Túra

Chamonix trochu inak – 2. časť

12.03.13
Naše poznávanie krajiny okolo Chamonix pokračuje ďalšími výletmi. Nenáročnými, no krásnymi. Informácie o našich na Mt. Blancu sme mali len stručné. No vedeli sme, že na piaty deň sa budú vracať. A tak sme sa rozhodli, že im pôjdeme naproti, privítať ich. Opäť sme sa vyviezli lanovkou z dedinky Les Houches na Belevue (1794 m). Počasie neprialo vôbec. Také usmoklené, upršané. Uchýlili sme sa do reštaurácie a pri kávičke čakali, kto a kedy sa ukáže.

5. deň - Le Prarion

Ani nie po pol hodine prví naši. Vybehli sme z reštaurácie, celí šťastní, že ich vidíme. Vypytovali sme sa na ostatných, spovedali, smiali sa od radosti, že to zvládli, aj keď nie každý na vrchol vystúpil. A všetci postupne prichádzali. Unavení, mokrí, špinaví, ale šťastní. Okrem nich schádzali zhora aj iní po vrchole túžiaci. Keďže sme mali ešte čas a počasie sa opäť umúdrilo, naša turisticko-lanovková skupinka išla využiť posledný deň zľavneného lístka. Vyviezli sme sa na Le Prarion (1853 m). Na stanici lanovky sme boli sami. Pred budovou na rozsiahlej ploche sme si našli miesto na obednú prestávku. Okolité kopce sa poodhaľovali. Otvorili sa nám opäť krásne výhľady na údolie Chamonix a okolie. Zľava už nám známy masív Le Brevent, vpravo Aig. du Midi, ľadovce Tacconaz a Bossons. Len Mt. Blanc sa skrýval v ťažkých, tmavých mrakoch. Urobili sme si menší okruh po lúkach, vychutnali si ticho a samotu. Potom sme sa už ponáhľali dole do kempu. Chystala sa oslava tých všetkých, čo sa zúčastnili nie ľahkého výstupu na Mt. Blanc. Z 32 účastníkov vrchol dosiahlo 5. No náš obdiv patril aj tým, ktorí v pravý čas odhadli, že je lepšie vrátiť sa späť. Oslava bola veselá. Veľmi veselá. Trvala a trvala...

6. deň - Gorges de la Diosaz

Šiesty deň sme sa rozhodli pre prehliadku tiesňavy Gorges de la Diosaz, ktorou preteká riečka s rovnakym menom La Diosaz. Vo vstupnej hale sme zaplatili 5,- €. Vstupné sa využíva na údržbu chodníkov, mostíkov a rebríkov tiesňavy. Po pár metroch od budovy sme sa dostali na prvé mostíky. Nasledovala roklina, zárezy v skalách, v ktorých sa prediera riečka. Rebríky boli v bezpečnej výške, kontakt s vodou žiaden. Dozvedeli sme sa, že ide o miesto, kadiaľ v pravidelných intervaloch preteká veľké množstvo vody z elektrárne, ktorá je nad tiesňavou. Trasa po mostíkoch a rebrikoch nebola dlhá, trvá asi 1,5 hodiny. Je starostlivo ošetrovaná. Kedysi bolo možné prejsť celú trasu, a potom pokračovať ďalej. Odkedy však pred rokmi veľká voda odniesla pôvodné mostíky a nové neboli vybudované, je treba sa vrátiť naspäť tou istou cestou. Tento deň sme si spravili ľahký, bez nejakého ďalšieho väčšieho výletu.

7. deň - Bossonský ľadovec a Le Brevent

Nad kempom, v ktorom sme bývali, sa do výšky rozprestiera ľadovec Glaciers des Bossons a vedľa neho Glacier des Tacconaz. Podľa týchto ľadovcov sa volá aj kemp. Vedeli sme, že vedľa Bossonského ľadovca je výstupový chodník, no vedie tu aj lanovka. A toto bol cieľ môjho ďalšieho poznávania okolia. S kamarátkou sme sa vyviezli k chate Chalt du Glacie (1424 m). Odtiaľ sme si urobili ešte výstup na plošinu, odkiaľ sú veľmi zaujímavé pohľady na ľadovec. Zvráskavený, s trhlinami, padajúci do údolia. Tak ako ľadovec Mer de Glace, aj tento sa topí a skracuje. Z opačnej strany údolia, z Breventu, je vidieť, pokiaľ ľadovec siahal kedysi a aké stopy, krajinu bez života, po sebe zanecháva. Pod ostrými horúcimi lúčmi slnka sa masa ľadu a snehu odparovala. Celé to dotváralo úžasnú atmosféru okolia, kde som si pripadala ako mravček v ľadovej krajine. Bol to ďalší úžasný zážitok. Keď sme si užili pohľady, vrátili sme sa ku chate (reštaurácii). No bola zatvorená, a tak sme sa zviezli dole do kempu. Počas jazdy na lanovke sme si opäť vychutnávali krásne pohľady na okolitú krajinu, na alpské domčeky so záhradkami, kde vládne čisto a poriadok. Po návrate do kempu väčšia časť nášho osadenstva bola už hore. Hlavne tí, čo boli na Mt. Blancu, sa rozhodli zájsť do mesta, poniektorí chceli ešte stihnúť výjazd na Aig. du Midi.

Rozhodla som sa, tentokrát sama, ešte raz pre Le Brevent, keďže naša prvá cesta naň nebola úspešná. Dnes bolo počasie krásne, a tak výhľady boli sľubné. Vyviezla som sa opäť lanovkou až na vrcholovú stanicu. Na samotný vrchol vedie krátky chodník. Že výhľady budú opäť úžasné, s tým som počítala. V ten deň som už poznala mnohé z kopcov a chodníčkov, ktoré sme prešli, mnohé pohľady mi boli známe. Mala som chvíľku čas, a tak som sa vydala k plesu Lac du Brevent (2127 m). Bolo treba k nemu zostúpiť. Kontrolovala som si čas, aby som sa stihla vrátiť k lanovke a bezpečne do mesta. Keďže som bola sama, na nejakú väčšiu túru som si netrúfla. Úplne k plesu som nezišla, čas to nedovolil. Chvíľku som posedela na polceste k nemu, pokochala sa pohľadom na provokujúci Mt. Blanc a vrátila sa na vrchol Le Brevant. Aj tu som sa ešte chvíľku zdržala, poprechádzala. Veľmi sa mi dole ísť nechcelo. Po návrate som sa ešte túlala po Chamonix. Po 7 dňoch pobytu som mala pocit, že toto veľmi pekné mestečko už poznám. Mestečko s peknými budovami, s množstvom kvetov. V tomto čase bolo letné, horúce, no nad mestom sa týčili majestátne, vysoké, zasnežené hory, "Aiguily" s hlavným strážcom Mt. Blancom.

8. deň - odchádzame domov

Odchod sme mali naplánovaný na poobedňajšiu hodinu, a tak sa celý náš zájazd vybral do mesta. Nevyužiť ešte posledné hodiny v Chamonix by bol hriech. Každý sme si zvolili svoj spôsob trávenia týchto vzácnych chvíľ. Blúdili sme po uličkách, rozchádzali sa s partiou, stretali, zastavili sme sa v reštaurácii minúť posledné úspory vyhradené pre zájazd. Na stanici sme sa skoro všetci stretli v rovnaký čas. Vláčik nás odviezol do kempu, kde o chvíľu prišiel aj náš autobus. Posledné pohľady, krásne myšlienky k horám, ktoré nechceli pustiť, no domov sme už museli.

Cesta domov sa niesla v milom duchu. Rozprávali sme si zážitky. Boli veselé, dramatické aj napínavé. Po pár kilometroch poniektorí zatvorili oči, v myšlienkach sa vrátili do chvíľ posledných dní, zaspali. Noc ubehla, ani neviem ako. Keď sme sa nadránom zobudili už pred hranicou Slovenska, ukázali sa naše Karpaty. V rozpakoch som sa na ne zadívala. Boli také nízke, malé. No v duchu som sa na ne už veľmi tešila. Sú tu, sú blízko, sú naše a sú krásne.

Fórum 13 príspevkov
Chamonix trochu inak – 2. časť 23/01/18 06:14 13 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Rozhľadňa - monitorovacia veža pod Klenovou Keď sa dočítam o novej rozhľadni, nedá mi, aby som ju nešla opáčiť na vlastné oči. Preskúmať a potešiť sa výhľadmi. Jednou z takých je veža pod Klenovou v Malých Karpatoch. Prvýkrát zachytím informáciu na FB. Rozhľadňa vyzerá veľmi zaujímavo. Presnejšie miesto, kde sa nachádza, poprípade popis prístupovej trasy však neviem nájsť. Až po dlhšom čase nachádzam zmienku o jednom z možných prístupov - z Hornej Pustej Vsi. 01/07/17 Andrea Grunská Zaujímavosti
Extra Jarovská bažantnica v zime Bicyklom prechádzam chodníkom plným bahna. Na striedačku sa veziem a idem pešo. Z blata do kaluže. Doslovne. Kolesá bicykla sú obalené mazľavou hmotou, bicykel je celý zafŕkaný. Prichádzajúc k pravdepodobnej odbočke, na vstupe do bažantnice zastanem. No pohľad na prerastenú vegetáciu, chodník vstupujúci akoby do džungle ma odrádza od úmyslu. Tak tadiaľto k mostu nepôjdem. Tu sa nedá ísť v lete. 25/02/17 Andrea Grunská Zaujímavosti
Cyklotúra Za krásami Burgenlandu Povedali mi, že to bude asi 50 km a že nech sa nebojím, to zvládnem. Po takmer dvoch rokoch bez bicyklovačky sa nechávam nahovoriť na cyklovýlet k našim susedom. Plán je ísť z Parndorfu až k osade Albert Kázmér-puszta v Maďarsku. Doma si trasu študujem, no nemám podrobnú cyklomapu. Len odhadom hodnotím, že to snáď nie je viac. 07/02/17 Andrea Grunská Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Chamonix trochu inak – 2. časť 23/01/18 06:14 13 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.35 (0.08)