Bežky

Okolo Šimonky

01.03.13
Pri pohľade do internetových novín vidím diskusnú búrku v šerblíku medzi Blavákmi, Bratislavčanmi, CePečkármi, Paštikármi a snehom zasypanými východniarmi. Občas sa mihne nejaký ten tvrdý čávo z Oravy, ktorý nad tridsiatkou nového prašanu len mávne rukou. Nudáááá, prepínam na turistickú mapu a plánujem, že sa presvedčím na vlastné oči, ako kalamita vyzerá. Bicykel som síce odzimoval, no veľa rozumu by som pri skúšaní jeho možností teraz nepobral. Snežnice nemám, no v kúte izby na mňa poslušne vyčkávajú bežky. Slanské vrchy nemôžu nikdy sklamať a nebude to ani dnes inak. Vyrazíme na okruh okolo najvyššieho vrchu, Šimonky.

Pozvoľnejší ranný štart nemusí byť na škodu. Teplota sa zdvihla tesne pod nulu, cestári si stihli splniť aspoň základné povinnosti a tak môžeme drieť najprv diaľničné a neskôr aj treťotriedne slovenské cesty, tiahnuce sa medzi mantinelmi do výšky plota. Do sedla Pusté pole nad Zlatou Baňou to už bez pomoci pánov Kvatro, Iksdrajv, Haldeks a Awede nejde a tak sa na provizórnom parkovisku koná iba skromne obsadený zraz klubu vysokých podvozkov. Predseda však odkazuje, že najlepší tereniak nie je firemná Fabia, ale reprezentačná limuzína a tak mu offroaďáci robia ešte jedno miestečko. Dobojované, začína sa zábava mimo vykurovaných sedačiek. Nahadzujeme termovrstvy, kukly a bežky, vypúšťame snežné psy a hľadáme bufetára od zánovnej mikrovlnky z prístrešku. Veľká skupina sa postupne roztratila na rôzne smery a tak vyrážame na okruhovú trasu už len v spoločnosti vŕzgajúcich stromov.

Trasa

Zlatá Baňa-sedlo Pusté pole, rázc. Temný les – pamätník – vysielač Dubník – Grimov laz – sedlo Obracaná studňa – sedlo Pusté pole, rázc. Temný les

Detským tempom chytáme prvé metre na údajne upravovanej trati. Obrázky z prospektov rakúskeho horského strediska nečakajte, ale na amatérske podmienky stačí aj takáto „ručne“ prešliapaná trasa. Počasie nie je práve najluxusnejšie, ale mimo sedla nefúka a ticho lesa lieči. Stromy sa prehýbajú pod nádielkou od uja Mrázika a tak sa dostávame do správnej výletnej pohody. Kocháme sa prvými a vlastne aj poslednými výhľadmi dnešného dňa. Do diaľky toho veľa nie je, no panoptikum tvarov bieleho lesa je nevyčerpateľné a krajina bez tieňov kúzli tie najkrajšie kompozície.

Po mostíkoch prekonávame niekoľko potôčikov a stúpame na Dubník. Pravá, ľavá meter za metrom, pekne bez podšmykovania. Sneh drží presne na mieru, lepkavé papuče si nechávame na inú príležitosť a tak môžeme vychutnávať. Obieha nás niekoľko makačenkov v elasťákoch, strúhajúcich utrápené pózy ako tridsať metrov pred finálovou čiarou majstrovstiev Galaxie. Oproti si to pre zmenu šinie deduško na muzeálnej výbavičke, ktorú sme z pôjda, zdá sa zbytočne, vyhadzovali už na prelome tisícročia. Konečne vidím pomedzi konáre vrchol stožiara a po krátkej chvíli parkujeme lyže pri plote vysielača. Budem sa opakovať, no tento oceľový stĺp vysoký 318 metrov je najvyššou stavbou na Slovensku a pohľad na jeho námrazou obalený majestát je takto zdola monumentálny.

Nechceme však veľmi stuhnúť, tak pokračujeme smerom na Grimov laz. Červenú značku len križujeme a využívame pohodlnú lesnú cestu. Na samotný vrchol Šimonky je to na pásy a ani tam nemáme v pláne liezť. Mlieko je mlieko a výhľady nulové. Stáčame sa teda na východ a začíname okružné kolečko okolo kopca. Les striedajú občasné rúbaniská, kde dostávame poriadnu arktickú facku a bojujeme s vetrom a vlhkou námrazou. Našťastie sa vždy po chvíli môžeme schovať medzi ihličnany. Blízko Praporca je trasa preznačkovaná a ujazdená stopa nás núti sledovať novú verziu. Chaotickej zachádzke cez výmole pomedzi stromy akosi nerozumiem, ale po krátkej hopsačke sme pri rázcestí v sedle Obracaná studňa. Dostávam lekciu z "miestneho" partizánskeho značenia chodníkov, lebo sú tu vo vzdialenosti 20 metrov dva rázcestníky s celou zmesou tabuliek. Vyjazdená stopa sa prvýkrát rozdvojuje, no my nasledujeme ľavú vrstevnicovú vetvu. Chodník sa postupne otvára a výhľady cez rúbaniská musia byť v lepšom prípade čarovné. V tom horšom iba také Oblíkové.

Na severozápadnej strane Šimonky sa množstvo snehu až nezdravo zvyšuje. Razíme si to v stope ujazdenej takmer po kolená. Stromy sa pod záľahou prehýbajú, skladajú ako dáždniky a občas vidíme aj nejakú snežnú sprchu, keď si velikán strasie nádielku zo svojich pliec. Miestami si cestu tunelom razíme v podrepe alebo pešo. No okamžite po odopnutí lyže končím mimo cestičky zahrabaný po hrudník. Poslušne prekonávam niekoľko čerstvých závejov a premýšľam, aké blúdenie by nás čakalo, nebyť stopy. Stúpame cez malý hrebienok a už nás čaká len zrýchlený presun k autu.

Od tohto momentu takmer celý čas klesáme a vezieme sa na voľnobeh. Niekoľko ostrých zákrut a snehové bubny spomalia tempo, no pohodlne schádzame až na zelenú značku. Stopa je tu rozmlátená od pešiakov, pribúdajú rodinky s deťmi aj chlapi na skialpoch. Pred cestou skladám bežky, lebo údržbári už stihli niečo posypať. Precupitám na parkovisko, pobalíme pakšamenty, zapneme vykurovanie na režim Turbo a môžeme zamieriť na veľmi neskorý obed. Ale pomaly, veľmi pomaly, Perinbabka totiž stále nepovedala svoje posledné slovo.

Fórum 4 príspevky
Okolo Šimonky 18/03/13 12:46 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Gerlašská skala a Zvonivá jama - okruh z Kružnej Dovolenka na začiatku astronomickej jari a prvé teplé dni rozhodnú, že ideme tam, kde bude najteplejšie. A to je v tomto období zvyčajne v Slovenskom krase. Aladin mi dáva za pravdu, mapa navnadí na doteraz nenavštívené chodníčky, a tak ostáva len to najdôležitejšie, zúčastniť sa... 15/05/17 Palo "Axel" Gomboš Slovenský kras
Prístrešok Farkašova samota Na planinách Slovenského krasu je všeobecne problém s akoukoľvek turistickou vybavenosťou. Vodné zdroje je možné spočítať na jednej ruke a miesta vhodné na úkryt pred nečasom sú skôr vecou náhody. Jedinou možnosťou je teda vyhľadať objekty určené pre poľovníkov. A minimálne jedna vhodná chata sa nachádza aj na Plešiveckej planine. 29/04/17 Palo "Axel" Gomboš Slovenský kras
MTB Ranná Jahodná - okruh z Bankova Niektoré cyklistické trasy sú pre lokálnych ľudí natoľko prefláknuté, že je až škoda o nich písať na web. Ale čo má robiť chudák nováčik, prišelec do vicehlavného mesta, keď sa chce ráno povoziť po miestnych lokalitách? Nuž, nahliadne do cyklosekcie na Hiking.sk a dúfa, že tam nájde nejaké tipy, ako je napríklad tento o rannom predpracovnom výjazde na Jahodnú. 13/04/17 Palo "Axel" Gomboš Volovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Rokliny Cheile Turzii a Cheile Râmețului (ferrata) Dcéra sa po prvom ročníku vysokej školy rozhodla stráviť prázdniny dobrovoľníckou prácou v zahraničí. Jej výber padol na mesto Kluž (v 19. storočí by sme povedali Koložvár, áno - odtiaľ pochádza chýrečná koložvárska kapusta) na severozápade Rumunska. Keďže je to pomerne neďaleko, ponúkli sme sa, že jej zabezpečíme dovoz a odvoz. A tak sme jedného pekného piatkového rána začiatkom augusta sadli do nášho rodinného tátoša, oznámili mu, že ideme navštíviť jeho rodnú krajinu a štartujeme. dnes Juraj Švolík Svet
Túra Potulky Levočskými vrchmi II. - Čierna hora Večer po túre sa niesol v znamení varenia gulášu. Plánovali sme posedieť si vonku pri ohníku, no spustil sa lejak, a tak sme sedeli dnu, v peci pukotal oheň, Pelé rozozvučal struny na gitare a pri sviečkach sme strávili veľmi príjemný večer, ktorý sa pretiahol až do neskorej noci. Guláš bol fantastický, priam sa po ňom pýtal nejaký pohárik. Zažil som veľké prekvapenie, keď Pelé vytiahol fľašku Biatec – Cuvée biele ročník 2012. Viezol ho sem autom, len aby ma prekvapil. Tak už viem, čím si budem chcieť pripiť na oslavách 30. výročia vzniku TOM Biatec v roku 2019. Pršalo vytrvalo, a tak sme si plány na ráno nerobili, však sa ukáže až sa prebudíme. 21/04/19 Miroslav Svítek Levočské vrchy
Túra Stredoveké bane Slosberg a Rabenstein Mám rada, keď má turistika aj pridanú hodnotu. Či už je to botanická (pekný kvet), kultúrna (pamiatka), prírodná (vodopád, skala) či technická (most, lesná železnička). Medzi pridané hodnoty určite patria aj stredoveké banské diela. Žijeme v kraji poznačenom stredovekou banskou činnosťou. Pri túrach sa často stretávame s pamiatkami na ťažbu. Na rôzne pingy, haldy, štôlne, šachty často natrafíme aj priamo v teréne. Vojsť do podzemia, ktoré vydolovali naši predkovia len kladivkom a želiezkom, je poriadne adrenalínový, no nezabudnuteľný zážitok. Zvlášť Štiavnické vrchy ukrývajú zaujímavé pamiatky. Múzeá a verejnosti sprístupnené šachty máme skoro všetky prejdené a lákajú nás aj nesprístupnené diela. 20/04/19 Danka Tomášiková Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Okolo Šimonky 18/03/13 12:46 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 920 m n. m.
    • min: 660 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 450 m
    • klesanie: 450 m
  • Vzdialenosť
    • 14 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 10.02.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 48.93958 ° SŠ
      dĺžka: 21.43353 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.93958 ° SŠ
      dĺžka: 21.43353 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • prameň Grimov laz, sedlo Obracaná studňa (prameň)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Prešov (vlak, bus) - Zlatá Baňa (bus)
  • Doplňujúce súbory
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.65 (0.16)