Trasa

Zakopane, Murowanica – Schronisko Murowaniec – Czarny Staw Gasienicowy – Przelecz Karb – Kościelec – Zielony Staw – Świnicka Przelecz (Svinické sedlo) – Świnica (Svinica) – Zielony Staw – Schronisko Murowaniec - Zakopane, Murowanica

Kuźnice - Kościelec

Už tretíkrát v živote som v ranných hodinách stúpal asfaltkou zo zakopianskej Murowanice do Kuźnic a opäť z toho bol celkom slušný sprievod. Turistov do východzieho bodu ich voľnočasovej aktivity zatiaľ dopravovali mikrobusy či vlastné nohy. Drožky boli o štvrť na osem ešte poväčšine odstavené, konské hlavy sa strácali vo vreciach s potravou, ktoré im ich majitelia dômyselne zavesili okolo krku. V Kuźniciach cesta tesne pred schodmi k lanovke na Kasprov vrch (Kasprowy Wierch) zatáča doľava a po chvíli prichádza rázcestník. Vybral som si žltú značku, ktorá dolinou Jaworzynka smeruje do sedla Krčmisko medzi Kopami (Przelecz Karczmisko miedzy Kopami). Dolina po stupáčiku v lese pokračuje lúkou s niekoľkými zrubovými chatkami, ktoré v tomto prostredí pôsobia veľmi malebne. Široký chodník neskôr vchádza opäť do lesa, ktorý o chvíľu vystrieda kosodrevina. Stúpanie je vcelku príjemné, rozdelené spravodlivo po celej dĺžke. "Nadáva sa" v podstate len na jednom strmšom úseku.

Zo sedla je vidieť nielen poľskú rovinu, ale aj ďalšiu horskú atrakciu Zakopaného – Gubalówku, ktorej vrch zdobí stožiar. Za sedlom sa ešte chvíľu stúpa, a potom (zhruba jeden a pol hodiny od Murowanice) už prichádza Gasienicowa dolina. Po obkrúžení jednej z Kôp (Mala Królowa Kopa) sa konečne otvorí výhľad na hrebeň od Kasprovho vrchu po Svinicu, ako aj na Kościelec, ktorý leží na bočnej vetve, vybiehajúcej z hlavného hrebeňa v oblasti Orlej prte (Orla Perć). Vetva Kościelca rozdeľuje Gasienicowu dolinu na dva podcelky. Najkrajší pohľad na Kościelec je práve od cesty, spájajúcej sedlo medzi Kopami a Kasprov vrch. Úzka sivá pyramída pôsobí z tejto strany neprístupne, ako šitá pre horolezeckú klientelu. Panoramatický obrázok dopĺňa zelenkastý Malý Kościelec, ležiaci pred veľkým bratom, spojený s ním úzkym sedlom zvaným Karb. Pri návšteve Gasienicowej doliny som sa rozhodol neobísť turistickú chatu Schronisko Murowaniec, ktorá je zaujímavá vzhľadom i polohou. S jej využitím sa Orla Perć stíha za turistických dvanásť hodín.

Za Murowancom som sa vybral do východnej odnože Gasienicowej doliny, k najväčšiemu z jej štrnástich plies – Czarnemu Stawu Gasienicowmu (Čierne Gasienicové pleso). Na jeho brehu smerom doprava začína chodník prudko stúpať do sedla Karb. Žiadne sutiny, len balvany, každý ďalší o čosi vyšší ako ten predošlý, klasické „schody do neba“, trvajúce vyše polhodinu. Hore ma čakal nielen krátky úzky hrebienok, ale aj dosť silný vietor, ktorý ma popohnal do sedla, kde som si v závetrí skál trochu vydýchol. Z hrebienka, sedla Karb i zo samotného Kościelca je krásne vidieť obe časti Gasienicowej doliny a skoro všetky plesá. Na Kościelec (2155 m) to zo sedla Karb trvá necelú hodinku, početné serpentínové oblúky skalnatým terénom na záver vystriedali platne, kde treba dať väčší pozor. Našťastie sa aj na platniach vyskytovali malé puklinky či iné nerovnosti, ktoré umožňovali pomerne rýchly pohyb. Technické pomôcky sa na Kościelci nenachádzajú. Od Czarneho Stawu po Karb som nestretol nikoho. V sedle nás bolo viac, na Kościelci celú polhodinu iba traja. Hore som hodil očko svoje i "Olympusovo" na Orliu prť, Svinicu, Červené vrchy či Giewont. V dolných partiách na Gasienicowu dolinu, v ktorej sa v diaľke svetlozelenala strecha Murowanca.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kościelec - Svinica

Silný nárazový vietor ma na vrchole často usmerňoval do sediacej polohy a pocit chladu zas do úvah o zostupe. Krátko pred jedenástou som teda začal s návratom do sedla Karb a ďalej po čiernej značke do západnej časti Gasienicowej doliny a k Zelenému plesu (Zielony Staw). 500-metrové klesanie som na druhej strane doliny vyvážil rovnako dlhým výšľapom do Svinického sedla (Świnicka Przelecz), ktoré leží zhruba vo výške Kościelca. Kdesi v polovici stúpania na krátkej rovinke sa neďaleko mňa objavil kamzík. Nelenil som a protiidúcej Poľke s dieťaťom som tento objav priblížil slovami: „Aha, kamzík.“ Nechápavo pokrútila hlavou, ale keď odsledovala namierený ukazovák, hneď natešene skríkla na dcérku: „Kožiolka.“ Kamzík sa chvíľu prechádzal po chodníku, popásol sa, užil si chvíľu slávy pred objektívmi fotoaparátov a pekne pohodlne odkráčal z dohľadu.

Po ďalšej polhodine ma chodník popod Prostrednú vežu (Pośtrednia Turnia) doviedol do Svinického sedla. Ľudí bolo dosť, prichádzali väčšinou od lanovky, končiacej na Kasprovom vrchu, vzdialenom od sedla asi jeden a pol hodiny. Okamžite mi napadla paralela s Chopkom a Ďumbierom. Chodník na Svinicu bol teda pomerne ľudnatý. Vrchol som okupoval s 20 - 30 ľuďmi. Trochu tesno, ale fotiť sa pofotilo. Neslobodno opomenúť tri či štyri úseky istené reťazami, ktoré sa cestou na Svinicu vyskytujú a ktoré pri mase ľudí môžu občas zdržiavať. Napriek zvýšenej koncentrácii ľudí návštevu Svinice (2301 m) rozhodne neľutujem. Vizuálne som zmapoval Tichú dolinu, najmä úsek, ktorým som včera do Zakopaného prišiel, pokochal sa pohľadom na silno ľúbené Západné Tatry, s patričnou zvedavosťou po prvýkrát nahliadol do Doliny Piatich Poľských plies (Dolina Pieciu Stawów Polskich), a narýchlo skontroloval aj neďaleký Kościelec, na ktorom som pred pár hodinami pobudol. Orliu prť do značnej miery skrývala oblačnosť.

Svinica - Kuźnice

Cesta späť mala pôvodne viesť cez Svinické a Ľaliové sedlo, odkiaľ sa schádza k plesám Gasienicowej doliny. Avšak silný vietor rozhodol, že hrebeň opustím už skôr a vrátim sa do doliny rovnakou cestou, ktorou som vyšiel hore. Pri vrchných reťaziach ma chvíľu lákala červená značka, pokračujúca opačným smerom, hrebeňom do sedla Zawrat. Po trojdňových potulkách Tatrami som však toho mal dosť. Zostup známymi lokalitami som uprednostnil pred neznámou trasou, ktorá je akousi predohrou Orlej prte. Neuveriteľné, ale pravdivé: úsek Svinica – Zawrat som absolvoval o päť dní neskôr v rámci inej „expedície“. Ako pokračovanie popisovanej túry na Kościelec a Svinicu ho môžem len odporúčať, najmä tým zdatnejším. Reťaze sú na každom kroku až po sedlo Zawrat. Zo Zawratu smerom dolu k Czarnemu Stawu Gasienicowmu pokračuje dosť exponovaný terén, strmý zostup opäť uľahčujú reťaze.

Po zostupe do Gasienicowej doliny cez Svinické sedlo som si dožičil oddych pri plesách, obohatil fotodokumentáciu o nové zábery a neskôr ľahkým krokom dopochodoval na Chatu Murowaniec. Nebolo sa kam ponáhľať, času dosť, a tak som chvíľu pozoroval čulý ruch okolo chaty s pestrou zbierkou turistických indivíduí. A keď prišla správna chvíľa, splynul som s davom Poliakov, ktorí sa po dni zážitkov vracali do Kuźnic. Túru som ukončil na Murowanici približne o 16.15 h. Pobyt v teréne mi dnes vyšiel na deväť hodín.

Záver

Gasienicowu dolinu odporúčam všetkým, ktorí sa rozhodnú navštíviť mesto Zakopané. Napriek tomu, že je pomerne vysoko, je ľahko dostupná lanovkou z Kuźnic na Kasprov vrch. Ponúka pestrý mix tatranskej prírody, ktorou vedie spleť turistických chodníkov rôznej náročnosti. Od prechádzok pomedzi plesá cez výstupy na okolité štíty až po prechod hrebeňovky Orla Perć. Je z čoho vyberať, no základom je netrafiť deň pracovného pokoja domáceho obyvateľstva.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek