Tam

Odjazd Skal. 5,56

Veselí 6,30

Veselí 7,40 Uh. Hr. 7,35

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zvolen 12,13 Zvolen 12,13

Späť

Brezno 4,40 (námestie) B. B. 5,00 (14,40)

Veselí 10,05 Ves. 9,05 ( „ ) 19,10

Veselí 10,55 Uh. Hr. ( 19,38 ) „

Skalica 11,31 Ves. 9,58 19,15

Skal. 10,28 19,44

Velký vandr 1988

Rozoslané pozvánky všetkým

Hlási sa len Štela, Šoň-Šoň a ja.

Dujin vezie Dušana do tábora.

Kobe musí kŕmiť včely

Kamil vezie decká z tábora.

Lolin má dodzigané kríža.

Sigin je v Krkonošiach.

Pepa pod autom.

Freda v tábore.

A tak čau!!

16. 7. 88 Sobota

Štela prichádza vlakom do Skalice. Čakám ho s autom, bereme Milana a Dáša nás vezie do Hradišťa, aby sme dostali miesto v diaľkovom autobuse o 7,35 do Zvolena. Štela informuje, že za nami príde Šánek. Vo Zvolene o 12,12 Odjazd do Očovej 13,25. V krčme dáme dve pivá, necháme odkaz Šánkovi a po modrej Hrochoťskou dolinou cca 4 hodiny. Spíme v senníku. Spústa hríbov - robíme si k večeri. Aj more malín. Je to najprv pochod po „skratke“ lesom a potom cupotačka po asfaltke. Štela si zabudol kúpiť rum (?!) a tak kupuje vo Zvolene pre istotu celý liter.

17. 7. 88 Nedeľa

Po raňajkách pochod po zelenej na Kyslinky (štátny majetok?) a po zelenej do sedla Jasenová. Celkom mierne stúpanie. Nikomu nevyvrel chladič. Na stretávke s červenou papaňa v prístrešku. Mokrá tráva po búrke, a tak sme po jajá mokrí. Ďalej cez Vepor a Hrb (geografický stred Slovenska) na Chatu na Hrbe. Pri schádzaní padám a po riti zošup – krivím krosnu a celý od blata. Na chate á dve pivá a ďalej po červenej na Tri vody (vysoká pec). Pretože zo Šánkom sme dohovorení na nocľah u jazierka pri horárni Hronček, z posledných síl tam prídeme. Paráda!!! Vrazíme sa na terasu les. chaty u jazierka (priehrada). Prichádza Šánek. Po túre zničení volíme nasledujúci deň oddychový. Šánek má US-ku, málo jedla a žiadne cigarety (a parazól).

18. 7. 88 Pondelok

Šánek ráno ide stopom nakúpiť si do Hronca potraviny, cigarety a rum, ktorý sa nám akosi míňa. Úspešne sa cca o 15,00 vracia. Šoň-Šoň si lieči čongále a Štela a ja sme išli k medokýšu a po okolí. Potom chytáme ryby a pod. Podvečer príchod nasratých ochranárov, ale my ich iritujeme. Spíme zase na verande. V noci prší.

19. 7. 88 Utorok

Ráno dobrý šupák. Našťastie len pol hodinky. Papkáme a balíme, a potom pakes na trať. Po červenej prudký stupák, ale nie dlhý, na Zákľuky a ďalej selanka zvlneným hrebeňom a hoľami. Asi 20 minút ideme v miernom daždi v pláštenkách. Všade plno krásnych senníkov a salašov a pod. Prichádzame až na Tlstý Javor. Odtiaľ cca 5 minút po červenej a ideme po špeciálnej značke do Dobročského pralesa. Paráda – paráda. Konečne vieme ako majú vyzerať stromy. Schádzame náučným chodníkom na žltú a do Čierneho Balogu. Nákup v obchode, v krčme tri pivá a pakes do doliny Šaling. Asi po 4 km spíme na verande hájovne.

20. 7. 88 Streda

Ráno vztyk, raňajky a pakes po modrej až na horáreň Jilemnického. Ďalej po stret žltej a do sedla Machniarka. Stále samý senník a salaš a dokonca opustené drevenice. Milan a Šánek volia lenivé odpoludnie, Štela a ja prechádzku bez báglov do sedla Bánovo, až do sedla Diel a neznačenou cestou po hradskú „Pod Dielom“. Ďalej po štátnej ceste až po odbočku na zelenú po stan. Bánovo a späť hore okolo lyžiarskeho vleku na Machniarku. Spíme v senníku.

21. 7. 88 Štvrtok

Ráno úplne langsam balíme a úplne zvoľna sa ťaháme krajinou. Späť na žltú a po nej do Pohronskej Polhory. Kufrujeme, ale v kľude. I tak sme o 11,00 v Pohronskej Polhore. Plánovaný odchod v piatok o 4,40 z Brezna sa nám zdá zbytočne neskorý, a tak hľadáme spoj domov. Hurá - 12,15 špeciálny autobus z Humenného do Banskej Bystrice. 14,40 z Bystrice bez Šánka (má režimku a ide vlakom) až do Veselí (19,10) a o 19,15 do Skalice.

A je po vandri.

Súhrn

Paráda. Počasie striedavo oblačno. Bez veľkého chladu, ale i horúčav. Krajina mierne zvlnená so spústou senníkov a pod. Partia bezva.

Poučenia: Čo najviac odľahčiť batohy.

1., S trojdennou zásobou jedla na cca 15 kg.

2., Zásadne vždy pláštenky, aby i daždivé počasie nenarušilo pochod.

3., Rešpektovať zásoby na určené dni.

4., Boty, boty, boty.

5., Naladiť aspoň trochu kondíciu.

6., Na prepravu používať diaľkové autobusy - rýchlo, bez časových strát.

Ahoj Boro

Vysvetlivky

Tak a to je koniec zápisu jedného nášho vandru. Len pre vysvetlenie uvádzam: Milan a Šoň-Šoň je tá istá osoba. Okrem Šánka sme nikto nefajčili a tiež on je jediný z tejto štvorice, čo to už má za sebou. Zomrel na rakovinu pľúc. Gramatické chyby sú autentické, tak ako sú zaznamenané a vznikli preto, že som Záhorák a mäkčenie nám normálne nejako nepasuje. Ale prisahám, že sa nám páči. Nezabudnuteľnou časťou tohto vandru bol prechod Dobročským pralesom, ktorý je dnes pre verejnosť (samozrejme neprotekčnú a neplatiacu) uzavretý. Podľa mňa je to jedna z najväčších chýb a krívd na turistickej verejnosti. Senníky, tu spomínané, už dávno neexistujú, tobôž opustené samoty. V jednej sme neskôr spali aj v zime, ako o tom píšem v mojej novej knihe. Diaľkové autobusy sa nakoniec neosvedčili, o čom sme sa presvedčili o pár rokov neskôr. A dnes si dokážeme zbaliť batohy s váhou 10 - 12 kg na tri – štyri dni. Ale to je vec nových technológií a našich nižších nárokov. Výraz „vyvrel chladič“, znamená to, že sa povracal. V Hrochoťskej doline pri prežieraní sa malinami (naozaj ich bolo príšerne veľa) sme vymysleli súťaž, ktorú dodnes úspešne v partii používame, a síce je to súťaž o to, že kto zje spolu s malinami najväčšieho hovnivála (alebo nejakého iného chrobáka). Ten, kto bude tretí získa prívesok na kľúče so znakom súťaže, kto bude druhý, ten môže niesť celý vander niekomu batoh a ten kto bude prvý, môže okamžite ísť domov a ešte mu dáme potvrdenie, že nikdy v živote s nami nebol na vandri. Nuž takí sme my borci. Pánabeka, to boli časy.

Tak čo, páčilo sa? Mám vám sem zasa niečo pridať?

Knižky Karpatské horské a Kapor Fatranský a iné príbehy od Bora Tomisa si môžete objednať cez elektronický formulár.