Pod Traunsteinom sme sa už raz vyskytli. Rok a pol dozadu sme práve výstupom na tento vrch chceli začať dovolenku v Salzkammergute. Avšak tam, kde sme začali, sme aj rovno skončili, keďže sa rozpršalo a lialo celý deň ako z krhly, čo sa nejako bilo s výšľapom po vápenci. Sklamanie z prvého dňa nám potom vynahradili krásne výlety k Dachsteinu. Neúspech na Traunsteine ma však stále škrel. Povedala som si, že tento rok to už musí vydať. A tak sme strávili posledný septembrový víkend roku 2012 práve tu, na pomyselnom strážcovi Salzkammergutu.

Trasa

Gmunden, parkovisko pod kopcom (428 m) – začiatok trasy Naturfreundesteig (480 m) – Naturfreundesteigom k Traunsteinhütte (1575 m) – Gmundnerhütte (1666 m) – Traunstein (1691 m) – Gmundnerhütte (nocľah) – zostup Mairalmsteigom – návrat na parkovisko

Prístup zo SR

Ako sa dostať pod Traunstein? Z Bratislavy smerom na Viedeň, a potom na západ smerom na Linz a Salzburg. Nezabudnúť odbočiť z diaľnice na Salzkammergut a mestečko Gmunden. Je potrebné prejsť cez mesto a smerovať pod kopec na východný breh jazera. Za pekného počasia sa Traunstein nedá prehliadnuť. Ešte kúsok cez rieku Traun, na najbližšej odbočke doprava (smer Grünbergseilbahn) a už len popri jazere až po koniec na záverečné parkovisko.

Ako hore?

Podľa horského bežca, ktorého sme stretli na Gmundnerhütte v nedeľu ráno, vedie na vrchol 11 ciest. Značené sú však len tri z nich. Tie si on dáva najmä v zlom počasí (aké sa nakoniec vyskytlo aj nám) ako ľahký tréning. Ale čo chcem od človeka, ktorý deň predtým prebehol 18-hodinovú túru Watzmanom za 6 hodín. Hore bol už o ôsmej ráno, keď my sme len oči rozliepali. Nám však tieto ľahké trasy budú stačiť, keďže sme po chorobe.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Hans-Hernler Steig (obtiažnosť A/B, 3 hod., nákres tu) je pekná diretka, začínajúca kúsok od parkoviska a končiaca pri Gmundnerhütte. Hore pod chatou sa dá z Herlensteigu napojiť na krátku, ale výživnú ferratu Traunsee Klettersteig (D, nákres tu). K začiatku trasy Naturfreundesteig (B, 3,5 h, nákres tu) je potrebné prejsť dvomi tunelmi, aby ste si to mohli šupnúť ďalšou diretkou juhozápadným hrebeňom a Mairalmsteig je považovaný za najpohodovejšiu trasu, hoci tiež pekne prudko hore, avšak najmenej exponovaným terénom, a tak sa používa najmä na zostup. Tak sa zamýšľam, čo vlastne na tento kopec nie je diretka?

Naturfreundesteig

Výlet dávame ako čistú víkendovku. Tým pádom prichádzame v sobotu na parkovisko pod kopcom až niečo po 10-tej, bez šance na zaparkovanie, keďže asi nie sme jediní jesennej turistiky chtiví. Auto teda nechávame asi 500 m poniže pri jazere a vydávame sa na výšľap. Podľa popisov na internete som vybrala za výstupovú trasu Naturfreundesteig. Zatiaľ je aj krásne počasie, som zvedavá, dokedy vydrží. Tunelmi prefrčíme raz dva, však to už poznáme z prvého neúspešného pokusu. Pri začiatku ferraty dávame ešte desiatu a hneď po nej začíname stúpať prudko hore. Trasa sa s nami nebabre, od začiatku je pekne prudká, zaistená kramľami a oceľovými lanami. Vidím to tak, že sa rýchlo zohrejem. Ferratové sety však netreba, tie by sme chceli využiť až zajtra na spomínané krátke D-éčko. Po kramľovej pasáži nasleduje suťová, ale ide sa dobre. Len pochorobná kondícia je na figu – postupujeme veľmi pomaly. Aspoň je čas fotiť Traunsee a kopce okolo, ktoré nás budú sprevádzať po celú dobu výstupu.

Prvý väčší oddychový bod prichádza v sedle pod Sulzkogelom (okolo 800 m). Teda aspoň si to myslím. Matúš mi ukazuje, že niekde za skalnatou stenou je keška. Ale ako sa k nej dostať? Veď to vyzerá na čisto lezecký terén. Keď prelúskame text v nemčine, tak prídeme na to, že sa musíme spustiť pekných pár metrov slabým neznačeným chodníkom zo sedla na východ, aby sme potom vyliezli opäť ku skrýši. Žiadny oddych, čistá makačka. Ani nechcite vedieť, koľko nám to trvalo. Ale našli sme.

Naša trasa na vrchol pokračuje ďalej serpentínami v suti, s výhľadmi na Traunsee, Höllengebirge, západnú časť Totes Gebirge (Mŕtve hory) a Dachstein, sem-tam je chodník okorenený nejakým lanom, rebríkom či stupačkami. Nuž, takmer 1100 m na krátkom úseku niekde treba nabrať. Krajina je pekná, zakrpatené borovice, suť, výhľady na jazero. Škoda len, že obloha sa zatiaľ postupne zatiahla. V mieste Überstieg (1020 m) zbadám hore vysoko nado mnou chatu Traunsteinhütte. Uff, to ešte toľko? Posledný úsek ferraty k chate je opäť exponovanejší, preliezame aj menšie skalné okno Tor (1480 m). Prekvapivo dosť turistov touto trasou aj zostupuje, mnohí si aj zalyžujú v suti.

K chate Traunsteinhaus prichádzame už spoločne s dažďovými kvapkami. Teraz sme už na vrcholovom plató. V pozadí vzdialenom tak polhodinu chôdze sa nachádza samotný vrchol a chata Gmundnerhütte, kde plánujeme spať. Dávame si veľké pivko od smädu a tiež pre radosť, že už bolo dosť stúpania. Spod striešky chaty pozorujeme blízke aj vzdialené okolie okorenené dažďom. Výhľady by boli úžasné, nebyť počasia. Kúsok z hradby Totes Gebirge vidíme aj tak, ale o čo by to bolo krajšie mať ako na dlani aj Dachstein.

Keď prestane pršať, pokračujeme ku Gmundnerhütte. Hoci ideme aj zalesnenou časťou, vápenec je stále prítomný a pekne to na ňom šmýka. Na chate nie je okrem personálu ani nohy. Dávame si ďalšie pivo a miestny guľáš. Opäť sa rozpršalo. Ide ma poraziť, že keď sme konečne hore, tak uvidíme figu borovú. Napriek počasiu sa ale vyberieme na samotný vrchol, ktorý je vzdialený tak 15 minút, a na ktorom sa vyníma obrovský kríž.

Traunstein

Výška 1691 m - možno si niekto povie, že však čo, kopec výškovo porovnateľný s našim malofatranským Veľkým Kriváňom. Aj prevýšenie trasy je skoro podobné, keď ide turista zo Šútova. Ale strmina a náročnosť terénu je neporovnateľná, poviem úprimne, ako som tak stála hore na Traunsteine pri kríži, v pochorobnom stave, tak som bola rada, že nemusím ísť ešte v ten istý deň dole. Však sme sa aj hore vliekli dobrých 5 hodín. Vďaka dažďu sme na vrchole úplne sami. Okolo nás sa prelievajú oblaky, chvíľu sa zdá, že vykukne spoza nich slnko, ale márne čakáme. Jedinou odmenou je výhľad na jazero Laudachsee (800 m) dole pod východným hrebeňom a parádna keška v amoboxe, ktorú nachádzame neďaleko. Za šera sa vraciame na chatu, kde spíme sami v lágri za luxusných 8,- €/človek/noc (cena s Alpenvereinom, bez členskej kartičky je nocľah za 12,- €).

Upršaná nedeľa

Ráno sa budíme s nádejou na lepšie počasie, avšak máme smolu. Oceľ je pod nami aj nad nami. Jediné potešenie nám poskytuje pohľad na Traunsteinhütte, ktorá teraz pripomína osamotený maják na kraji útesu. Úchvatné prírodné divadlo aj bez slnečných lúčov. Opäť sa rozprší a nám je jasné, že sme ferratové sety a prilby vyniesli hore zbytočne, test D-éčka nebude. Pre zostup si teda volíme Mairalmsteig, ale hoci je trasa najľahšia, aj tak si užijeme tri hodiny zostupu kolmo dole serpentínami a sem-tam s nejakým lanom po klzkom vápenci v dažďovej hmle. Už len návrat pohodlnou cestou k autu a kruh sa uzatvára.

Vďaka, Traustein! Hoci si nám neukázal všetko zo svojej krásy, užili sme si ťa aj tak. Rada sa sem niekedy vrátim. A milovníci výhľadov, prosím zapísať si Traustein povinne do kalendára – kopce na juhu a západe, jazero hlboko pod vami a nekonečná rovina na severe za to určite stoja.

Túra bola urobená dňa 29.09.2012.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek