Túra

Zimný okruh okolo Ždiaru

04.03.13
Keď sa nám vo Vysokých Tatrách zunuje lyžovanie alebo iné zimné radovánky, prípadne chceme trocha zmeny, máme možnosť nenáročnej túry. Prejdeme sa prírodou bez ľudí, medzi stopami zvierat divočiny, s výhľadom na vykúkajúce končiare Vysokých Tatier. Popri tom sa nám bude oko opierať o hrebeň Belianskych Tatier či Pienin, a to nielen z rozhľadne v Bachledovej doline, ale aj z hrebeňa Spišskej Magury. Počas druhej časti túry relaxujeme pri prechádzke popri potôčiku Biela. A nakoniec sa nám ponúka prehliadka ľudovej architektúry Ždiaru.

Trasa

Ždiar, rázc. Bachledova dolina – Malá poľana – rozhľadňa / kríž – Malá poľana – Slodičovský vrch - Magurka – rázc. pri Tablici - Strednica – potok Biela – rázc. pod Plošovskými Turňami (ústie Monkovej doliny) – hotel Magura – Ždiar, Tatra (trasa na mape)

K novej rozhľadni

Po prečítaní článku o zimnej Spišskej Magure ma hneď napadlo skúsiť nadviazať a pokračovať v putovaní tam, kde autor skončil. Začiatkom januára vystupujeme z autobusu na začiatku Bachledovej doliny o pol siedmej, keďže skorší spoj nejazdí. Je ešte tma, a tak si nasadzujeme čelovku, aby sme boli videní počas kráčania po ceste popri potoku nazývanom Slobodov potok. Za 20 minút sme v zastavanej časti osady Bachledova Dolina. Stúpanie bolo zatiaľ nepatrné. Všetko ešte spí, žiaden hluk lyžiarskeho strediska nie je počuť. Hovoríme si, ako je dobré si ráno privstať. Ponáhľame sa na hrebeň, snažíme sa stihnúť aspoň kúsok zlatej hodinky. Sme milo prekvapení, ako tu obnovili žlté značenie v porovnaní s naším blúdením spred roka a pol. Na lúkach sú dokonca osadené tyče, ktoré sme tu vôbec nečakali. Po dosiahnutí hrebeňa na Malej poľane meníme smer vpravo a pokračujeme modrou.

Na dĺžke rádovo 1,7 km sme spravili približne 220 výškových metrov. Po hodine od začatia dnešnej túry sme hore na ľudoprázdnej zjazdovke. Začínajú tu ozajstné výhľady. Celé naše doterajšie putovanie sme nevideli žiadnu zmienku o rozhľadni, a tak sa spoliehame na tip od Petra a domácich z Tatranských Matliarov. Rozhliadame sa a pri kríži (býva zaznačený v mapách) v sedle medzi Malou Poľanou a Bukovinou predsa len vidíme z diaľky náš cieľ. Je to štvorposchodová drevená stavba. Nedočkavo berieme schody takmer po dvoch. Hore sa nevieme vynadívať na okolité panoramatické pohľady. Mrzne, je čistý vzduch bez oblačnosti. Sme radi, že sa zatiaľ predpoveď sneženia nenaplnila. Na jednej strane vidíme Pieniny a ďalšie kopčeky v Poľsku. Oproti sú Belianske Tatry, spoza ktorých vykúkajú končiare Vysokých Tatier ako napr. Lomnnický štít, na konci panorámy je vpravo poľský národný vrch Giewont. V rozpoznaní jednotlivých vrchov a štítov nám pomáha tabuľa na zábradlí.

Hrebeň Spišskej Magury

Vraciame sa späť modrou na Malú poľanu, a potom pokračujeme ďalej až po rázcestie pri Tablici. Putovanie hrebeňom je dlhé 7,5 km. Hikeplanner nám spočítal celkové stúpanie a klesanie na približne 180 metrov, ale profil je iba trocha zvlnený a neabsolvujeme žiadne ťažké ranné stúpanie. Postupne míňame náučné tabule, ktoré osadilo Združenie turizmu obce Ždiar. Zastavujeme sa pri rázcestí Slodičovský vrch, kde si pri kríži dávame desiatu. Po rázcestie Magurka pred nami išiel dávnejšie snežný skúter. Spomíname, ako sme tu v lete videli jazdiť štvorkolky. Snehu je málo, sem-tam sú vidieť stopy bežkára. Občas si užívame výhľady na obe strany hrebeňa, ale najmä na Pieniny. Nadobúdame dojem, že strana od Zamagurského Spiša je viac odlesnená ako po minulé roky a kmene, ktoré tu ostali, sú čierne od ohňa.

Postupne sa chodník stáča vľavo na juh a na rúbanisku sa nám odkrývajú pohľady na Poľsko z iného uhla, taktiež aj na spiaceho rytiera Giewont. Predpoveď počasia sa napĺňa a obloha sa zaťahuje. Neďaleko, kde končí nový lyžiarsky vlek, si všímame v snehu veľké stopy mačkovitého predátora. Napokon nachádzame exkrement plný srsti s nestrávenou kožou. Že by vlk? Ešteže je biely deň a vlek rachotí. Teraz bude všetka divočina určite schovaná. Po 2,5 hodinách sme prišli k rázcestiu pri Tablici. Vydávame sa zelenou do lyžiarskeho strediska Strednica. Prechádzame okolo prístreška, ktorý je podobný tomu, aký bol aj na hrebeni. Chodník lúkou je neprešliapaný, respektíve sneh je miestami naviaty tak, že pri každom kroku vopred nevieme, do akej hĺbky sa zaboríme. Asi momentálne najťažší úsek putovania, keďže sa už začína sypať sneh a nepríjemne fúkať. Na Strednici sme o jedenástej a dávame si skorý obed (aj v lete tu je možnosť stravovania). Pripadáme si komicky, turisti medzi lyžiarmi, dohovárajúcimi sa zavše ruštinou. Dojmy a pohľady na prírodu, ktoré sme zatiaľ nazbierali, nás plne uspokojujú, tak ako aj výborný obed.

Putovanie popri potôčiku Biela

Po necelej hodinke oddychu a pozerania do plameňov v krbe sa dávame na druhú časť putovania, ktorá bude mať úplne rozdielny charakter. Hrebeň vymeníme za dolinu s potôčikom. Sneží, takže tentokrát to bude bez pôsobivých pohľadov na Ždiarsku vidlu a Havran. Zelené tyčové značenie nám pomáha určiť smer traverzu lyžiarskym svahom. Musíme prejsť cez dráhu jedného vleku a sme v rúbanisku. Chodníček je trocha vyšliapaný, predsa tadiaľ niekto chodí. Prechádzame okolo spadnutého bývalého turistického prístrešku, ktorému asi veterná kalamita ukončila život. Po zhruba 15 minútach a sklesaných 70 metroch sme pri potoku Biela. Pozorujeme ako sa s ním pohral mráz. Nachádzame ďalší prístrešok, ktorý je v uspokojivom stave. Pokračujeme okolo skál Plošove Turne a prichádzame k ústiu Monkovej doliny, ktorá patrí do sezónneho uzáveru. Napriek tomu je chodník do doliny poriadne vychodený. My stále pokračuje zelenou. Míňame jednu z najfotogenickejších usadlostí v okolí, s menom Lipták a s krížom pri potoku s poetickým textom:

Postoj tu pútničku,
na malú chvíľočku,
obzri si tú prekrásnu dolinku,
pozri sa na vrch Havrana
a tu pri kríži,
pozdrav KRISTA PÁNA.

Prechádzame na cestu, na druhom konci lúky je hotel Magura. Po hodine od Strednice sme na autobusovej zastávke Ždiar, Tatra, pri rovnomennom drevenom bývalom hoteli, teraz súkromný majetok v stave novodobej zrúcaniny. Smutne konštatujeme, že meno zastávky môže byť večné, ale hotelu už odzvonila hrana. Máme čas, tak ideme splniť pitný režim dňa a spraviť si obľúbenú prehliadku pôvodnej ždiarskej ľudovej architektúry a tiež pohľadať nejaké nové vydarené aj menej vydarené penzióny.

Záver

Túra sa dá, samozrejme, absolvovať po celý rok. Treba počítať s tým, že dohľadnosť je lepšia v mrazoch. Kto sa chce vyhnúť príkremu stúpaniu, môže vymeniť začiatok a koniec. Keďže sa nám ponúka niekoľko ukončení túry na hrebeni Spišskej Magury s návratom do Ždiaru (rázcestie na Slodičovskom vrchu alebo na Magurke), dá sa absolvovať s deťmi a dĺžku prispôsobiť okolnostiam. Za celý deň sme nikoho nestretli, ale na hrebeni môžete natrafiť na snežný skúter, štvorkolky alebo bežkára.

Fórum 8 príspevkov
Zimný okruh okolo Ždiaru 04/03/13 22:17 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Beskid, Kasprowy Wierch a Dolina Gąsienicowa v zime V predchádzajúcej časti sme si predstavili prechádzku na hraničný hrebeň v letnom čase. Išlo o preskúmanie terénu pred zimou. Tentokrát sa po takmer rovnakých stopách vydáme bielou Gąsienicowou dolinou, keď bude lákadlom pohľad na zatvorenú slovenskú krajinu Vysokých a Západných Tatier. Na začiatok pridáme krátku prechádzku za výhľadmi ponad Kotlinu Zakopiańsku a na takmer celé Tatry. Posledný deň bude patriť vzácnemu zoskupeniu kolíb - “Bacówiek” na lúke Polana Kopieniec. 18/06/19 Roman Matkovčík Tatry, Západné Tatry, +
Túra Beskid, Kasprowy Wierch a Dolina Gąsienicowa v lete Frekvencia pomenovania Beskyd/Beskydy je tak častá ako napríklad Magura či Poľana. Pod označením Beskydy si môžeme predstaviť pohorie v Poľsku, v severovýchodnej Morave, na Orave či Ukrajine. Avšak my sa vyberieme na hrebeň Západných Tatier, ktorých najvýchodnejší vrchol je Beskid (slov. Beskyd) 2012 m. V jeho blízkosti si nenecháme ujsť dominantnejší vrchol Kasprovho vrchu (Kasprowy Wierch) s vrcholovou stanicou lanovky a meteorologickým observatóriom. Vychádzku zrealizujeme v lete a v druhom pokračovaní článku v zime, kedy bude pridanou hodnotou pohľad na zatvorenú slovenskú krajinu Vysokých a Západných Tatier. 11/06/19 Roman Matkovčík Tatry, Vysoké a Belianske Tatry, +
Túra Maroko krajina hôr a púšte: Jebel Toubkal a Sahara Človek by si mal plniť svoje méty, využiť príležitosti, ktoré sa naskytnú. Po Gerlachu, po zdolaní alpskej 3000+ a priblížení sa k 4000 ostal neprekonaný stupienok 4000+. Slovo dalo slovo a nadišiel čas zúčastniť sa 10-dňového pobytu na exotikou zaváňujúcom mieste v africkom Maroku. Čaká nás 6-dňový pobyt v horách Vysokého Atlasu a nazretie k okraju Sahary. 30/04/19 Roman Matkovčík Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra GSB: Bacówka w Bartnem – Nowa Wieś Večer sme si s Borisom preprali nejaké veci, no hoci sme ich na paličkách vystrčili z okna von, ráno vôbec neboli suché. Chatár sa ponáhľal k lekárovi, a tak sme museli do ôsmej opustiť chatu. Raňajky o siedmej vôbec neboli na škodu. Parťáci si dali praženicu a dostali ju vcelku na jednej panvici. Ja som chcel klobásu, no večer sme všetky zjedli, a tak boli párky. Deň sa ukazoval byť opäť slnečný, tak sme vykročili na náš piaty deň putovania po Beskydskej magistrále (GSB) ovešaní neuschnutým prádlom. dnes Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Poľsko
Útulňa Chatka Zigovka Milú a výborne zariadenú lesnú chatku som objavil úplnou náhodou. Išiel som pozrieť kamaráta do Hornej Marikovej pešo cez hory a tu sa tesne pod horským sedlom vrchu Zigov (Milechovská Kýčera) ukázal medzi stromami nový zrub. Keďže bol blízko modrej značky, tak som si ho išiel pozrieť. O to väčšie bolo prekvapenie, že je voľne prístupný. včera Tomáš Trstenský Javorníky
Túra Vodopády v okolí Liptovských Revúc Jar v roku 2019 začala veľmi suchým a teplým marcom a pokračovala takým istým aprílom. Turisti sa tešili a poľnohospodári bedákali. V máji sa to však vymenilo. Studený a daždivý máj žičil poľnohospodárom, ale trápil turistov. V máji by už bolo treba stúpať aj do vyšších hôr, robiť hrebeňovky, no počasie hovorí nie! 19/07/19 Danka Tomášiková Veľká Fatra a Choč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zimný okruh okolo Ždiaru 04/03/13 22:17 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Spišská Magura, Podtatranská brádza (Ždiarska brádza), Tatry - Východné Tatry - Belianske Tatry
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1200 m n. m.
    • min: 830 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 624 m
    • klesanie: 596 m
  • Vzdialenosť
    • 17 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 05.01.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 49.2673 ° SŠ
      dĺžka: 20.3054 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.26958 ° SŠ
      dĺžka: 20.26561 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Tatranská Lomnica (vlak, bus) - Ždiar (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.91 (0.35)