Túra

Drak sa vracia - 2. deň

10.02.13
Dnes budeme pokračovať v sprevádzaní redaktora RTVS Mariána Grebáča pri nahrávaní relácie Genius loci - túry podľa literatúry. Naša trojdňová túra je podľa novely Dobroslava Chrobáka Drak sa vracia. Včera sme prišli na Chatu Murowaniec z Podbanského cez Kôprovu dolinu, Temné smrečiny, sedlo Závory, Zadnú Tichú a Suché sedlo. Bola to náročná celodenná túra. Dnes nás čaká hrebeň Červených vrchov, druhý deň nášho putovania.

Je 6.00 h ráno, budík neodbytne zvoní. Zliezam z poschodovej postele a pozerám sa z okna. Vonku je ešte tma. S veľkou nevôľou sa budia aj moji šiesti súpútnici. Rána na horských chatách bývajú niekedy ťažké. Vieme však, že dnes sa máme na čo tešiť. Červené vrchy patria k najrozsiahlejšej vysokohorskej krasovej oblasti u nás. Oficiálne ich tvoria 4 vrcholy, od západu sú to Temniak, Kresanica, Malolúčniak a Kondratova kopa. Podľa niektorých popisov sú rozsiahlejšie, tvoria hrebeň od Tomanovského sedla až po Ľaliové sedlo. Teda okrem už spomínaných štyroch vrchov sem môžeme zaradiť aj Goričkovú a Kasprov vrch. Dnes ich plánujeme prejsť všetky od východu na západ. Začneme Kasprovým vrchom. Predtým nás však čaká prekonanie 450 výškových metrov v stúpaní z Chaty Murowaniec na Kasprov vrch. Takémuto rannému výkonu musia predchádzať dobré raňajky. Na chate ich podávajú až od 8.00 h, musia nám preto vystačiť vlastné zásoby, našťastie jedáleň je otvorená, tak raňajkujeme kultivovane za stolom.

Trasa

Schronisko Murowaniec - Suché sedlo - Kasprov vrch - Goričková/traverz - Kondracké sedlo - Kondratova kopa - Malolúčniak - Kresanica - Temniak - Chuda Przelaczka - traverz Temniaka a Stolov - Schronisko na Hali Ornak

Schronisko Murowaniec - Kasprov vrch

O 7.15 h sa lúčime s chatou a vyrážame. To, čo sme včera večer zostúpili pri svetle čeloviek, musíme dnes vystúpať, našťastie už za svetla. Podľa údaju na rázcestníku pri chate by nám to malo trvať 1,5 h. Obloha je jasná a vychádzajúce slnko pekne osvetľuje meteorologickú stanicu na vrchole Kasprovho vrchu. My zatiaľ šliapeme v tieni. Juro a Maroš fičia na atómový pohon a pomaly sa nám vzďaľujú. Bratia Peter a Rasťo to, samozrejme, nemôžu nechať tak a prášia za nimi. Zostávam tak s Mariánom a Maťom vzadu. Cestou sa miestami otáčam a fotím pohľad do Doliny Gasienicovej aj s Chatou (Schroniskom) Murowaniec a inverziu na Podhalí.

Na vrchole Kasprovho vrchu (Kasprowy Wierch) sa sústreďuje stále viac ľudí, čo je neklamným znakom toho, že lanovka z Kužníc je v prevádzke. Poliaci to majú s dostupnosťou Červených vrchov jednoduché, stačí nasadnúť na lanovku a v priebehu niekoľkých minút môžu začať hrebeňovku. My sme sem zo slovenskej strany putovali včera skoro 11 hodín. Sčasti aj preto, že ideme podľa literatúry, ktorá nám túto trasu predpísala. Poliaci sa z Kasprovho vrchu vydávajú prevažne tromi smermi. Na západ hrebeňom Červených vrchov (vrátane Giewontu), na východ na Svinicu (Orlia prť) alebo na severovýchod do Gasienicovej doliny na Chatu Murowaniec, odkiaľ stúpame my. Stretávame stále viac ľudí, ktorí si vybrali práve túto tretiu možnosť. Tesne pod Kasprovým vrchom sa pasie stádo kamzíkov, ktorým množstvo ľudí v blízkosti vôbec neprekáža. Juro s Marošom idú do budovy vrcholovej stanice lanovky na čaj. Prichádzam do Suchého sedla, kde už čakajú bratia Peter a Rasťo.

Je 8.40 h, čakáme na Mariána a Martina. Troška fotím. Prichádza Marián, začína nahrávať. Peter kontroluje svoje vyslúžilé topánky, lepšie povedané ich podrážky, ktoré sú v havarijnom stave. Guma začína meniť skupenstvo, mäkne a rýchlo sa odiera. Začalo to nenápadne už počas včerajšej dlhej túry, dnes je to horšie. Nádejou sú obchody v budove vrcholovej stanice lanovky. Vyráža s Rasťom na prieskum trhu.

Ostatní nastupujeme na vytúžený hrebeň Červených vrchov, je 9.00 h. Pôjdeme po červenej značke, ktorá až po Temniak tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom. Ľavou nohou teda pôjdeme na Slovensku, pravou v Poľsku. Tabuľa v Suchom sedle udáva čas 2.55 h na Temniak. Super, tešíme sa. Na chvíľu sa zastavujeme na malej vyhliadke na vrchole Kasprovho vrchu a pozeráme sa na hrebeň, ktorým pôjdeme. Prehliadnuť sa nedá poľský národný vrch Giewont. Podľa starej legendy je to spiaci rytier a zároveň súčasný symbol mesta Zakopané. Pozeráme aj na slovenskú stranu, dolu do Zadnej Tichej doliny, odkiaľ sme sem včera prišli a nechali sme tam našich hrdinov Draka a Šimona aj s volmi. Vidíme aj Tomanovskú dolinu a Tomanovské sedlo, kadiaľ budú hnať voly do Poľska, aby ich zachránili pred ohnivým peklom v Kôprovej a Tichej doline. My sa chystáme ich putovanie sledovať z hrebeňa Červených vrchov.

Kasprov vrch - Kondracké sedlo

Najprv zostupujeme do Východného Horičkovho sedla/Goryczkowa Przelecz nad Zakosy (1816 m), dávame si čokoládu na doplnenie energie. Dobiehajú nás bratia. Topánky nezohnali, musia teda vydržať tie vyslúžilé. Už teraz sa Peter dušuje, že ak vydržia do Podbanského, tak ich tam slávnostne hodí do najbližšieho koša. Na podporu ich prežitia vymysleli už včera zaujímavú taktiku. Súvisí to s tým, ako sú obaja bratia pobalení. Majú jeden veľký expedičný batoh a jeden malý batoh, vhodný tak na jednodňovku. Do týchto batohov sa pobalili takto: všetky svoje veci dali na jednu kopu, ktorú následne rozdelili na dve časti, veci ľahké a veľké dali do expedičného batohu, veci malé a súčasne ťažké do jednodňového. Vznikol tak napchatý expedičný batoh budiaci dojem, že ho unesie len kulturista. V skutočnosti je celkom ľahký. To však nemôžeme povedať o malom nevinne pôsobiacom batôžku s ťažkými vecami vo vnútri. Nebezpečná kombinácia. Keďže sú to bratia, tak sa aj s batohmi bratsky podelili. Pravidelne si ich striedajú. Chvíľu nesie ten ťažší jeden z nich a chvíľu ten druhý. Teraz prichádzajú k reči Peťove topánky: opotrebovanie podrážok je priamo úmerné hmotnosti, ktorú nesú, a preto s výmenou batohov musí nastať aj výmena topánok, aby mal poškodené topánky vždy ten, ktorý nesie ľahší batoh. Jednoduché. Sú to hlavičky, tí naši bráškovia.

Po krátkom oddychu pokračujeme v stúpaní pod Goričkovú (Goryczkowa Czuba). Najprv traverzujeme Prostredný Goričkový vrch/Pośredni Wierch Goryczkowy (1874 m), neskôr samotnú Goričkovú (1913 m). Chodník je úzky, miestami exponovaný, každý krok stojí za to. Marián a Juro pália dopredu. Vďaka častému foteniu zostávam posledný. Kvôli premávajúcej lanovke je tu dosť rušno. Väčšina Poliakov smeruje na Kondratovu kopu (Kondracka Kopa) a odtiaľ na Giewont. Počasie je takmer letné, slnko poriadne hreje. Asi v polovici traverzu Goričkovej ma chalani čakajú a dávame si krátku pauzu, prezliekam sa do kraťasov.

O 10.55 h prichádzame do Kondrackého sedla (Przelecz pod Kondracka Kopa). Na sever sa odtiaľto odpája zelená značka vedúca popod Giewont Dolinou Kondratowou až na Schronisko na Hali Kondrarowej. My zostávame naďalej verní červenej značke, veď sme v Červených vrchoch (Czerowne Wierchy). Zo sedla vidíme naše najbližšie ciele, tri pyramídy, Kondratovu kopu, Malolúčniak a Kresanicu. Medzi jednotlivými vrchmi je vždy sedlo, kde nadobudnuté výškové metre znova stratíme, aby sme ich následne vystúpali. Tak to už chodí na hrebeňovke.

Kondracké sedlo - Malolúčniak

Nechcem to zakríknuť, ale ide sa nám výborne. Perfektné počasie, skvelá nálada a kondične sme na tom tiež celkom slušne. O 11.20 h prichádzame na vrchol Kondratovej kopy (Kondracka Kopa), ktorá je pre nás prvým oficiálnym vrchom Červených vrchov. Fúka tu, Marián si hľadá závetrie, aby mohol nahrávať. Na sever sa z vrcholu odpája žltá trasa, vedúca do Kondratovho sedla (Przelecz Kondracka), odkiaľ je možné po modrej vystúpiť na Giewont. Lepšie povedané na najvyšší z jeho troch vrcholov na Wielki Giewont (1894 m). Na jeho vrchole je obrovský, až 17 metrov vysoký kríž. Domáci tam vystupujú v hojnom počte, v zástupe. Na západ od Wielkeho Giewontu je Maly Giewont (172 8m), na východ zas Dlugi Giewont (1867 m).

Pokračujeme so sedla Malolúčniaka (Malolacka Przelecz) medzi Kondratovou kopou a Malolúčniakom. Zostupujeme, aby sme mohli o chvíľu znova stúpať. Na Malolúčniak (Malolaczniak) prichádzam na poludnie. Na rozložitom vrchole je dosť ľudí. Hľadám našich stíhačov Juraja, Maroša, Rasťa a Peťa. Vegetia a kochajú sa výhľadmi. Je tu krásne, beriem fotoaparát a začínam fotiť. Najprv hrebeň, ktorý sme dnes prešli aj jeho pokračovanie do Ľaliového sedla na výraznú Svinicu. Tichú dolinu pod nami, Liptovské kopy nad ňou. Majestátny Kriváň a vzdialené štíty Vysokých Tatier, úžasný pohľad. Prechádzam na severný svah Malúčniaka, výhľadom na tejto strane dominuje vápencový masív Giewontu s množstvom žľabov a rebier. Sme v krasovej oblasti, ktorá je vďačným teritóriom pre jaskyniarov. Vraciam sa k chalanom, medzitým prišli Marián a Maťo. Obedujem, Marián si robí pohodlie a nahráva. Nádhernú kulisu hrebeňa Červených vrchov využívame ako pozadie pre našu spoločnú fotku. Oddýchli sme si, poniektorí sme sa aj naobedovali a môžeme pokračovať. Z vrcholu Malolúčniaku je možné zostúpiť po modrej Červeným chrbátom (Czerwony Grzbiet) do Mietusej doliny. My pôjdeme ďalej po hlavnom hrebeni, po červenej značke.

Malolúčniak - Temniak

Mierne klesáme do Litvorového sedla (Litworowa Przelecz) medzi Malolúčniakom a Kresanicou. O 13.40 h sme na Kresanici (Krzesanica)). Jej vrchol je pokrytý množstvom kamenných mužíkov. Nezastavujeme sa a pokračujeme na Temniak (Ciemniak). Zostupový chodník z Kresanice vedie vedľa strmého zrázu. Severná strana Kresanice aj Temniaka je tvorená takmer kolmým bralom. Miestami vedie chodník až na hranu k tomuto zrázu. Z úžasom hľadím do hĺbky. Zostupujem do plytkého sedla Mulowa Przelecz medzi Kresanicou a Temniakom. Na Temniak je to už len kúsok. Pred 14-tou sme na Temniaku. Z Kasprovho vrchu sme sem išli 5 hodín. Podľa mapy to malo byť 2.55 h, no mali sme časté prestávky na fotenie a kochanie sa. Nie sme na pretekoch, vychutnávame si to tu. Čaká nás už len zostup na Chatu Ornak.

Robíme si prestávku na vrchole Temniaka. Marián pokračuje v nahrávaní, chalani obedujú, ja fotím. Výhľady sú opäť úžasné, ťažko ich opísať slovami, musel by som byť básnik, v mojom prípade viac povedia fotky. Rasťo štartuje varič a varí Spišské hriatô, veď si už zaslúžime nejakú odmenu. Je teplo, sme v krátkych rukávoch, ani sa mi nechce veriť, že je koniec októbra a o pár týždňov sa tu vlády ujme pani Zima.

Hlavný hrebeň sa na Temniaku stáča smerom na juh, pokračuje cez Stoly do Tomanovského sedla (Tomanowa Przelecz) odtiaľ na Poľskú Tomanovú (Tomanowy Wierch Polski), Smrečiny (Smreczyński Wierch) a Veľkú Kamenistú (Kamienista) a z nej do Pyšného sedla (Pyszniańska Przelecz). Tento úsek už nie je turisticky značený, vraj sa jeho prechod toleruje, o čom svedčí aj pekne vychodený výrazný chodník. Marián práve v nahrávaní prehnal voly cez Tomanovské sedlo. S hrdinami deja novely "Drak sa vracia" sa stretneme ešte dnes pod Tomanovským sedlom z poľskej strany vo Wyźnej Tomanowej Przeleczi, keďže priama cesta tam vďaka obmedzeniam TPN resp. TANAP-u legálne nevedie, pôjdeme tam okľukou.

Z Temniaka zostúpime po červenej značke severo-západnou rázsochou Temniaka do Chudého sedielka (Chuda Przelaczka) a ďalej budeme pokračovať po zelenej traverzom Temniaka a Stolov do spomínaného miesta pod Tomanovským sedlom. Tým sa dostaneme do Doliny Tomanowej, ktorou zostúpime až k Chate Ornak. Podľa mapy by to celé malo trvať 3 hodiny.

Temniak - Chata Ornak

O 14.45 h sa poberáme z Temniaka, nastupujeme na krásny zostupový hrebienok Twardy Grzbiet. Hneď nás fascinuje výhľad na Oravu, vidíme Oravskú priehradu, Babiu horu aj Pilsko. Obzeráme sa späť a pozorujeme severné bralá Kresanice a Temniaka, ich strmé zrázy na nás pôsobia impozantne, pripadám si ako v Alpách. Prichádzame na hranu hrebeňa a klesanie začína byť strmšie. Dolu pod nami vidíme Chudé sedlo (1850 m) kam zostupujeme, no naše pohľady sú priťahované vápencovými útvarmi v doline. Začína pracovať fantázia, vidím dračí chrbát s ostňami. Mierne protisvetlo dotvára atmosféru, hlboké doliny zvyšujú dramatičnosť. Musím dávať pozor a viac sa dívať pod nohy, aby som nedruzgol. V sedielku sme po pol hodinke, presne ako udáva mapa. Odtiaľto pokračuje červená až do ústia Kościeliskej doliny, my pôjdeme po zelenej, neváhame a pokračujeme. Nesmieme sa už veľmi zdržiavať, keďže nemáme rezervovaný nocľah na Ornaku, musíme tam prísť, čím skôr, aby sa nám ušli nejaké miesta. Traverzujeme, najprv chodník mierne stúpa, neskôr sa vyrovnáva a vedie nás do stále krajších zákutí. Sú tu skalné mestá, úžasné pohľady do dolín, chodník sa krásne kľukatí. Nemám slov na opis. Myslím, že sem sa budem vracať častejšie. Asi v polovici traverzu si dávame prestávku, chalani, ktorí nemali celý deň na hlavách čiapky, ich už majú pekne pripečené. Zastavujeme sa na skalnej plošine, dopĺňame energiu horkou čokoládou, fotím pohľad na Kominiarsky Wierch.

O 16.30 h prichádzame pod Tomanovské sedlo. Marián na tomto autentickom mieste nahráva vyvrcholenie deja novely. S Martinom ho čakáme, zvyšok partie, našich rýchlych stíhačov, sme poslali dopredu na chatu zabezpečiť nocľah. V trojici zostupujeme. O 17.40 už za mierneho šera prichádzame k Schronisku (Chate) na Hali Ornak.

Vchádzame dnu do plnej jedálne a nachádzame našich aj s pivami pri stole v rohu jedálne. Sú to dobrí kamaráti, zobrali pivká aj pre nás. Po uhasení smädu sa ich pýtam na nocľah: "Čo ste vybavili, chlapci?"
"Spíme na poschodí na dlážke," odpovedá Juro s úsmevom.
"Srandičky, srandičky, veď nemáme karimatky," neverím mu.
Beriem batoh a aj s Maťom to ideme omrknúť.
"Obsaďte nám tam miesta," kričia na mňa od stola. Jasné, obsadím.
"Maťo, zle je, Juro neblafoval," prichádzam do nocľahárne a vidím kamennú studenú dlažbu a niekoľko Poliakov s roztiahnutými karimatkami.
"Bude to zaujímavé na dlažbe bez karimatiek," hovorím a pozerám na Maťa, ktorého úsmev sa prepadol o dve poschodia nižšie.
"Ale veď nie sme žiadne mäkkoty, aspoň využijem všetky teplé veci, čo tu mám a budem ležať na nich," presviedčam seba aj Maťa.
Vyberám izotermickú fóliu, dávam ju na dlažbu, na fóliu všetky teplé veci z batohu a na ne spacák. Lôžko je pripravené. Martin koná rovnako, potom ešte porozmiestňujeme chalanom batohy tak, aby sme im zarezervovali miesta pre ich lôžka a prášime do jedálne, sme hladní ako vlci.

Dávame si výbornú večeru, čaj, pivko, platiť sa dá eurami, mladá chatárka má plávajúci kurz eura. Raz stojí pivo 2,10 €, neskôr 2,- € a tak sa to priebežne mení. Hodnotíme dnešný deň. Prešli sme 15,5 km, vystúpali 1304 m a klesli 1709 m. Pekný športový výkon, sme zdravo unavení. Z celého dňa mám skvelý pocit, videli sme prekrásne scenérie, duša doslova spieva. Okrem úžasnej prírody k tomu nemalou mierou prispieva naša výborná partia a, samozrejme, aj pekné počasie. Vôbec si nemusíme robiť starosti, ako bude zajtra, báť sa búrok, dažďa... Večer príjemne plynie, debatíme. Postupom času nám znova nedá pokoj ten náš dnešný nocľah, uvažujeme, či by nebolo lepšie prespať tu v jedálni na drevených laviciach a stoloch. Predsa len spať na dreve je lepšie ako na chladnej dlažbe.

Chalani ma vysielajú za chatárkou, aby som to vybavil, tak nasadzujem úsmev a idem. Nuž, vravím, že sme siedmi a spať na studenej podlahe nie je dobré, nech nás nechá prespať tu v jedálni. O tom nechce ani počuť, že ona tu má alkohol a kasu, že jedáleň musí zamknúť. Nevzdávam sa: "Nemáme karimatky a podlaha je studená," skúšam znova. "Nemate karymaty?" súcitne sa ma pýta chatárka. "Nemáme," odpovedám. Potom mi rozpráva niečo o tom, že by sme mali pochodiť izby a popýtať sa na deky, ktoré by tam mali byť, a ak ich ubytovaní nepotrebujú, nech nám ich požičajú. Chvíľu sa tvárim, že nerozumiem, ona sa tvári, že rozmýšľa. Dvíha prst a vraví nech počkám, vzápätí mizne v kuchyni. Z kuchyne počujem asi dvakrát slovo karymaty. Vracia sa a hovorí, aby som išiel za ňou. Poslušne ju nasledujem v labyrinte chodieb chaty, doľava, po schodoch hore, doprava, schody dolu, doľava... Prichádzame niekde dolu, zrazu odomyká dvere a ukazuje mi izbu s ôsmimi poschodovými posteľami. Normálne, spací raj. Dáva mi kľúče a upozorňuje ma, aby sme o tom dnes nikomu nehovorili. Ďakujem jej za láskavosť, ona sa len otočí a zmizne v nejakých dverách. Takéto rozuzlenie som nečakal. Zamykám izbu. Teraz je hlavná úloha trafiť do jedálne a zapamätať si cestu späť na izbu, našťastie sa môžem spoľahnúť na svoj šiesty - orientačný zmysel. S gestom víťazov prichádzam k našemu stolu v jedálni, chalani ma vítajú potleskom, máme kráľovský nocľah.

Prvý diel túry si môžete prečítať tu.

Fórum 10 príspevkov
Drak sa vracia - 2. deň 01/10/17 10:51 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Drak sa vracia - 3. deň Tretím dňom zavŕšime naše putovanie - našu túru podľa literatúry. Kruh sa uzavrie a postupne prejdeme z Chaty Ornak hrebeňom Ornaku na hlavný hrebeň Západných Tatier, odkiaľ Kamenistou dolinou zostúpime do Podbanského. Vrátime sa na miesto, kde sme našu túru pred dvomi dňami začali. Aj dnes budeme sprevádzať Mariána Grebáča, redaktora RTVS, pri nahrávaní relácie Genius loci - túry podľa literatúry. Náš trojdňový trek je inšpirovaný novelou Dobroslava Chrobáka - Drak sa vracia. Nebude to však len o nahrávaní, ale aj o výbornej partii horalov, fotení a krásnych horách. 17/02/13 Miro Košík Západné Tatry
Túra Drak sa vracia - 2. deň Dnes budeme pokračovať v sprevádzaní redaktora RTVS Mariána Grebáča pri nahrávaní relácie Genius loci - túry podľa literatúry. Naša trojdňová túra je podľa novely Dobroslava Chrobáka Drak sa vracia. Včera sme prišli na Chatu Murowaniec z Podbanského cez Kôprovu dolinu, Temné smrečiny, sedlo Závory, Zadnú Tichú a Suché sedlo. Bola to náročná celodenná túra. Dnes nás čaká hrebeň Červených vrchov, druhý deň nášho putovania. 10/02/13 Miro Košík Západné Tatry
Túra Drak sa vracia - 1. deň Doteraz mali pre mňa akcie v horách dva rozmery. Prvým z nich bola samotná turistika, užívanie si radosti z pohybu, pokoja a úžasnej krásy, ktorú poskytujú hory. Druhým rozmerom bolo fotografovanie hôr. Netušil som, že môžu byť obohatené aj o tretí rozmer. Stalo sa to pred tromi rokmi, keď som počas hrebeňovky Veľkej Fatry na Krížnej stretol redaktora Slovenského rozhlasu Mariána Grebáča pri nahrávaní jeho relácie Genius loci - túry podľa literatúry. Túry si vyberá a plánuje podľa slovenskej literatúry, ktorá je inšpirovaná práve duchom hôr, ich pôsobením na myslenie a životy ľudí. Bolo to príjemné a obohacujúce stretnutie. 03/02/13 Miro Košík Západné Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Glarnské Alpy – ku Spitzmeilenhütte Nechce sa mi tomu veriť. Je pol jedenástej v noci a vonku v tme neustále prší. Pritom predpoveď počasia na zajtra jasne hovorí o modrej oblohe a veľmi príjemných teplotách na túto časť roka. Spoľahnúť sa na serióznosť švajčiarskych meteorológov? Skúsim. Nachystám si veci do hôr. Láka ma to tam. Zažil som totiž Alpabfahrt v obci Mels. Slávnostný jesenný návrat dobytka z letných pastvín. Trvá to zvyčajne tri víkendy. Cez dve desiatky slávnostné vyzdobených stád si majitelia rozoberú do svojich maštalí. Výzdobu hocktorej kravičky by závidela aj nejedna krojovaná nevesta. Je to aj divácky zaujímavé divadlo. No svedčí to aj o rozsiahlosti priestorov, ktoré salaše (Alp) pre svoju činnosť potrebujú. A táto oblasť je mojím cieľom. Terén pod vrchom Spitzmeilen a tam položená chata Spitzmeilenhütte. dnes Vladimír Mikuš Svet
Pozvánka Festival Cestou necestou chystá šnúru v 21 mestách S jeseňou prichádza tradične aj nová šnúra festivalu Cestou necestou, tentokrát až 21 mestách SR, od 16.10. do 28.11.2019. Najväčšie podujatie sa bude konať od 8.-10.11.2019 v bratislavskom DK Ružinov, kedy je pripravených 50 prednášok v troch sálach. Témy sú pestré, skialp, vysokohorská turistika, paragliding, bicykle, plavby či stopovanie cez najrôznejšie krajiny. včera Redakcia Festivaly a premietania
Túra Túlačka cez Vlčí kút, Rakytu a Veľkú Somorovú Tribeč mi prirástol k srdcu. Napriek temnej povesti, ktorá vznikla po vydaní známeho slovenského hororu, je to skôr útulné, neveľké pohorie, priam ideálne pre tiché táranie sa v krásnej prírode. V tomto prípade som si chcel dopriať krátku túlačku v okolí Loviec a zároveň článkom otváram edíciu “Paliho bezvýznamných vandrov”. včera Pavol Timko Tribeč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Drak sa vracia - 2. deň 01/10/17 10:51 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Poľsko: Tatry - Tatry Zachodnie (Západné Tatry) - Czerwone Wierchy (Červené vrchy)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2122 m n. m.
    • min: 1100 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1304 m
    • klesanie: 1709 m
  • Vzdialenosť
    • 16 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 20.10.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 49.243 ° SŠ
      dĺžka: 20.0056 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.2297 ° SŠ
      dĺžka: 19.8598 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Chata Ornak (Schronisko na Hali Ornak)
  • Voda
    • Chata Murowaniec (Schronisko Murowaniec), Kasprov vrch (bufet lanovky), Chata Ornak (Schronisko na Hali Ornak)
  • SHOCart mapy
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.99 (0.31)