Ferrata Tiesňava Silberkarklamm (Hias a Siega)
Blízko Ramsau am Dachstein v Rakúsku sa nachádza veľmi pekná tiesňava Silberkarklamm. Vhodné miesto pre rodinné túry, prípadne pre výlety začínajúcich ferratistov. Tiesňava ponúka možnosť vysokohorskej turistiky – cez lávky, mostíky a rebríky sa dá prísť až k chate Silberkarhutte. Terén je nenáročný, s prekrásnymi výhľadmi na okolité strmé steny a vodopády. Okrem turistiky sa tu dajú podniknúť aj dve náročnosťou jednoduchšie, ale zato veľmi pekné ferraty – Hias (D) a Siega (C/D). Sú vhodné pre začiatočníkov alebo v rámci prvodňovej rozcvičky pred ťažšími ferratami. Ich výhoda spočíva aj v tom, že sú krátke a medzi nimi je chata, čo je výhodné v prípade nestáleho alebo nepriaznivého počasia.
Začíname na parkovisku a stúpame na začiatok tiesňavy, kde sa platí vstupné, približne 3,- €. Tiesňava je súkromným vlastníctvom rodiny Erlbacher a poplatok slúži na udržiavanie ciest. Odporúčam pri platení si pozrieť, o ktorom čase sa každý deň tiesňava uzatvára, dovtedy je potrebné sa z výletu vrátiť. Stúpame po prvých rebríkoch až k žltej značke na začiatku cesty. Je tu plno ľudí, je nám jasné, že táto ferrata patrí medzi tie viac navštevované.
Hias
Navliekame si ferratové sety a začíname sa cvakať karabínami. Ferrata Hias je nazvaná podľa jej budovateľa. Začína visutým lanovým mostom nad riekou. Fajn adrenalínový zážitok to môže byť hlavne pre začiatočníkov. Kráčame len po lane, ako balerína kladieme opatrne jednu nohu pred druhú. Pod nami hučí potok, vlnka naháňa vlnku. Medzi nami ale žiadni začiatočníci nie sú, dnešný deň máme len ako príjemný štartovací, na rozcvičenie sa. Po prejdení visutého lanového mosta prejdeme trochu doprava a začneme stúpať hore, precvakávajúc sa karabínami. Úsek je približne C úrovne. Pod nami sú pekné výhľady na divoko tečúcu riečku, lanový most a rebríky. Po tomto úseku prídeme k oddychovému miestu pod skalou, kde si zhodíme batohy a dáme si krátku prestávku.
Nemáme sa kam ponáhľať, pred nami lezú ďalší ľudia. Po prestávke pokračujeme ďalej. Prídeme k ďalšiemu lanovému mostu, tentoraz už vo väčšej výške, stále je pohodový, nenáročný terén. Takto pokračujeme ďalej, o chvíľu sa nám začnú otvárať krásne výhľady na vrcholy – skalnaté hory, týčiace sa nám nad hlavami, a do zeleného údolia. Aj okolité údolie je krásne zelené, plné ihličnatých stromov. Vidno, že o vodu tu nie je núdza. Zo skaly oproti nám vidíme tiecť vodopád. Pár D úsekov a ferrata sa mení na chodecký terén. Ním prídeme až k lanovej dráhe, ktorá vozí materiál na horskú chatu. Tu si dáme dole ferratové sety a pešo prejdeme doprava k chate. Ferrata nám celkovo trvala asi hodinu oddychovým tempom.
Siega
Počasie sa nám začalo trocha kaziť, z diaľky k nám idú mraky. Dohadujeme sa teda, či sa zastavíme na turistickej chate Silberkarhutte (1223 m n. m.) na pivko a nejaké jedlo, alebo či pokračujeme ďalej na ferratu „Siega“ (C/D). Vzhľadom na to, že búrka ešte vyzerala byť ďalej a ferrata pred nami má byť tiež krátka, radšej ideme rovno na ňu. Pivko počká, ferrata nie. Táto zaistená cesta cez stenu Brawand bola vybudovaná v roku 2008. Za chatou teda ideme podľa drevených značiek „Zugang zum Klettersteig, Siega“. Peší úsek hore je celkom strmý. Výhľady dole do údolia, na chatu či na okolité skaliská sú tu veľmi pekné. Pod skalou stretneme Čechov a spolu s nimi sa dohadujeme, či nastúpime na ferratu, alebo či sa radšej vrátime k chate. Počas výstupu sem sa búrkové mračná priblížili a už aj počuť hrmenie. A ako všetci vieme, byť v búrke na ferrate nie je žiadna sranda. Rozhodneme sa nastúpiť na ferratu s tým, že si skúsime švihnúť, nech do začatia búrky zlezieme zo želiez.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Nasadíme ferratové sety. Ferata začína ľahkými úsekmi po skobách hore. Stále stúpame a je to celkom pekne exponované, pohľad dole do hĺbky je pre labužníkov. Nakoľko sa ponáhľame, snažíme sa nezastavovať a aj fotiť len minimálne. Hrmenie nad hlavami je celkom silná motivácia na rýchle zdolanie ferraty. Hoci podľa popisu má byť Siega ľahšia, mne sa zdá náročnejšia, viac sa musím vyťahovať po rukách. Môže to ale byť spôsobené naším rýchlejším tempom. V sprievodcovi je čas písaný na 45 minút, v priebehu pol hodiny sme ale hore na vrchole. Zapíšeme sa do pamätnej knižky a napájame sa na pešiu červenú značku. Z tohto miesta je možnosť pokračovať ďalej hore do sedla Feisterscharte a k horskej chate Guttenberghaus (2146 m n. m.).
My máme ubytovanie dole v stanoch v kempe, schádzame teda dole k chate Silberkarhutte. Stále ešte počuť hrmenie, mraky ale odišli a búrka nad nami nie je. Napokon vyzerá, že nás šťastne obišla. Asi sa zľakla nášho nezdolného, nebojácneho ducha. Na chate si dávame zaslúžené pivko a polievku. Spravíme ešte pár fotiek, nad chatou je vidno Miesberg (2232 m n. m.) a naľavo Wasenspitze (2257 m n. m.). K autu schádzame dole tiesňavou, pešou trasou cez rebríky a lávky. Fotíme si vodopády, pohľad do údolia. Dnešný deň bol príjemný a sme s ním spokojní.
