Rada

Čo na seba do dažďa?

10. 04. 2006
„Neexistuje zlé počasie, iba nevhodne oblečený a obutý turista!“ - stará pravda, ktorá v dobe existencie technického oblečenia s membránami nadobúda nový rozmer. Nasledujúce riadky sú o vysoko hodnotených materiáloch, ale aj o dostupnejších alternatívach. Takže, pozrime sa s čím ísť do dažďa.

Ak sa tvrdohlavo rozhodneme alebo príroda inak nedá, že sa budeme pohybovať vo vlhkom prostredí, je potrebné sa náležite pripraviť. Základ vhodnej „vodnej“ výbavy tvorí tzv. BOT = batoh, odev a topánky. Čiže je potrebné, aby všetky časti výbavy boli nepremokavé. Ak niektorá súčasť prepúšťa vlhko, môžete rovno ostať doma alebo v chate. Akonáhle premokne niektorá z vecí, strácate telesný komfort a psychické pohodlie taktiež upadá.

Bot (nie) je pot alebo ...

„Bé“ ako batoh

Veľkou výhodou je, ak vlastníte batoh s vodeodpudivým záterom a nepremokavou povrchovou úpravou materiálu. Ale ani to neznamená automatickú ochranu uložených vecí pred vlhkosťou. Prevažne u starších plecniakov alebo intenzívne využívaných nepremokavých batohov môžu extrémne namáhané miesta (švy, popruhy, zipsy, nity, kúty, ohyby a pod.) časom (únavou materiálu) stratiť ochrannú funkciu a prepúšťať vodu. Ideálnym riešením pre našich chrbtových spoločníkov je vodeodolný obal na batoh tzv. pláštenka. Našťastie existujú na trhu modely batohov, ktoré majú integrovaný ochranný obal (napr. Treksport model Spawn). K výrobcom batohových plášteniek patrí aj Salewa.
K vodeodpudivým materiálom, z ktorých sa vyrábajú batohy patrí: Cordura, Dotron, Fortex, Quasar, Ripstop Nilon, Tech Tex a pod. Pre tých, čo batohy nemajú z najnovších materiálov ostáva krajné riešenie. Všetky veci starostlivo zabaliť do PVC vreciek a obalov. A následne poukladať do veľkého umelého vreca, tvoriaceho ochrannú výstelku plecniaka.

„Ó“ ako odev

Zaoberať sa budem iba vrchnou (transportnou alebo nepriepustnou) vrstvou oblečenia. Vhodný typ oblečenia vrchnej vrstvy volíme podľa množstva zrážok. Do silného a vytrvalého dažďa alebo intenzívneho búrkového lejaku je vhodné použiť pršiplášť, pláštenku alebo pončo z PVC nepremokavých a zároveň nepriedušných materiálov. Zatiaľ ešte nie sú membrány s parametrami vodného stĺpca, ktoré by zniesli nápor výdatných zrážok. Zato membránové bundy nájdu vynikajúce uplatnenie počas krátko trvajúcich dažďov alebo prehánok či mrholenia.

Bunda s membránou

Membránový systém je ideálnym spojením vodeodpudivosti, vetruodolnosti a odvodu ľudského potu i prebytočného tepla od tela. Spolu vytvárajú tepelný komfort pre nositeľa, čím vysoko konkurujú PVC pláštenkám. Membránu v bunde tvoria dvojvrstvové alebo trojvrstvové lamináty. Z množstva používaných materiálov spomeniem len niektoré: Dermizax, eVENT, Exel, GORE-TEX, Gelanots, Hydrotex, Memotex. K predĺženiu životnosti vodeodpudivých vlastností materiálov sa používa špeciálna záverečná úprava „DWR“ (Durable Water Resistant). Kvalitná membránová bunda je najdrahšou súčasťou outdoorovej výbavy a preto ďalej nasledujú lacnejšie varianty, ako sa chrániť pred vlhkom.

Vetrovka

V daždi poslúži aj nepremokavá vetrovka s vodeodpudivým záterom, avšak bez funkcie odvádzania potu. Staré klasické vetrovky zo „šuštákoviny“ a neviem ešte z čoho spomínam len pre výstrahu. Sú absolútne nevhodné do vlhkého prostredia. Nehodia sa ani ako podložka na sedenie do orosenej trávy.

Pršiplášť (plášteka)

Náročné požiadavky na malý objem a nízku hmotnosť (od 50 g) spĺňa tenký PVC pršiplášť („igeliťák“). Ako železná rezerva v batohu zaberie minimum miesta. Odporúčam pribaliť na každú túru. Cenovo je najdostupnejšou formou ochrany pred dažďom. Ale životnosť nemá dlhú. Je tak na jedno použitie. Pri pochode lesom sa ľahko zachytí o konár a prederaví. Nie je problémom ho roztrhnúť ani pri obliekaní. Pri kúpe je lepšie rozhodnúť sa pre objemnejší variant zo stredne hrubého igelitu (väčšinou nepriehľadný). V predaji sú rôzne typy plášteniek. Krátke i dlhé modely v mnohofarebných prevedeniach. Od ponča sa rozlišuje tým, že sa oblieka ako kabát (plášť) a zapína sa patentkami alebo viazaním v páse a pri krku. Existujú aj pršiplášťové komplety, samostatne tvorené plášťom a nohavicami, ktoré dobre izolujú celé telo. K najťažším polyesterovým odevom (700 – 1000 g) patrí hrubý gumený plášť, vyznačujúci sa odolnosťou a pevnosťou materiálu. Veľkou nevýhodou syntetických materiálov je, že pot ostáva medzi telom a pláštenkou a následne sa vlhkosť zráža a hromadí v oblečení. Počas státia, turista rýchlo nadobúda chladivý pocit od vlhkého spodného oblečenia.

Pončo (pelerína)

Akýmsi medzičlánkom medzi priedušnou bundou a nepriedušnou pláštenkou je veľké turistické pončo (poncho). Svoje uplatnenie nachádza počas hrebeňoviek alebo viacdňových trekov, keď chráni rozmerné batohy. Jednoduchý strih, univerzálna veľkosť a postranné otvorené kraje, spojené patentovými gombíkmi, to je pončo či pelerína. Bočné otvory ako tak odvetrávajú telesný pot, ale napriek tomu sa človek chladivému pocitu počas prestávky nevyhne. Na trhu sú dostupné aj pončá celistvého (vrecového) strihu, zhotovené z „dýchajúcich“ látok. K slovenským výrobcom turistických pelerín patria firmy Zajo a Treksport. V ponuke TS sú dva výrobky s názvom „Poncho“ pre malý batoh a „Poncho 4WD“ pre veľký batoh. Vyrábajú ich z polyesterovej látky Hydroblock, odolnej vodnému stĺpcu 3000 mm/m2/24 h. Pri výrobkoch Zajo výrobca používa membránové materiály rainXpert s obmenami classic a light s parametrami vodeodpudivosti 5000 / 3000 mm a priedušnosti 5000 / 3000 g pary na m2 za 24 hodín.

Nohavice

Každý turista, čo šiel v daždi vie, že aj dolné končatiny musia byť v suchu. Tam, kde končí bunda, vetrovka, pláštenka či pončo, stekajúca voda naráža na pohybujúce sa stehná. Ak si oblečiete nohavice zo sajúceho materiálu, skončí celý objem vody, postupujúcej od hlavy nadol práve na nohách. Navyše sú výdatne zavlažované aj zo strán prízemnou vegetáciou. Šibanie kosodrevinou po celej výške tela ani nespomínam.

„TÉ“ ako topánky

Posledným článkom BOT je kvalitná obuv. Zároveň je i kritickou časťou. Prevažná väčšina vody, ktorá steká po našom oblečení, končí svoju púť na topánkach. Obuv je atakovaná odspodu mlákami, spredu a zboku šibaná trávami a zvrchu zalievaná stekajúcou vodou z nôh. Nutné je zabezpečiť vrchnú časť topánky nepremokavými alebo membránovými turistickými návlekmi (tzv. gamaše, či štucky), aby chodidlá neskončili vo vodnom kúpeli. Na každom hikerovi ostáva posledná voľba. Rozhodnutie pre správne topánky do mokrého terénu. Celokožené? Alebo aj s membránou? Či kombinované?

A ostatné vymoženosti

Dáždnik

Medzi zriedkavú výbavu turistu patrí napríklad malý skladací dáždnik. Niekto môže namietať, ale nie je hanbou ísť s dáždnikom na začiatku túry po meste či dedine. Dobrým spoločníkom je pri pochode po asfaltovej ceste. Hlavne, že ochráni. Samozrejme, že po lese sa s ním ísť nedá. Dokonca som zažil hrebeňovku Veľkej Fatry, keď môj turistický známy prešiel hôľnu časť hrebeňa s dáždnikom nad hlavou. Prirodzene vietor nefúkal. Ináč by bolo jeho použitie nemožné. O to väčšie prekvapenie bolo, keď podvečer na Smrekovici zistil, že všetky veci v batohu boli do nitky mokré. Hlavu a plecia si ochránil, lenže dáždnik výdatne napájal jeho plecniak. Nemysliteľné využitie prístrešia dáždnika je počas búrkových zrážok. Vtedy zohráva úlohu ideálneho bleskozvodu. Takže – dáždnik áno, ale len po zvážení okolností.

Obal na mapu

Jednou z pár vecí, ktoré ste nútení vybrať aj počas dažďa je turistická mapa. Po navlhnutí sa zvlní a môže sa aj roztrhnúť. S príchodom Turistického atlasu Slovenska od spoločnosti VKÚ na slovenský trh, prišiel pre jeho užívateľov aj staronový vynález. Plastové puzdro (mapový obal) s uchytením na krk. Priesvitný obal veľkosti jedného mapového listu, ktorý ochráni mapu pred neželanými zrážkami.

Teleskopické palice

Pri pochode rozbahneným terénom sú dobrým pomocníkom skladacie palice, nazývané „teleskopky“. Mnohokrát vedia zabrániť neželanému pádu, započatého pošmyknutím na blate, klzkej skale alebo mokrom dreve.

Farebná prehliadka alebo namiesto záveru

Kto nenavštívil najväčšie tatranské stredisko cestovného ruchu – poľské mestečko Zakopane, neuverí. Počas celého roka žije čulým turistickým životom. Srdcom mesta, promenáda Krupówki a trhovisko pod pozemnou lanovkou, sa hmýria stovky návštevníkov a turistov, ktorí prišli do Tatier. V jeden upršaný augustový deň som bolo medzi nimi s rodinou aj ja. Pešia zóna bola preplnená ľuďmi na prasknutie. Veď lialo tak, že by sa dali tatranské chodníky splavovať. Napriek vytrvalému dažďu žilo Zakopane zaujímavým festivalom. V uliciach mestečka prebiehala „módna prehliadka pršiplášťov“. Čo turista, to iný model. Žltá, červená, modrá, zelená… Nezaostávali ani kreácie dáždnikov. Podnikaví poliaci pohotovo predávali prichádzajúcemu prúdu pestrofarebné prístrešie. Pršiplášte, pláštenky, peleríny, pončá… Všetci zúčastnení predviedli svoj odevný doplnok. Kto nezažil, neprecíti zaujímavú atmosféru daždivého a predsa optimisticky naladeného mestečka. Preto, čo najviac slnečných dní, aby ste často nemuseli jazdiť do Zakopaneho. Pekné túry.

Fórum 70 príspevkov
Čo na seba do dažďa? 30/08/13 10:23 70 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Zaniknuté dediny (5) – Dara a Starina Voľné pokračovanie seriálu o zaniknutých dedinách nemôže obísť severovýchod Slovenska. Z dôvodu výstavby vodárenskej nádrže Starina bolo vysťahovaných a zbúraných sedem obcí na hornom toku rieky Cirocha. Všetkých sedem dedín obývali etnickí Rusíni, ktorí museli opustiť svoje domovy. 29/04/20 Tomáš Trstenský Bukovské vrchy
Extra Juraj Jánošík ako ťahák na turistov Od popravy zbojníckeho kapitána Juraja Jánošíka uplynulo viac ako 300 rokov. Napriek tomu, že len 1,5 roka zbíjal v hornouhorských stoliciach, dodnes ostalo prekvapivo veľa miest, ktoré sa spájajú s jeho pôsobením. Okrem rodiska je to tiež miesto úkrytu v Malohonte a miesta jeho posledných dní na Liptove. Nebudem popisovať život najznámejšieho karpatského zbojníka, o tom sa už popísalo dosť, ale vydáme sa na cestu Slovenskom, kde nájdeme pamiatky jánošíkovskej tradície. 18/04/20 Tomáš Trstenský Zaujímavosti
Komentár Prečo má Predné Solisko tri nadmorské výšky? Pri editovaní článku o Prednom Solisku ma zaujalo, že na dvoch mapách boli dve rozdielne nadmorské výšky. Keď som otvoril tretiu mapu, tak ma zarazilo, že tam bola úplne iná - tretia hodnota. Ako je možné, že sú na súčasných i starších mapách uvádzané tri rozdielne nadmorské výšky pre identický vrchol? 10/04/20 Tomáš Trstenský Zaujímavosti
Najnovšie články na titulke
 
Túra Na najvyšší kopec galantského okresu Počas veľkonočných sviatkov som si všimol, že na Hikingu nie je opis trasy, ktorá by ležala celá v galantskom okrese. Rozhodol som sa, že to napravím. Ale kam ísť, keď je v okrese také množstvo atraktívnych turistických cieľov? Vybral som sa na najvyšší kopec okresu, na Šalgočskú dvojtisícovku. dnes Martin Knor Podunajsko
Túra Zo Soriškej planiny na vrch Možic Sedíme pod pancierovým pozorovacím zvonom, Lucia aj so svojimi miniatúrnymi kamzíkmi šplhá po strmej lúke a celé Júlske Alpy aj s jazerom Bohinj máme ako na dlani. Sme ohromení a prekvapení, že nenápadne vyzerajúce vrcholky, ktoré nás na mape zaujali predovšetkým lúkami, ponúkajú tak strhujúce výhľady doplnené o štipku vojenskej histórie. Na rozdiel od neďalekého Vogla sme si tu však nemuseli pomôcť lanovkou, ktorá malým deťom veľmi nesvedčí, a výlet si tak mohla naplno užiť aj 17-mesačná Lucia. včera Jitka Švarcová Svet
Extra Poznáte slovenské hory? Overte si svoje vedomosti! Máte toho pochodeného veľa a ste si istí, že dobre poznáte všetky štíty a pohoria vlastnej krajiny? Cudzinec by vám o vašej domovine nič nové nepovedal? Dobre, tak skúste test, ktorý pre vás pripravila Poľka. Uvidíme, či naozaj ste v tom áčko. Pre najlepšieho čaká malá odmena. včera Beata Okulińska Zaujímavosti

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Čo na seba do dažďa? 30/08/13 10:23 70 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.83 (0.27)