Túra

Zimný okruh okolo Ždiaru

04.03.13
Keď sa nám vo Vysokých Tatrách zunuje lyžovanie alebo iné zimné radovánky, prípadne chceme trocha zmeny, máme možnosť nenáročnej túry. Prejdeme sa prírodou bez ľudí, medzi stopami zvierat divočiny, s výhľadom na vykúkajúce končiare Vysokých Tatier. Popri tom sa nám bude oko opierať o hrebeň Belianskych Tatier či Pienin, a to nielen z rozhľadne v Bachledovej doline, ale aj z hrebeňa Spišskej Magury. Počas druhej časti túry relaxujeme pri prechádzke popri potôčiku Biela. A nakoniec sa nám ponúka prehliadka ľudovej architektúry Ždiaru.

Trasa

Ždiar, rázc. Bachledova dolina – Malá poľana – rozhľadňa / kríž – Malá poľana – Slodičovský vrch - Magurka – rázc. pri Tablici - Strednica – potok Biela – rázc. pod Plošovskými Turňami (ústie Monkovej doliny) – hotel Magura – Ždiar, Tatra (trasa na mape)

K novej rozhľadni

Po prečítaní článku o zimnej Spišskej Magure ma hneď napadlo skúsiť nadviazať a pokračovať v putovaní tam, kde autor skončil. Začiatkom januára vystupujeme z autobusu na začiatku Bachledovej doliny o pol siedmej, keďže skorší spoj nejazdí. Je ešte tma, a tak si nasadzujeme čelovku, aby sme boli videní počas kráčania po ceste popri potoku nazývanom Slobodov potok. Za 20 minút sme v zastavanej časti osady Bachledova Dolina. Stúpanie bolo zatiaľ nepatrné. Všetko ešte spí, žiaden hluk lyžiarskeho strediska nie je počuť. Hovoríme si, ako je dobré si ráno privstať. Ponáhľame sa na hrebeň, snažíme sa stihnúť aspoň kúsok zlatej hodinky. Sme milo prekvapení, ako tu obnovili žlté značenie v porovnaní s naším blúdením spred roka a pol. Na lúkach sú dokonca osadené tyče, ktoré sme tu vôbec nečakali. Po dosiahnutí hrebeňa na Malej poľane meníme smer vpravo a pokračujeme modrou.

Na dĺžke rádovo 1,7 km sme spravili približne 220 výškových metrov. Po hodine od začatia dnešnej túry sme hore na ľudoprázdnej zjazdovke. Začínajú tu ozajstné výhľady. Celé naše doterajšie putovanie sme nevideli žiadnu zmienku o rozhľadni, a tak sa spoliehame na tip od Petra a domácich z Tatranských Matliarov. Rozhliadame sa a pri kríži (býva zaznačený v mapách) v sedle medzi Malou Poľanou a Bukovinou predsa len vidíme z diaľky náš cieľ. Je to štvorposchodová drevená stavba. Nedočkavo berieme schody takmer po dvoch. Hore sa nevieme vynadívať na okolité panoramatické pohľady. Mrzne, je čistý vzduch bez oblačnosti. Sme radi, že sa zatiaľ predpoveď sneženia nenaplnila. Na jednej strane vidíme Pieniny a ďalšie kopčeky v Poľsku. Oproti sú Belianske Tatry, spoza ktorých vykúkajú končiare Vysokých Tatier ako napr. Lomnnický štít, na konci panorámy je vpravo poľský národný vrch Giewont. V rozpoznaní jednotlivých vrchov a štítov nám pomáha tabuľa na zábradlí.

Hrebeň Spišskej Magury

Vraciame sa späť modrou na Malú poľanu, a potom pokračujeme ďalej až po rázcestie pri Tablici. Putovanie hrebeňom je dlhé 7,5 km. Hikeplanner nám spočítal celkové stúpanie a klesanie na približne 180 metrov, ale profil je iba trocha zvlnený a neabsolvujeme žiadne ťažké ranné stúpanie. Postupne míňame náučné tabule, ktoré osadilo Združenie turizmu obce Ždiar. Zastavujeme sa pri rázcestí Slodičovský vrch, kde si pri kríži dávame desiatu. Po rázcestie Magurka pred nami išiel dávnejšie snežný skúter. Spomíname, ako sme tu v lete videli jazdiť štvorkolky. Snehu je málo, sem-tam sú vidieť stopy bežkára. Občas si užívame výhľady na obe strany hrebeňa, ale najmä na Pieniny. Nadobúdame dojem, že strana od Zamagurského Spiša je viac odlesnená ako po minulé roky a kmene, ktoré tu ostali, sú čierne od ohňa.

Postupne sa chodník stáča vľavo na juh a na rúbanisku sa nám odkrývajú pohľady na Poľsko z iného uhla, taktiež aj na spiaceho rytiera Giewont. Predpoveď počasia sa napĺňa a obloha sa zaťahuje. Neďaleko, kde končí nový lyžiarsky vlek, si všímame v snehu veľké stopy mačkovitého predátora. Napokon nachádzame exkrement plný srsti s nestrávenou kožou. Že by vlk? Ešteže je biely deň a vlek rachotí. Teraz bude všetka divočina určite schovaná. Po 2,5 hodinách sme prišli k rázcestiu pri Tablici. Vydávame sa zelenou do lyžiarskeho strediska Strednica. Prechádzame okolo prístreška, ktorý je podobný tomu, aký bol aj na hrebeni. Chodník lúkou je neprešliapaný, respektíve sneh je miestami naviaty tak, že pri každom kroku vopred nevieme, do akej hĺbky sa zaboríme. Asi momentálne najťažší úsek putovania, keďže sa už začína sypať sneh a nepríjemne fúkať. Na Strednici sme o jedenástej a dávame si skorý obed (aj v lete tu je možnosť stravovania). Pripadáme si komicky, turisti medzi lyžiarmi, dohovárajúcimi sa zavše ruštinou. Dojmy a pohľady na prírodu, ktoré sme zatiaľ nazbierali, nás plne uspokojujú, tak ako aj výborný obed.

Putovanie popri potôčiku Biela

Po necelej hodinke oddychu a pozerania do plameňov v krbe sa dávame na druhú časť putovania, ktorá bude mať úplne rozdielny charakter. Hrebeň vymeníme za dolinu s potôčikom. Sneží, takže tentokrát to bude bez pôsobivých pohľadov na Ždiarsku vidlu a Havran. Zelené tyčové značenie nám pomáha určiť smer traverzu lyžiarskym svahom. Musíme prejsť cez dráhu jedného vleku a sme v rúbanisku. Chodníček je trocha vyšliapaný, predsa tadiaľ niekto chodí. Prechádzame okolo spadnutého bývalého turistického prístrešku, ktorému asi veterná kalamita ukončila život. Po zhruba 15 minútach a sklesaných 70 metroch sme pri potoku Biela. Pozorujeme ako sa s ním pohral mráz. Nachádzame ďalší prístrešok, ktorý je v uspokojivom stave. Pokračujeme okolo skál Plošove Turne a prichádzame k ústiu Monkovej doliny, ktorá patrí do sezónneho uzáveru. Napriek tomu je chodník do doliny poriadne vychodený. My stále pokračuje zelenou. Míňame jednu z najfotogenickejších usadlostí v okolí, s menom Lipták a s krížom pri potoku s poetickým textom:

Postoj tu pútničku,
na malú chvíľočku,
obzri si tú prekrásnu dolinku,
pozri sa na vrch Havrana
a tu pri kríži,
pozdrav KRISTA PÁNA.

Prechádzame na cestu, na druhom konci lúky je hotel Magura. Po hodine od Strednice sme na autobusovej zastávke Ždiar, Tatra, pri rovnomennom drevenom bývalom hoteli, teraz súkromný majetok v stave novodobej zrúcaniny. Smutne konštatujeme, že meno zastávky môže byť večné, ale hotelu už odzvonila hrana. Máme čas, tak ideme splniť pitný režim dňa a spraviť si obľúbenú prehliadku pôvodnej ždiarskej ľudovej architektúry a tiež pohľadať nejaké nové vydarené aj menej vydarené penzióny.

Záver

Túra sa dá, samozrejme, absolvovať po celý rok. Treba počítať s tým, že dohľadnosť je lepšia v mrazoch. Kto sa chce vyhnúť príkremu stúpaniu, môže vymeniť začiatok a koniec. Keďže sa nám ponúka niekoľko ukončení túry na hrebeni Spišskej Magury s návratom do Ždiaru (rázcestie na Slodičovskom vrchu alebo na Magurke), dá sa absolvovať s deťmi a dĺžku prispôsobiť okolnostiam. Za celý deň sme nikoho nestretli, ale na hrebeni môžete natrafiť na snežný skúter, štvorkolky alebo bežkára.

Fórum 8 príspevkov
Zimný okruh okolo Ždiaru 04/03/13 22:17 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Svätý Jur – rozhľadňa a vinohradnícky skanzen Starobylé vinohradnícke mesto s náučným chodníkom sme si už dávnejšie predstavili. Dnes navštívime novú zaujímavosť bývalého slobodného kráľovského mesta. Realizuje sa tu totiž vinohradnícky skanzen obohatený rozhľadňou. Svätý Jur si intenzívne udržuje svoju vinohradnícku tradíciu rôznymi podujatiami, počas ktorých by mohla byť návšteva miesta čerešničkou na torte. 11/01/20 Roman Matkovčík Malé Karpaty
Túra Doštianka z Lipt. Tepličky a Doštianky z Vikartoviec Poľany Doštianky a Doštianka, niekde sa uvádza aj ľudový názov Deščanky, Došťanka i Doščanka, sa zhodou okolností alebo žeby nie náhodou, nachádzajú na dvoch lokalitách blízko seba. A to dokonca v navzájom blízkych obciach pod severným úbočím Kráľovej hole. Navštívime dedinky Liptovská Teplička a Vikartovce. V mapách môžeme ešte nájsť vrch Doštianky ležiaci v Slovenskom raji, ale sem nevedie turistická značka. Potulky si rozdelíme na dva dni, hoci by nebolo ťažké prejsť obe lúky v jeden deň. 27/12/19 Roman Matkovčík Nízke Tatry
Túra Jaskyňa v Skalke - tip na výlet s deťmi na Spiši Našu trilógiu hľadania verejnosti voľne prístupných jaskýň Belianských Tatier a Spišskej Magury zavŕšime Jaskyňou v Skalke. Ide o poslednú sprístupnenú jaskyňu v rámci danej lokality. Neobmedzený pohyb pri pátraní nám zabezpečí fakt, že sa budeme nachádzať mimo ochranného pásma Pieninského národného parku. 12/12/19 Roman Matkovčík Jaskyne
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek sa dozviete. dnes Tomáš Trstenský Svet
Túra Cez Malé Pieniny (sedlo Vabec – Červený Kláštor) Pieniny sú síce maličkým národným parkom, ale svojou rozmanitosťou sú stále oblasťou, kam sa rád vraciam. Zvlášť som si obľúbil a často navštevujem lokalitu blízko sedla Rozdiel nad Litmanovou. A pri voľbe dvojdňovej turistiky padla opäť voľba na túto oblasť s plánom, že noc strávime práve v tomto sedle. včera Stanislav Ďurica Pieniny
Túra Z Jablunkovského k Vlárskemu priesmyku (1) Aj keď som už niečo v živote prešiel, jedna časť Slovenska mi bola úplne neznáma. Severozápadné pohraničie Slovenska. Po jednom náhodnom zbere čučoriedok v oblasti Stratenca ma hrebeň Javorníkov chytil za srdce. Taký pekný kraj a pre mňa bez preháňania Terra incognita. Musím s tým niečo vykonať. Pomaly sa rodil plán na prechod pohraničných hôr z oblasti Beskýd Javorníkmi k Bielym Karpatom jedným vrzom. 18/01/20 Vladimír Mikuš Javorníky, Západné Beskydy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zimný okruh okolo Ždiaru 04/03/13 22:17 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Spišská Magura, Podtatranská brádza (Ždiarska brádza), Tatry - Východné Tatry - Belianske Tatry
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1200 m n. m.
    • min: 830 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 624 m
    • klesanie: 596 m
  • Vzdialenosť
    • 17 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 05.01.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 49.2673 ° SŠ
      dĺžka: 20.3054 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.26958 ° SŠ
      dĺžka: 20.26561 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Tatranská Lomnica (vlak, bus) - Ždiar (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.88 (0.36)