Túra

Tenerife - Roque del Conde

04.06.13
Keď sa človek turistický, tráviaci väčšinu voľného času na horských chodníkoch, ocitne nejakým činom (pravdepodobne z podnetu ostatných rodinných príslušníkov) v prímorskej dovolenkovej destinácii, poteší ho, ak aj tam sa dokáže aspoň čiastočne realizovať. Ponúkam teda tip na jednoduchý výlet pre tých, čo budú tráviť čas na juhu Tenerife - najväčšieho z Kanárskych ostrovov.

Trasa

Arona – Vento – Barranco del Rey – Roque del Conde – Las Casas – Arona

Výlet zaberie pol dňa a môže byť "aklimatizačnou túrou" pred výstupom na najvyššiu horu Španielska - Pico del Teide. Východiskom je mestečko Arona (620 m), do ktorého premávajú linkové autobusy zo stredísk Los Cristianos a Las Américas, resp. je prístupné autom po ceste TF-511, šplhajúcej sa do Parque Nacional del Teide.

V neskoré ráno vystupujem z autobusu v centre rozťahaného mesta a hľadám smerovú tabuľu, ktorú som zahliadol pár dní predtým pri návrate autobusom z Teide. Tá ma smeruje po asfaltke na západ do miestnej časti Vento. V ňom je tiež smerovka, ale po vyjdení do terénu za posledné domy pre istotu overujem správnosť postupu u skupinky chlapov. Je podmračené a aj môj cieľ sa podchvíľou stráca v oblačnosti. Zanedlho prichádzam k drevenému stĺpu s čiastočne vylámanými tabuľkami. Môj smer je však jasný. Chodník zrazu prudko klesá niekoľkými serpentínami na dno Barranco del Rey (Kráľovská roklina). Vidno, že je dielom tečúcej vody, ale tá sa tu ukáže zriedka. Hneď sa aj šplhám hore protiľahlým svahom na mierne stúpajúcu plošinu.

Všade naokolo sukulenty všakovakých tvarov, niektoré kvitnúce... a všetky pichľavé. Chodník, či skôr hrubo dláždená cestička, sa točí nahor do sedla v hrebeni miestami, prekonávajúc kamenné stienky ohraničujúce terasy. Evidentne sa tu kedysi hospodárilo, znakom ja aj kamenná, pomaly sa rozpadávajúca budova a akási kruhová plošina neznámeho účelu. Terén bez vyššej vegetácie poskytuje nerušené výhľady na roztrúsené domy Arony a ďalej k pobrežiu. Po dosiahnutí sedielka sa chodník stáča na sever a trochu náročnejším skalnatým terénom čoraz strmšie naberá výšku. Niet kam zablúdiť, ale potešia občasné biele či zelené šípky na skalách.

Posledný výšvih a som na šikmo naklonenej vrcholovej plošine Roque del Conde (Grófova skala?), ktorej najvyšší bod je vo výške 1001 m. Oblačnosť sa postupne trhá, a tak si vychutnávam pohľad na celé pobrežie. Škoda len, že vnútrozemie je stále v mrakoch, takže kráľovná Teide sa mi z tohto uhla neukáže. Prechádzam sa spleťou chodníkov, na jednej skale východných strmých zrázov nachádzam trojjazyčnú mosadznú pamätnú tabuľku jednému z guančských (domorodých) náčelníkov. Podľa niektorých zdrojov tu na vrchole bolo jeho posledné útočisko a názov znel La Fortaleza (Pevnosť) alebo Roque de Ahiyo (Ahiyova skala). Poberám sa rovnakou cestou nadol. Rovnaká však nie je. Nielen kvôli smeru, ale najmä kvôli úplne vyjasnenej oblohe, čo mi umožňuje vidieť oblasti vnútrozemia, ktoré boli pri výstupe skryté. Uchvacuje ma najmä pohľad na neďalekú špičku Roque Imoque (1107 m) obkolesenú hlbokou jazvou už spomenutej rokliny. V diaľke podľa belavej škvrny sírou pokrytého krátera rozoznávam aj vyčnievajúci vrchol Pico del Teide. Pri kamennej búde stretávam skupinku mládeže, smerujúcej nahor a zdravím "Hola!". Vedúca deva odpovedá a spustí paľbu španielskych slov. Prerušujem ju plynulým: "No hablo espańol...," a potom už anglicky vysvetľujem, čo ich približne čaká a lúčime sa. Pred zostupom do rokliny sa obzerám a vidím ich vracať sa ešte spod sedla - darmo, slnko začína pripekať.

Pri "rázcestníku" sa rozhodujem ísť inou cestou. Prašná cesta vedie po planine popri zvyšku nejakého zavlažovacieho kanála na sever. Pred očami mám stále do neba trčiaci špic Roque Imoque. Ďalšia rozpadávajúca sa búda, tentokrát ozdobená maľbou domorodého bojovníka na bielom podklade. Hrdosť pôvodného obyvateľstva, zdá sa, stále pretrváva. Za zákrutou sa dostávam na hlavnú cestu, po ktorej smerujem nadol. V miestnej časti Las Casas si obzerám typický kostolík, ktorého bielobu som zaregistroval už pri zostupe zo skaly. Odtiaľ popri ceste vedie aj chodník až do centra Arony, kde sa ešte motám po uličkách a na námestí fotím radnicu. Vyberám sa cestou k pobrežiu a snažím sa chytiť stopa. Nakoniec však na ďalšej zastávke počkám pár minút na miestny spoj.

Dĺžka uvedenej trasy je asi 8 km, prevýšenie 800 m, potrebný čas asi 2 - 3 hodiny. Na výlet treba trochu slušnejšiu ako plážovú obuv, vrchol je skalnatý. Ako to už v sopečných končinách býva, cestou nenatrafíte na žiaden prameň, takže sa zásobte dostatočným množstvom vody.

Fórum 2 príspevky
Tenerife - Roque del Conde 12/06/13 16:48 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Okolo Moštencov Mám obľúbenú túru, ktorú zvyknem s malými obmenami absolvovať aspoň raz za rok. Či už ako jarný rozbeh sezóny alebo ako operatívne vyplnenie voľného dňa. Netreba mi totiž stíhať žiadny dopravný spoj, jednoducho vypadnem z domu a po pár hodinách sa tam opäť objavím. 17/01/20 Michal Bukvai Súľovské vrchy
Túra Belá – Belianske skaly – Terchová Tradičné koncoročné stretnutie autorského kolektívu sa konalo znova pod Malou Fatrou. A tradične sme sobotnú túru absolvovali vo dvojici s Mirom. Keď som mu v predvečer predstavil môj plán, vravím mu: "Asi Ťa tento rok sklamem, bude to taká seniorská trasa podhorím..." Ale nakoniec sme boli spokojní. 29/12/19 Michal Bukvai Malá Fatra
Prístrešok Vrchlúky Z Ružomberka je vyznačených viacero alternatív prístupu na liptovskú vetvu hrebeňa Veľkej Fatry. Všetky sa stretávajú v oblasti Vlkolínskych lúk na západnom úpätí vrchu Sidorovo. V okolí Vlkolínca je tiež viacero trás NCH a pravdepodobne v rámci ich budovania postavili aj niekoľko prístreškov. Jeden sa nachádza na Vrchlúkach. 07/12/19 Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Túra Rysy a Kôprovský štít – s búrkou o preteky Na sobotu som mal dohodnutý výstup na Gerlachovský štít a v prípade nepriazne počasia bola v zálohe aj nedeľa. Počasie bolo však dobré takmer celý víkend a pokaziť sa malo až v nedeľu poobede. Najskôr som nemal v pláne ostať aj druhý deň v Tatrách, keďže nie som veľký nadšenec tohto pohoria, ale nakoniec som si povedal, že keď už som tu, tak vybehnem niekam aj v druhý deň. dnes Pavel Forgáč Vysoké a Belianske Tatry
Túra Novoročná túra na Velickú poľanu Ako na Nový rok, tak po celý rok, hovorí sa. Nebolo by od veci chodiť na túru každý deň, bavím sa v duchu na tomto porekadle, keď šliapeme z Nového Smokovca mladým lesom. Vybrali sme sa po našej obľúbenej žltej značke, ktorá vedie na Sliezsky dom. Vieme, že aj keď sú Tatry cez sviatky plné, tu budeme mať celkom súkromie. včera Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Veľká Javorina z Cetuny Uplynulý rok sme v skorú jar z osady Grúne navštívili Veľký Lopeník v Bielych Karpatoch. Pri vystúpení z auta na Grúňoch nás ako prvý vítal pohľad na Veľkú Javorinu s Jelencom. Už vtedy sme si povedali, že aj na Javorinu sa pôjdeme niekedy pozrieť – veď je to najvyšší vrchol Bielych Karpát (969,8 m n. m.), dobre spoznateľný podľa rádiového a televízneho vysielača na jeho vrchu. Na konci decembra nastáva správa konštelácia hviezd a v predposledný deň roka 2019 sa vydávame práve na Veľkú Javorinu. včera Jana Bílešová Biele Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tenerife - Roque del Conde 12/06/13 16:48 2 príspevky
Fakty
  • Nadmorská výška
    • max: 1001 m n. m.
    • min: 620 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 420 m
    • klesanie: 420 m
  • Vzdialenosť
    • 8 km
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 10.8.2009
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.34 (0.07)