Túra

Tisovec – Burda – Studňa – Muráň

08.04.13
Muránska planina ma už dlho lákala. Bola to pre mňa dlhý čas zem neznáma. Hoci Muránska planina je národným parkom od roku 1997, informácie o nej zanikajú v tieni navštevovanejších národných parkov. A práve to ma zlákalo, mám rád pohoria, kde sa nepohybuje veľa ľudí, ktoré sú zahalené rúškom neznáma. A tak sme sa, v už bežnom zložení, vybrali na dvojdňovú túru z Tisovca do Muráňa.

Zišli sme sa v počte päť kusov turistov – Sašo, Jaro, Matúš, Šumi a ja. Plány ostali na mne, píšem si všetko na papiere, robím prepočty časov a zapisujem odchody autobusov, značím miesta, kde sa dá nabrať voda alebo kde sa osviežime pivkom. Vďaka tejto úlohe „plánovača“ si ma kamaráti doberajú, ale to neprekáža, beriem to tiež s humorom.

Ráno sa z postele vstáva vždy ťažko, najradšej by som ostal pod teplučkou dekou, ale hneď na to mi hlavou prebehne predstava pekného dňa, voňavého vzduchu, dobrej partie, krásnej prírody a posedenia pri večernom ohníku a som okamžite na rovných nohách. Stretávame sa na autobusovej stanici v Prešove, Jaro nás čaká už v Košiciach. Dokupujeme posledné zásoby, väčšinou tekutého charakteru a už o pár minút opúšťame Košice. Pokračujeme cestou Košice – Rožňava – Revúca a Tisovec. Cesta je dlhá, neradi cestujeme autobusom, vo vlaku zbehne čas veľmi rýchlo, ale v autobuse sa vlečie. Jedinou zábavou je sledovanie okolia z okna a sem-tam nejaké chlapské poznámky, ktoré si dovolíme len preto, že medzi nami nie je žiadna žena.

1. deň

Tisovec – Spuzlô – Roveň (ovčín) – sedlo Burda – rázc. pod Vysokým vrchom – Stožky – Skalná brána – sedlo Nižná Kľaková, útulňa

Vystupujeme v Tisovci celí dolámaní a uťahaní z autobusových sedadiel. Opäť hľadáme obchod, už si ani nepamätám, komu čo chýbalo, ale ak to neboli cigarety, tak to bol rum. Stúpame cez Tisovec až k posledným domom a sledujeme zelenú značku, ktorá vedie spočiatku trocha monotónne spevnenou cestou. Cesta je však príjemná, obloha modrá s bielymi barančekami oblakov, slnko príjemne hreje. Jednoducho raj. Pohoda, kľud, šťastie... Pomaly stúpame. Meter za metrom sa cesta pomaly zdvíha, až prichádzame k tabuli, oznamujúcej, že práve vstupujeme do Národného parku Muránska planina. Celí nadšení si neodpustíme fotku. Sme tu prvý raz, a tak sme trocha nedočkaví, čo nám toto územie ponúkne. Do sedla Burda to máme ešte vyše troch hodín – predstava pivka je hnacím motorom.

Pokračujeme neustále miernym stúpaním a občas sa zastavíme, aby sme si dali glg rumu, ušúľali cigaretu alebo sa napili vody. Úžasne pekná krajina sa pred nami otvára v údolí Rimavy, akonáhle cesta vystupuje z lesa na lúky Roveň s roztrúsenými domčekmi. Nádherný pohľad. Zložíme sa do trávy a vyťahujeme slaninu, cibuľu, ryby a chlebík a dávame si prvé poriadne jedlo. V diaľke sa pasú ovce a nad hlavou krúžia nejaké dravé vtáky, no jednoducho idylka. Pokračujeme zelenou značkou už s plnými žalúdkami, naberáme si vodu zo studničky hneď pri ceste a trháme si aj zopár kyslých, ale šťavnatých jabĺk. Cesta sa míňa a Burdu už máme na dosah, keď zrazu spoza hrebienka začujeme brechot niekoľkých psov. Najprv sme si to veľmi nevšímali, ale keď sa so štekotom rozbehlo päť psov priamo k nám, ostali sme ako zamrznutí. Utiecť by bol zlý nápad, stromy boli ďaleko, a tak sme ostali stáť a čakali, čo bude. Psy nevyzerali veľmi prívetivo a čo bolo ešte viac znepokojujúce, tri z nich boli teda poriadne psiská. Prichádzajú k nám, začínajú nás oňuchávať a som v postoji, akoby som stuhol. Myslím, že v tej chvíli sme boli všetci trocha zaskočení. Úplne bez pohybu, pohľad uprený kamsi pred seba. Prvý nabral odvahu Matúš a rýchlo si získal sympatie najväčšieho psa, ktorý sa začal okolo nás obšmietať a vyžadovať, aby sme ho pohladili, potom prišiel aj druhý. Ostatné psy sa prizerali len zdiaľky. S klesajúcou veľkosťou psa bol priamo úmerný jeho hlasový potenciál. Ten najmenší vrčal, brechal a vydával podivné zvuky, ale nemal odvahu prísť bližšie.

Váhavo robíme ďalšie kroky vpred dúfajúc, že to psom nebude prekážať. Najhoršie na tom ostal Šumi, ktorého si psy začali najviac všímať a on ostal trocha pozadu. Ale to už prichádza bača od neďalekého ovčieho stáda a s troška podnapitým výrazom nám oznamuje, že sa máme držať ďalej od psov. Ako keby sme za nimi prišli my. „Beštia to je!“ hovorí. A už vyťahuje povraz, ktorým priviaže najväčšieho psa. A ten sťahuje chvost a poslušne kráča za ním. Ostatné psy tak isto.

Kolená sa mi triasli ešte hodnú chvíľu, nebolo mi všetko jedno. Našťastie, silu naberáme v Zrube pri sedle Burda, ktorý bohužiaľ mesiac po našej návšteve vyhorel. Milá chatárka nás ponúka pivkom a prehadzuje s nami pár slov, nabáda nás, aby sme si niektoré veci vysušili v zrube, keďže tam má teplúčko a neváhame. Využívame striedavo aj služby latríny. Zdržujeme sa hodnú chvíľu, máme dostatok času a hlavne, je tu príjemne. Ale ak to chceme stihnúť za svetla, nemáme na výber a musíme vyraziť.

Pokračujeme na lúky Randavice pod Malou Stožkou. Lúky sú plné práve rozkvitajúcich jesienok a spolu so Šumim vedieme debaty o rastlinách a živočíchoch, pričom fotoaparáty dostávajú zabrať. Cesta je stále veľmi príjemná. Nohy sú ľahké a slnko vysoko. Míňame chatky v doline Dudlavky, pričom na jednej z nich práve prebieha asi vcelku odviazaná párty. Z okna sa nás ktosi pýta, kam máme namierené. Keď vravíme, že na Nižnú Kľakovú, je jasné, že nemá ani poňatia, čo to je. Otázkou, či nemáme niečo do papierikov (tabak určite nemyslel), zakončuje debatu.

Na chvíľu strácame značku, ale strihneme si to lúkou a hneď ju nachádzame. Začína trocha prudší výstup, ale len krátky, smerom ku Skalnej bráne a k útulni na Nižnej Kľakovej, kde plánujeme prenocovať. Na Skalnú bránu vyliezame len tak narýchlo, lebo už sa nevieme dočkať útulne a ohníka i jedla. Na vrchole fúka chladný vietor, a tak zliezame a mierime ku studničke pod Nižnou Kľakovou, kde si chceme nabrať vodu. Studničku nachádzame bez problémov, problém je, že po takmer dvoch mesiacoch sucha je veľmi málo výdatná. Trvalo možno aj pol hodiny, pokiaľ si všetci naplnili fľaše.

Útulňa Nižná Kľaková je pekná, čistá a ponúka naozaj príjemné útočisko na noc. Teším sa z toho. Vybaľujeme karimatky, spacáky a každý si vyberá miesto na spanie podľa pravidla – kto prv príde, ten prv melie. Znášame drevo na oheň a slnko pomaličky zalieza za hory. Vzduch sa razom stáva chladnejším a k tomu začína fúkať nepríjemný vietor. Obliekame na seba viacero vrstiev a sadáme ku ohňu. Opekáme slaninku, klobásky. Debatujeme a nad hlavou sa začína objavovať to najfantastickejšie divadlo, aké môže zažiť človek počas života – hviezdna obloha v plnej kráse. Vyťahujeme rum a bylinkový likér a sediac v úplnej tme, osvetlení len žiarou ohňa, si podávame fľašu, akoby to bol nejaký odveký rituál. Tieto okamihy musia poznamenať človeka, musia ho prinútiť milovať lesy a hory a čas strávený v nich. Šumi mal deň predtým ťažkú noc, keď išiel barový maratón v Prešove, a tak si zaľahol ako prvý. My sedíme pri ohni možno až do polnoci. Popritom si hrám mix východniarskych ľudoviek na ústnu harmoniku a ohrievam sa pri ohni. Postupne sa rozozvučia zipsy na spacákoch a každý si hľadá nejakú polohu, v ktorej sa mu bude dobre spať. Myší je tu požehnane, ale akosi už na to každý kašle, zvykli sme si.

2. deň

Nižná Kľaková – Studňa na Muránskej planine – Maretkiná – Poludnica, vyhliadka – Jaskova muka – Veľká lúka, Piesky – Chata Zámok pod Muránskym hradom – Muránsky hrad – Chata Zámok – Muráň

Ráno vstávam ako prvý. Myši celú noc usilovne hryzkali a šušťali. Potom sa zase Sašo rozhodol, že mu je pri dverách zima, tak sa začal sťahovať od dverí k protiľahlej stene, zasekol sa mu zips na spacáku, a tak to dával aj dosť hlučne najavo. Šumi si zase spokojne chrapkal, takže - spalo sa fakt na jednotku. Myši nám aj napriek tomu, že sme batohy zavesili, ohlodali zásoby. Chlieb, čokoládu, klobásu, dokonca aj paradajky. Hádžeme do seba to, čo myši nestihli načať, a pokračujeme smerom na Muránsky hrad a do Muráňa červenou značkou Rudnej magistrály ku Studni na Muránskej planine. Cesta vedie takmer výlučne lesom a nenáročným terénom s minimálnymi prevýšeniami. Monotónnu krajinu ihličnatých lesov prerušujú sýtozelené lúky, ktoré sa objavujú cestou.

Pri Studni si naberáme z ľadovej vody, ktorá chutí vynikajúco a stále pokračujeme červenou. Tešíme sa najmä na Poludnicu, ktorá sľubuje dobré rozhľady. A naozaj. Úžasný výhľad na krajinu, ktorá sa pomaly začína odievať do farieb jesene. Každý je unesený výhľadom, a tak postávame a obzeráme okolie veľmi dlho. Ale chceme stihnúť autobus, nemáme na výber, musíme sa rozlúčiť s týmto čarovným miestom.

Je mi ľúto, že sme celou cestou nezazreli symbol Muránskej planiny – norika muránskeho, a tak dúfam, že sa nám ich podarí vidieť na Veľkej lúke, ktorá už je neďaleko. Tu však stretávame len davy turistov, a tak sa rozhodujeme, že namiesto prezretia si Veľkej lúky a koní vystúpime na Muránsky hrad. Obe možnosti by sme nestihli, ak sme chceli stihnúť autobus do Košíc. Zatiaľ čo na ceste z Tisovca až sem sme nestretli takmer žiadnych turistov, tu ich je o to viac. Od najmladších až po najstarších.

Jaro ostáva pri Chate Zámok pod hradom Muráň na pivo. My si chceme hrad prezrieť, určite by ma to hnevalo, keby som ho nenavštívil, keď už sme tu. Z hradu sú krásne výhľady na viacerých miestach, no najlepší je z drevenej plošiny smerom na sever (Kráľova hoľa). Pár záberov a vraciame sa k Jarovi ku chate, kde si dávame ešte rýchle jedlo, a ak časy na smerovníkoch neklamú, mali by sme autobus stíhať presne.

Prudké klesanie do Muráňa dá zabrať kolenám, hlavne kvôli nášmu tempu, pretože by sme radi stihli ešte pivo v "krčme pod hradom" pred odchodom autobusu. Plán sme splnili a mali sme k dobru ešte pol hodinu, ktorú zalievame týmto zlatistým nápojom. Potom už len cesta domov a znova sa vrátiť do stereotypu mesta, školy, práce. Ale príjemné zážitky z krásnej prírody ostanú v hlave veľmi dlho.

Fórum 17 príspevkov
Tisovec – Burda – Studňa – Muráň 09/04/13 17:13 17 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Cez Malé Pieniny (sedlo Vabec – Červený Kláštor) Pieniny sú síce maličkým národným parkom, ale svojou rozmanitosťou sú stále oblasťou, kam sa rád vraciam. Zvlášť som si obľúbil a často navštevujem lokalitu blízko sedla Rozdiel nad Litmanovou. A pri voľbe dvojdňovej turistiky padla opäť voľba na túto oblasť s plánom, že noc strávime práve v tomto sedle. 20/01/20 Stanislav Ďurica Pieniny
Túra Temniak, Kresanica a Malolúčniak z poľskej strany Poľská strana Tatier nie je pre mňa to pravé orechové. Davy turistov a trocha cirkusantské Zakopané nelákajú človeka, ktorý vyhľadáva v horách skôr samotu a kľud. Ale občas musí človek robiť aj kompromisy. A tak sa vyberám po dlhšej dobe na turistiku spolu s mamou, ktorá sa sem chcela pozrieť. Na výber bolo mnoho možností, nakoniec však voľba padla jednoznačne na vrchol Temniak (poľsky Ciemniak). 10/01/20 Stanislav Ďurica Západné Tatry
Túra Pralesy Skalná Alpa a Jánošíkova kolkáreň Ráno sa budíme, až keď Slnko ohrieva stany na teplotu, že sa v nich nedá vydržať. Času máme dosť, celý deň pred sebou ale ja, ako vždy, mám v sebe nekontrolovateľnú túžbu vyraziť čím skôr, čo ospalým kamarátom lezie na nervy. Skorý ranný entuziazmus schladí spŕška nepekných zaspaných pohľadov a nadávok z hlbín stanov. To sa však mení po raňajkách. Všetci sa tešíme na nové, málo známe časti veľkofatranských pralesov. Dnes sa ocitneme s doprovodom z OZ Jantárová cesta uprostred krásneho pralesa Skalná Alpa a neskôr v Jánošíkovej kolkárni. 10/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Alfa Walk King Advance – celokožené topánky Prvý dojem, ktorý som mal po rozbalení krabice s topánkami, bolo ohromenie. Prekvapili ma svojou mohutnosťou. Samozrejme, očakával som pevnú obuv. Keď som hľadal viac informácií o výrobcovi, dostal som sa k údaju, že firma vznikla v roku 1931. To vyvolávalo dojem dlhodobých skúseností založených na podmienkach drsnej nórskej zimy. dnes Henrich Tomáš Obutie
Túra Appenzellské Alpy – výstup na Gonzen Ešte si pamätám dejinný moment, v ktorom som vystúpil ráno z nočného vlaku Wien - Zürich v jednom malom mestečku vo Švajčiarsku neďaleko hraníc Lichtenštajnska. Neohromili ma ani tak hory naokolo, ako skalná stena štítu, týčiaceho sa skoro priamo nad železničnou stanicou Sargans. Pripadal mi z tohto miesta taký vysoký, akoby prevyšoval aj ostatné vrcholy, čo boli v dohľade. Tie sa pritom pohybujú medzi dvomi až tromi tisícmi metrov a on má len tisícosemsto. Blízkosť výšku robí. Obrazne povedané z tieňa vrchu Gonzen (1830), sa v regióne nedá vymaniť. Pohyboval som sa v ňom počas väčšiny potuliek v okolí. Nemožno sa teda čudovať, že ikonická hora Sargaselandu sa stala cieľom mojej prvej poznávacej celodennej alpskej túry. včera Vladimír Mikuš Svet
Reportáž Za starými smrekmi do pralesa Pilsko V chránenej krajinnej oblasti Horná Orava leží pod vrcholom Pilsko rovnomenný prales, tretí najväčší na Slovensku. Ide zároveň o náš najväčší smrekový prales. Rastú tu veľmi staré smreky, pri výskume pralesov sa tu našiel aj cca 500-ročný jedinec. Do tejto zaujímavej lokality sme sa vybrali pár dní pred Vianocami s vedcom Martinom Mikolášom. 27/01/20 Soňa Mäkká Reportáže

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tisovec – Burda – Studňa – Muráň 09/04/13 17:13 17 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Veporské vrchy a Muránska planina (Národný park Muránska planina)
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1293 m n. m.
    • min: 394 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1647 m
    • klesanie: 1664 m
  • Vzdialenosť
    • 40 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 15.09.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 48.6809 ° SŠ
      dĺžka: 19.9425 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.7401 ° SŠ
      dĺžka: 20.0468 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.76729 ° SŠ
      dĺžka: 19.96278 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • útulňa Nižná Kľaková
  • Voda
    • prameň na Rovni, prameň Stožky, prameň pod Nižnou Kľakovou, Studňa na Muránskej planine, studnička pod Muránskym hradom
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Tisovec (vlak, bus)
      Muráň (bus) - Revúca (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.85 (0.28)