Túra

Čierna skala zo Smoleníc v zime

09.03.13
Na túto chvíľu som čakal skoro dva roky. Minuloročná zima Malým Karpatom veľa snehu nedopriala, tá tohtoročná sa zatiaľ tiež príliš nepochlapila, ale v tretí januárový týždeň to predsa len začalo vyzerať nádejne. V pondelok Perinbaba sypala celý deň, ďalšie dni sa síce ortuť vyšplhala nad nulu, ale vo štvrtok prišlo husté sneženie a televízia opäť podávala poplašné správy o hroznej snehovej kalamite na západnom Slovensku. Nadišla správna chvíľa, na piatok model Aladin predpovedal -4 °C a od 10-tej ráno sneženie. Vedel som, že konečne môžem zrealizovať plán, na ktorý som sa dlho tešil. Prejsť na snežniciach z Jahodníka na Čiernu skalu.

Trasa

Smolenická Nová Ves – Jahodník – Polámané – Čierna skala – Záruby, sedlo – Čertov žľab – Vlčiareň – Smolenice

Dobrodružná je už cesta autobusom do Smoleníc. Medzi Trnavou a Zvončínom je vozovka pod závejmi, autobus sa pohybuje krokom, obiehame niekoľko áut zapadnutých v jarku. Vystupujem pri odbočke na Jahodník, utiahnem si popruhy na batohu a dôverne známou cestou rezko začnem kráčať k rekreačnému stredisku. Mám ambiciózny plán, z Jahodníka chcem vyjsť na Čiernu skalu, odtiaľ po žltej, červenej a modrej značke do sedla pod Zárubami, vyjsť na Záruby, zísť naspäť a cez Čertov žľab a Vlčiareň prísť do Smoleníc. To všetko tak, aby som stihol autobus, ktorý zo Smoleníc odchádza niekoľko minút po tretej. Na Jahodník prichádzam o pol desiatej, som zvedavý, kedy príde moment, keď budem musieť tento plán okresať. Trasa, ktorú sa chystám prejsť, je v posledných rokoch mojou najobľúbenejšou v Malých Karpatoch. V úvodnej časti je niekoľko malebných lúk, ktoré nie sú až také typické pre túto časť Karpát a z Čiernej skaly, ak počasie dovolí, je krásny výhľad. Prešiel som ju už v každom období okrem zimy, a preto som zvedavý, čo mi dnešná túra ponúkne.

Z Jahodníka pokračujem po zelenej značke, asfaltka je vyjazdená od áut, takže snežnice zostávajú na batohu. Po chvíli odbočím doľava na žltú značku, zídem z asfaltky a prejdem cez potok. V lese pred sebou zaregistrujem dva muflóny, teším sa, že ich počas celého výletu uvidím viac, ale nakoniec sú to jediné živé duše, ktoré až do svojho návratu do Smoleníc stretnem. Tu je už po kolená čerstvého prašanu, tak obúvam snežnice. Prichádzam na prvú veľkú lúku, snežnice sa zabárajú, ale bez nich by sa mi išlo oveľa horšie. Asi po pol hodine prichádzam k prístrešku na štvrtej lúke v poradí, na moje prekvapenie pri ňom stojí auto. Tlačím do seba šišku, ktorú som si stihol kúpiť pred odchodom autobusu, zapíjam čajom, ale začína mi byť zima, a tak rýchlo pokračujem ďalej. Ďalšie prekvapenie ma čaká, keď prichádzam k smerovníku Polámané. Lesná cesta, ktorou vedie žltá značka na Čiernu skalu, je odhrnutá lepšie ako tá, ktorou ma do Smoleníc doviezol autobus! Zo svahu nad sebou počujem zvuk motorovej píly a padajúcich stromov. Vyzúvam teda snežnice a znechutený a smutný rýchlo kráčam po tejto „diaľnici“ až pod masív Čiernej skaly, kde odhrnutý úsek končí. Od tejto chvíle si svoju cestu budem hľadať a prešliapavať sám.

Začínam stúpať a stúpa aj množstvo snehu, ale vôbec mi to neprekáža. Konečne je v lese ticho, kvôli ktorému som sem išiel, len občas ho prerušuje vŕzganie stromov vo vetre, niekedy je to dokonca pískanie, pripomínajúce plač malého dieťaťa. Asi po dvadsiatich minútach som v sedle, kde žltá značka odbočuje doprava na vrchol a až tu začína pravé snehové kráľovstvo. Stromy aj kríky sú celé akoby obalené v bielom cukre. Zo všetkých ročných období, v ktorých som sa tu vyskytol, jednoznačne vyhráva zima. Stúpam pomedzi skaly, pravdepodobne ani nejdem po značke. Prichádzam na vrchol, výhľad je takmer nulový, fúka a sneží, a tak len urobím niekoľko fotiek zmrznutých pokrútených stromov a prevejov na skalách a dám sa na zostup. V hlbokom prašane radostne klesám, sneh mi fúka rovno do tváre, zahmlievajú sa mi okuliare a ani si nevšimnem, kedy stratím značku. Veď zablúdiť nemám kde, hovorím si. Túto trasu poznám ako vlastnú dlaň, po 10 minútach prídem na lesnú cestu, za ňou pokračujem ďalej v klesaní, až kým neprídem na ďalšiu lesnú cestu, ktorou vedie červená značka. Aké veľké je moje prekvapenie, keď vyjdem na prvej lesnej ceste a predo mnou je hustá mladina. Netuším, či som vyšiel pod alebo nad miestom, kde značka cestu križuje. Kráčam preto hlbokým snehom najprv doprava, ale mladina nemá konca, a tak sa vraciam a pokračujem po ceste doľava. Tu asi po troch minútach nájdem žltú značku a vydávam sa na ďalší zostup.

V hlbokom prašane opäť radostne klesám, sneh mi opäť fúka rovno do tváre a opäť sa mi zahmlievajú okuliare. Teraz ani vlastne nie som prekvapený, keď nevidím žiadne značky. Prekvapenie ma čaká, keď prídem na lesnú cestu, ktorú som nikdy nevidel. Našťastie tá správna cesta s červenou značkou je asi o 50 metrov nižšie, ale i tak si nadávam za svoju opakovanú nepozornosť. Ak pôjde cez víkend niekto po mojich stopách, tak sa nebude stačiť čudovať. Po červenej pokračujem až na rázcestie Červená skala. Tu mi je jasné, že Záruby určite nestihnem, a ak budem chcieť stihnúť autobus o tretej, budem si musieť pohnúť. Rezkým tempom začnem stúpať mladým lesom, prichádzam k plotu obory pod Veterlínom a sledujem ho, až kým neprídem na lesnú asfaltku, spájajúcu Jahodník s Bukovou. Tu v závetrí stromu obedujem. Po asfaltke, na ktorej sú vyjazdené koľaje, pokračujem ďalej, neopustím ju, ani keď červená značka odbočí na Brezinky, iba by som stratil výškové metre.

Na ďalší značkovaný úsek sa pripojím až pod hradom Ostrý kameň, ktorý nad sebou v hustom snežení iba tuším, a po modrej, štvrtej dnešnej farbe, začínam opäť panenským snehom stúpať do sedla pod Zárubami. Tento úsek mám z celej trasy najmenej rád, príde mi ako nutné zlo pre návrat do Smoleníc a dnes mi pripadá obzvlášť nekonečný. V sedle som o pol tretej, viem, že autobus už nestihnem, a preto zvoľním, mám skoro dve hodiny do odchodu ďalšieho. Pomaly zídem do Čertovho žľabu, takto v zime, keď sú kamene hlboko pod snehom, sa ním zostupuje oveľa ľahšie ako v iných ročných obdobiach. Ani sa nenazdám a som na Vlčiarni, tu už sneží tak husto, že nevidím poriadne na stromy na druhej strane lúky. Vchádzam do doliny Hlboče, cestu mi spestrí strom ležiaci krížom cez chodník, akrobaticky ho preliezam. Snežnice vyzúvam, až keď vojdem do dediny. Zima sa v Malých Karpatoch predviedla v plnej kráse a mám za sebou dobrodružný výlet, ktorý splnil všetky moje očakávania.

Pačia sa ti články tohto autora/autorky?
Prihlás sa na odber nových článkov a tento si môžeš odložiť medzi obľúbené
Fórum 8 príspevkov
Čierna skala zo Smoleníc v zime 18/03/13 15:29 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Záruby zo Smoleníc - zimný okruh Je pondelok 3. februára a zima zatiaľ zaostáva aj za najpesimistickejšími očakávaniami. Víkend bol vhodný akurát tak pre turistu - masochistu, v sobotu fúkal silný vietor, v nedeľu sa k vetru pridal dážď, ktorý hneď primŕzal. Asi od ôsmej sedím doma za počítačom, vypĺňam svoju VPCH (vedecko-pedagogickú charakteristiku) a občas pozriem von oknom na oblohu bez jediného obláčika. Ako červík mi začína v hlave vŕtať myšlienka. 17/02/14 Jozef Pecina Malé Karpaty
Svet Dents du Midi (Zuby juhu) - Haute Cime Pri pohľade od Ženevského jazera vyzerajú Dents du Midi ako krátky zubatý hrebeň a hneď je zrejmé, ako získali svoje meno. Turistickým chodníkom je prístupný najzápadnejší a najvyšší zo zubov, 3257 m vysoký Haute Cime, a preto si práve tento vrchol vyberáme ako náš ďalší cieľ v oblasti. Pri včerajšom výstupe na Cornettes de Bisse sme sa väčšinou pohybovali po francúzsko-švajčiarskej hranici, tentoraz strávime skoro celé dva dni vo švajčiarskom kantone Valais. 03/12/13 Jozef Pecina Svet
Túra Chablais – výstup na Cornettes de Bise Francúzske Alpy, s výnimkou oblasti okolo Chamonix, nedostávajú na Hikingu veľa príležitostí a jednou z ambícií článku je napraviť toto opomínanie. Voľba tohtoročnej alpskej destinácie je veľmi jednoduchá, Rasťova ponuka na strávenie niekoľkých dní pri brehoch Ženevského jazera je z tých, ktoré sa nedajú odmietnuť. Počas mája upresňujeme termín, v júni študujeme mapy a vyberáme vrcholy a ráno 18. júla nasadáme do motorového vozidla značky Škoda a vyrážame na cestu celým Rakúskom, Nemeckom a Švajčiarskom, aby sme po jedenástich hodinách bez problémov dorazili do mesta Thonon-les-Bains v departmente Haute-Savoie. 19/11/13 Jozef Pecina Svet
Najnovšie články na titulke
 
PR Festival HORY A MESTO predstavuje dobrodružných cestovateľov Pre niekoho je cestovanie životný štýl, pre iných únik zo zabehnutého života či splnenie si vlastného sna. Divácky obľúbené Cestokluby KINO SVET prinesú do programu jubilejného 20. ročníka medzinárodného festivalu HORY A MESTO 23 prezentácií, pozvanie prijalo takmer 30 prezentujúcich, medzi nimi cestovateľské legendy späté s festivalom, ale aj nováčikovia. Priestor dostanú rozprávania o dlhodobých a ďalekých cestách, o Life Van cestovaní „s domčekmi na štyroch kolesách“, o tvárach a farbách afrických etník, a samozrejme aj o menej známych kútoch Slovenska. dnes sponzorovaný článok
Extra Vybrané slovenské rozhľadne Minulý rok sa mi počas potuliek po Slovensku priplietlo do cesty množstvo rozhľadní. Samé o sebe sú pekným cieľom túry, ale ani jednu som z nich neplánoval. Na konci roka, keď som si robil záverečný sumár túr sa ich nazbieralo celkom dosť. Keďže sú takéto miesta medzi ľuďmi veľmi populárne, rozhodol som sa urobiť malý zoznam rozhľadní. O každej z nich by sa dal napísať samostatný článok a určite tu už boli viaceré v článkoch spomenuté. Preto cieľom príspevku nie je každú podrobne opísať, ale len poskytnúť základné informácie. dnes Pavel Forgáč Malá Fatra, Orava a Kysuce, +
Túra Kláštorisko, Tomášovský výhľad a Ihrík z Hrabušíc Na druhý deň víkendového pobytu na severnej strane Slovenského raja som ešte doma naplánoval schválne mimo rokliny. Bol som si vedomý, že syn nebude na zimné podmienky úplne vybavený a vravel som si, že jedna roklina bude stačiť. Prechod Pieckami nakoniec prebehol nad očakávanie hladko, ale plán som ponechal... aj preto, že niektoré úseky potrebovali spresnenie priebehu na mape. včera Michal Bukvai Slovenský raj

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Čierna skala zo Smoleníc v zime 18/03/13 15:29 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 662 m n. m.
    • min: 224 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 700 m
    • klesanie: 700 m
  • Vzdialenosť
    • 15 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 18.01.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 48.4916 ° SŠ
      dĺžka: 17.4162 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.50613 ° SŠ
      dĺžka: 17.43023 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Jaskyniarska studnička pod Ostrým kameňom pri Brezinkách
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Trnava (vlak, bus) - Smolenická Nová Ves (bus)
      Smolenice (vlak, bus) - Trnava (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.9 (0.36)