Túra

Panská hoľa - túra proti koncu sveta

21.01.13
Je 8.30 ráno, 21. 12. 2012 a koniec sveta zatiaľ prekvapivo nikde. S nádejou vzhliadame k oblohe, či aspoň to poondiate Nibiru nemieri k Zemi. Nyšt. V sekte sa nevieme dohodnúť. Jedni koniec chcú, iní zase nie. Niečo s tým však rozhodne treba robiť, a tak sa po vzájomnej dohode poberáme na autobus do Liptovskej Tepličky. Tvrdé jadro sekty sa triešti už počas cesty a nám je jasné, že si skôr či neskôr skočíme do vlasov (okrem tých plešatých) – teda, pokiaľ dovtedy neskončí svet.

Nad celou snehom obsypanou Liptovskou Tepličkou sa vznáša dymový opar, skladajúci sa z veľkého množstva odtieňov modrej a desiatok druhov vábivých vôní z domácich udiarní. „Tepličania sa už zásobujú – už to príde,“ hovorí jeden člen sekty. Ostatní prikyvujú ako blbci a šliapeme ďalej. Pri prameni Teplička sa jeden člen sekty nekompromisne snaží posvätiť prameň. Rozkladá si prapodivné inštrumenty a už aj odrieka niečo, čomu nikto z nás nerozumie.

Trasa

Liptovská Teplička – lyžiarske stredisko (prameň Teplička) – chata Pod Hoľa – Panská hoľa a späť

„Neblbni človeče, však ten prameň zásobuje Poprad! Však to potom budú piť! To chceš, aby tam boli všetci takí ako my? Veď nech je v tom meste aspoň niekto normálny!“ kričí na trúfalca agresívny oponent a zvyšku sekty je jasné, že týchto dvoch so sebou ďalej neberieme. Otrasieme sa, zomkneme sa ešte viac a tých dvoch tam nechávame, nech si robia, čo chcú. Pri nefunkčnom lyžiarskom stredisku pri pohľade na nedotknuté a zachovalé stožiare či časti vlekov svorne konštatujeme, že už aj miestni neprispôsobiví pochopili, že pred koncom sveta sa už neoplatí demontovať aj nedemontovateľné a odnášať to do zberne. „Už to vedia aj Cigáni a oni také veci cítia – už to príde, uvidíte! Na poludnie bude koniec sveta!“ kričí hystericky jeden člen a nám je opäť jasné (aj tvrdému jadru, ktoré tvrdí, že koniec príde o 13.29 h), že tento ďalej s nami ísť nemôže. Krikom ho zaháňame naspäť dolu kopcom, do dediny a pokračujeme ďalej.

Cesta za vlekmi strmo stúpa a tvrdé jadro začína nadávať. „Kde nás to vedeš? Šak ty dočkaj, ja ti dám!“ kričí na mňa hovorca trnavskej sekcie sekty a lapá po dychu. Pozeráme sa na seba a krútime hlavami. Slabí u nás nemajú miesto a pokračujeme bez ďalšieho člena, ktorého veľký repertoár nadávok mizne za prudkou zákrutou. Prichádzame k poľovníckej chate Pod Hoľa (tak je to na nej napísané a tak to musí byť pravda). Tu sa stopy od auta v snehu končia. „Ta co ši šaľeny? Ci načisto dziga? Jak še chceš vytrepac dohora? Ja še tu nebudzem ciskac po totym zmaržnutym potoku jak sfetovany remorker!“ protestuje šéf Spišskej diecézy sekty. „Chlopi! Idzeme nazad do karčmy a tam budzeme pic a čekac, kym nas Maria skare a ňe tu karky lamac! Idzeme!“ velí malý a od jedu červený vodca.

Pred nami je totižto strmá roklina a snehu po kolená, miestami po pás. Z lesa bežia srnky a sabotér túry spustí – „Kukajce tu! Fšicko stadzi uceka a un še tam chce trepac!“ mávne rukou a poberá sa aj s podstatnou časťou sekty naspäť. Už je nás málo a situácia v sekte je napätá tak, že aj vysokonapäťovým inžinierom zo Slovenských elektrární by vybilo poistky. Degustátor sektov, ktorý sa k nám pridal na inzerát omylom a v podnapitom stave, aj s množstvom vzoriek zapadáva v hlbokom snehu tak hlboko, že len podľa alkoholických výparov vieme, že je tam. No my ideme neohrozene ďalej. Strmina, po ktorej v lete tečie potok sa neustále zväčšuje a sklon je tu taký veľký, že by sa už odtiaľ podľa fyzikálnych zákonov mal zosúvať sneh, ale nezosúva sa. Niečo tu nesedí.

„No já sa na to móžem vykašlat! Šak to aj blázen mosí vjedzet, že tu voláčo neštymuje. Né, né – my nejsme ledoborci, ale ludá. Ideme do šénku a fčíl!“ obracia vodca záhoráckej frakcie sekty svoju družinu a nás už je len pár. Za zákrutou vysoko nad nami končí les, no strmina pokračuje. „Počúvaj ty krepáň jedon krepí! Keď aj nad ľesom tá strmina pokračuje, tak ti bohuotcu prisám takú drúzgnem, že ti tie krepie dlhie nohe, ktoré nás sem vedú, odletia!“ stavia sa mi do cesty najnebezpečnejší člen sekty, s 52-percentným dychom. Neváham ani sekundu a dávam sa na útek za vysnívaným cieľom. Na holiach svieti slnko a z takmer dvojhodinového putovania a hádania sa v doline, v ktorej je celodenný tieň a minimálne 17 °C pod nulou, a z celkovej celospoločenskej temnoty mi už šibe. JA CHCEM SLNKO!!! Pretože viem, že žiaden koniec nastať nemá, ale začiatok – začiatok duchovnej obrody ľudstva – a to je to, čoho sa zlo a všetky jeho inštitúcie tak boja.

„Boha jeho chlapi! Chyťte ho, ľebo ak ho ja chytím, tak ho na siahovicu popílim, a potom z neho takieto mrňavie íverčoky narobím! Bohuotcu prisám!“ vykrikuje zadýchaná hora svalov bez kondície, ale to už vnímam len okrajovo. Rýchlo sa brodím v hlbokom snehu za slnovratovým slnkom, ktoré už mám na dosah. Slniečko krásne osvetľuje celý hôľnatý hrebeň a po chvíli sa už kúpem v jeho hrejivých lúčoch, šťastný, ako len človek v horách môže byť a mierim k posedu na kopci nad sedlom. Je presne poludnie a sadám si na najvyššiu priečku vysokého rebríka, vyťahujem píšťalku koncovku – náš prastarý hudobný nástroj a hrám slniečku, krajine, sebe a všetkému živému pre radosť (teda, aspoň dúfam, že to tak je – totižto, hrám na nej druhýkrát v živote a na koncovke všeobecne tretíkrát).

Po hodinovej hre v slnkom zaliatom a ľudoprázdnom kraji, obsypanom snehom, sa obzerám na všetky strany. Od Kráľovej hole, až po Veľký bok. Od Malej Fatry, až po Belianske Tatry, niet jediného obláčika, len množstvá temných clôn, pred očami ešte stále veľkého množstva ľudí. Cítim to až sem. Obraciam sa preto k najčistejšej energii a pýtam sa, prečo ľudia potrebujú náboženstvá, sekty, konce sveta, politiku, narkotiká, tabletky a vojny? „Je to len hra zla, ktorú ale nemusí nikto hrať, keď nechce – veď je to také jednoduché,“ vraví energia a slniečko sa dobrácky a potmehúdsky usmieva. „Nechaj ich, je to ich svet – veď aj ty máš ten svoj,“ prehovára sa ku mne krásny hlas. Usmievam sa a ponáram sa do stavu meditácie, ktorej náplňou je prianie slnečnejšieho sveta, slnečnejších ľudí, slnečnejšieho mňa a prebúdzanie spiacich. Odhadom hodinovú meditáciu končím prianím zdravia pre všetko živé. Všade naokolo je silný mráz, no do mňa citeľne vstupuje niečo, čo sa vo mne rozlieva v teplých prúdoch a neustále to silnie.

„Ďakujem ti za všetko“, hovorím s úsmevom. „Neďakuj a tvor, lebo preto tu ste,“ hovorí najčistejšie forma energie a lásky v jednom. A tak utekám tvoriť tento článok. Utekám ako malý chlapec, ktorý tu už od malička chodieval s rodičmi na brusnice a na huby. Ako pojašený a nesmierne šťastný koník, vypustený na slobodu, poľahky aj v hlbokom snehu, skáčem dolu dolinou a spievam pieseň šťastia.

Fórum 35 príspevkov
Panská hoľa - túra proti koncu sveta 24/01/13 16:32 35 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Starý Majer – Čertovica – Štrba – Poprad Nachádzam sa v malom starom rozheganom prístrešku na hrebeni nad Starým Majerom, pod Ľubietovským Veprom. Noc v spoločnosti horúčky nemala konca kraja, ale zdá sa, že som sa jej nadobro zbavil. Uvidíme, či sa mi dnes podarí dostať do Popradu, lebo telo je poriadne oslabené. 06/03/14 Peter Miler Nízke Tatry, Veporské vrchy
Túra Zimná hôrka – Vlkovce – Spišský Štvrtok Neskoré októbrové ráno na Zimnej hôrke je akési sychravé. Hustá nízka oblačnosť, mrholenie a vlhko ma nútia vyliezť zo spacáku a zistiť, ako to dnes bude vyzerať s počasím. Zatiahnuté je úplne všade, a tak sa radšej balím. Na druhej strane, vyspal som sa fantasticky a teším sa na dnešné putovanie, akurát na večerný návrat do Popradu sa neteším vôbec. Niet divu. V prírode sa cítim najlepšie. 28/02/14 Peter Miler Levočské vrchy
Túra Strieborná hora – Oľšavica – Zimná hôrka Zobúdzanie sa na Striebornej hore sa paradoxne nesie v zlatistých farbách. Ranné slniečko opäť do zlatista vyfarbuje beztak zlaté „červené smreky“, ktoré teraz majú najkrajší odtieň žltej. Dnes večer by som sa chcel k spánku uložiť niekam nad Uložu, nech je sranda. Na Zimnej hôrke mám od februára vytipované miestečko s krásnymi výhľadmi, od ktorého ma delí smiešnych 22 km. Dnes ma čaká pre mňa najkrajší úsek celej 75 km dlhej túlačky, nakoľko pôjdem krajinou, kde rastú výlučne zlatisté smrekovce opadavé a lúky, po ktorých pôjdem, mi poskytnú veľmi lukratívne výhľady. 21/02/14 Peter Miler Levočské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Bežky Na BC bežkách cez Krížnu Pôvodne sme s kamarátom Jožom uvažovali prejsť väčšiu časť hrebeňa Veľkej Fatry s nocľahmi pod Borišovom a na Smrekovici, ale predpoveď na víkend bola dosť zlá, najmä v sobotu hlásili nad pásmom lesa víchricu a zrážky. Napokon sme operatívne zmenili trasu a skončili v Harmanci. Na nedostatok zážitkov a krásy sa však nemôžeme sťažovať. dnes Pavol Timko Veľká Fatra a Choč
Pozvánka Pochod od Mohyly k Mohyle Budeme radi ak sa pridáte na turistický pochod "Od Mohyly k Mohyle" v dňoch 1. až 4. mája 2019, ktoré sa bude konať pri príležitosti 100. výročia smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Začiatok túry je v Ivanke pri Dunaji a koniec túry bude na Mohyle na Bradle. včera Miloš Hajdin Iné
Túra Štefánikovou magistrálou Môj denník počas cesty Štefánikovou magistrálou. Už zopár rokov som chcel vyraziť na túto cestu, avšak vždy som uprednostnil rôzne iné výlety alebo športové podujatia. Po zdravotných problémoch s chrbticou a dlhom liečení som sa rozhodol venovať len turistike a šport brať iba ako občasnú rekreáciu. A tak sa mi konečne podarilo naplánovať dovolenku venovanú magistrále. Od jari 2018 začali moje prípravy a taktiež zadováženie si rôznej výbavy. Plný odhodlania, zistených informácii a očakávaní, čo ma počas cesty postretne, som vyrazil 20. augusta 2018 o 7.23 h na dobrodružstvo dlhé 120 km. 22/03/19 Palino Bajcar Malé Karpaty, Myjavská pahorkatina

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Panská hoľa - túra proti koncu sveta 24/01/13 16:32 35 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Kráľovohoľské Tatry (Národný park Nízke Tatry)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1390 m n. m.
    • min: 900 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 490 m
    • klesanie: 490 m
  • Vzdialenosť
    • 11 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 21.12.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 48.96616 ° SŠ
      dĺžka: 20.08886 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.96616 ° SŠ
      dĺžka: 20.08886 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • prameň Teplička
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Liptovská Teplička (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.85 (0.31)