácal v blatových poliach, ktoré sa nedali nijak obísť. A čo by to bolo za blato, keby som doňho nekydol, však? Takže zababraní, ako sa po pobyte v prírode patrí, sme sa po príchode do civilizácie obúchali na asfaltke od blata a obdivujúc rakúske domčeky sme uličkami Türnitzu prešli k autu. Našťastie bolo tam, kde sme ho ráno nechali. Ešte som osadenstvu nakázal poslednýkrát sa otrepať od blata koľko sa dá, nech to v aute nie je ako v traktore, a odfrčali sme naspäť na naše milované Slovensko.

Zhrnutie

Suma sumárum túra nám dala to, čo sme očakávali. Nenáročný pochod, krásny jesenný les, zopár pekných výhľadov, dobré čapované pivko a papanie na vrchole. A k tomu všetkému vyšlo aj ideálne počasie. Celý prechod ležérnym tempom od autobusu po auto trval približne 6 hodín, vrátane niekoľkých kratších aj dlhších prestávok. Nič sa výrazne nevymykalo z nášho plánu a myslím, že spokojnosť bola všeobecná. Z mapky si teda odškrtávame ďalší rakúsky kopček a opäť začíname plánovať ďalší únik z reality do tejto krásnej krajiny.

Fórum 1 príspevok
Jesenná prechádzka cez Tirolerkogel 24/03/20 20:54 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Svet Jesenná prechádzka cez Tirolerkogel Letná turistická sezóna už dýcha z posledného, no treba z nej ešte vymačkať posledné kvapky, kým sneh a ľad na istý čas pochovajú turistické chodníky. V duchu tejto myšlienky vznikol nápad vychutnať si farebnú jeseň v nádhernej prírode Türnitzských Álp. I keď som skôr založený na typické vysokohorské túry so skalnatými chodníkmi a exponovanými miestami, zvolil som pre zmenu (a pre pokročilú ročnú dobu a nedostatok času a financií) ako hovorí nadpis - prechádzku cez lesy a lúky Dolného Rakúska. 18/12/12 Branislav Chorvát Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Púchov - Lednica - Vršatec Je pol piatej pred večerom a začínam túru. Dnes to ani túra nebude. Potrebujem len dôjsť na miesto, kde strávim nasledujúcu noc. Ono vlastne ani nezačínam, kráčať som začal už o šiestej ráno v Považskej Bystrici. Len teraz sa odpojila na púchovskej, asi najnovšej železničnej stanici na Slovensku, polovica výpravy a nasadla na vlak. Tým sa zásadne mení charakter môjho putovania po turisticky zaujímavých miestach Považia. Navliekam ich ako perly náhrdelníka na šnúru mojej trasy. dnes Vladimír Mikuš Biele Karpaty
Správa Aký bol rok 2020 – návštevnosť a najlepšie články Prelom rokov je dobrá príležitosť na bilanciu. Návštevnosť nám opäť narástla, no minulý rok bol špeciálny kvôli epidémii koronavírusu a preto bol nárast veľmi výrazný. Objavili nás totiž aj ľudia, ktorí bežne do hôr nechodia alebo chodia len príležitostne. Vďaka pandemickým opatreniam však boli iné možnosti rekreácie obmedzené a tak turistika zaznamenala boom. Z pohľadu autorov nám opäť tradične aktívni autori aj tento rok venovali svoju priazeň, a privítali sme aj niekoľko nových. Okrem klasických popisov túr ďalej pokračujeme v rozvoji tém ochrany prírody a veľký nárast obľúbenosti zaznamenali aj naše podcasty. včera Ľubomír Mäkký Zaujímavosti
Túra Slovenskom 4: Zamagurie, Spiš a Šariš Štvrtá časť môjho putovania „od domu až domov“ okolo Slovenska. V tejto časti prejdem cez Pieniny, Ľubovniansku vrchovinu, Čergov, Branisko a Čiernu horu. 16/01/21 Pavel Forgáč Čierna hora, Branisko, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Jesenná prechádzka cez Tirolerkogel 24/03/20 20:54 1 príspevok
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.59 (0.31)