Čierny Balog

Najrušnejším miestom údolia Čierneho Hrona je obec Čierny Balog. Táto „megadedina“ vznikla spojením drevorubačských a uhliarskych osád: Krám, Nový Krám, Medveďov (Medveďovo), Dolina, Jergov, Vydrovo, Fajtov, Jánošovka, Komov, Látky, Pusté (Pustô) a Dobroč. Priamym východiskom do Vydrovskej doliny je miestna časť Vydrovo, nachádzajúca sa južne od centra obce neďaleko belasého kostolíka. Pred súčasným názvom niesla obec mená ako Čiernohorský handel či Čierny Hronec alebo Čierny Blh.

Čiernohorská železnica (ČHŽ)

ČHŽ vznikla v roku 1908 ako úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm pre potreby zvážania drevnej hmoty z povodia Čierneho Hrona. S maximálnou dĺžkou takmer 132 km siahali jej vetvy hlboko do Slovenského rudohoria. V 80-tych rokoch bola ČHŽ určená na likvidáciu. Nebyť nadšených dobrovoľníkov, postihol by ju rovnaký osud ako desiatky ďalších úzkokoľajok na Slovensku, ktoré boli zrušené a rozobraté. Oživená premávka na kúsku trate sa začala 1. 5. 1992. Rovnako aj tento rok začína železnička hlavnú turistickú sezónu 1. mája. Každoročne s týmto dátumom spúšťa svoju prevádzku na trati Chvatimech (časť Podbrezovej) – Hronec – Čierny Balog – Skanzen Vydrovo a späť. Aktuálny cestovný poriadok a cestovné ČHŽ nájdete na webovej stránke železničky www.chz.sk.

Do skanzenu

Pre rodiny s deťmi, prichádzajúce do Čierneho Balogu autobusom, príde vhod preprava výletným vláčikom ČHŽ z obce priamo do Lesníckeho skanzenu Vydrovo. Hlavná balocká stanica ČHŽ sa nachádza v centre Čierneho Balogu (východne od kostola) blízko zastávky autobusov. Súčasťou stanice je malé múzeum ČHŽ a predaj suvenírov. Smädným a hladným poslúži miestna staničná reštaurácia. Na úzkych koľajach si môžete pozrieť stojace nefunkčné i premávajúce vlakové súpravy. Motorizovaní návštevníci sa môžu dostať vlastným autom až k vstupu do Lesníckeho skanzenu Vydrovo, kde je pre nich vybudované parkovisko. Z hlavného cestného ťahu (č. 529) Brezno – Lučenec pokračovať smer Sihla a na konci Čierneho Balogu pred mostom treba odbočiť podľa dreveného pútača k skanzenu. Ak by náhodou vláčik nepremával, tak vás z obce dovedie žltá turistická značka smer Obrubovanec za 25 minút.

Úzkokoľajkou

Existuje možnosť dostať sa do Vydrovskej doliny čisto železničnou dopravou. Z hlavného železničného ťahu (č. 170) Zvolen – Margecany treba vystúpiť na zastávke Chvatimech na sútoku (Bieleho) Hrona a Čierneho Hrona. Hneď vedľa sa nachádza nástupná stanica ČHŽ. Pomalou vyhliadkovou jazdou prejdete cez obec Valaská a Hronec. Bývalú slávu najväčšej želiarskej manufaktúry Uhorska – Zlieváreň Hronec pripomína vystavený liatinový most z roku 1810. Bol vyrobený v miestnej fabrike ako prvá liata mostná konštrukcia niekdajšej monarchie. Za Hroncom trať kopíruje údolie Čierneho Hrona. Vláčik prechádza úzkou dolinou okolo strážneho domca železnice „U sv. Jána“ v ústí dlhočiznej doliny Kamenistá s kľukatým potokom, ktorej záver je pri obci Sihla. Dolina sa otvára až pred Čiernym Balogom v časti Nový Krám. Cestovanie sprevádza nekončiaca zástavba domov. Na balockom nádraží je nutné prestúpiť do vydrovského „pendolína“. Nie, že by bol druhý vláčik rýchlejší, ale len pendluje medzi Č. Balogom a Vydrovom. Rýchlosťou kroku prejdete ponad Čierny Hron a cez miestnu časť Vydrovo. Stanica Vydrovo – Skanzen. Vystupovať!

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Lesnícky skanzen Vydrovo

A sme tu. V epicentre diania. Vystupujeme na konečnej stanici prvého obnoveného úseku ČHŽ. Kedysi tu okrem lúky a úzkej trate nebolo nič. Dnes stojíme na vstupe do areálu lesníckeho skanzenu. Na zelenej lúke tu vyrástlo železničné nástupište, amfiteáter, parkovisko, Vydrovská drevenica s občerstvením a toaletami. Lesnícky skanzen je spojením múzea v prírode a okružného náučného chodníka. Prístupný je v období od 1. mája do 15. októbra (rovnako ako ČHŽ) v čase 8.00 – 18.00 hodiny. Po zaplatení symbolického vstupného kráčame po upravenom chodníku. Trasa začína na „Dolnej lúke“. Drevený most preklenuje brehy Vydrovského potoka a my smerujeme do smrekového lesa k prvým náučným tabuliam. Oboznamujeme sa s mokraďami a hradením bystrín. Zisťujeme, načo slúžia tie nízke drevené chatky – „snehové jamy“, ktoré často vidíme pri potulkách lesom. Spoznáme vývoj lesa a jeho mnohé funkcie. K najzaujímavejším zastaveniam na trase patrí 11. panel. Je poctou prvým ochrancom prírody v povolaní lesníka. Najznámejším z nich je Jozef Dekret Matejovie, rodák z Čierneho Balogu – Dobroče. Netradičný pamätník osobnostiam lesníctva tvoria levitujúce kamene. Uprostred lesa visiace žulové okruhliaky. Na 3 km náučnej trase uvidíte rôzne technické pomôcky používané pri práci lesníkov a pilčíkov. Napríklad lesný kolesový traktor („lakatoš“), suchý šmyk (rizňa), harvestor, vrtuľník, železnicu, rôzne druhy píl a sekier, vodný trkáč, lanovku…

Oddýchnuť si môžete na lavičkách či v prístrešku pri minerálnom prameni pod rizňou. V najodľahlejšom kúte skanzenu, v doline Korytárska, nájdete pietne miesto – Symbolický lesnícky cintorín. V šere hory a šume umelovytvoreného vodopádu vytvorili autori dôstojné miesto úcty tým, čo stratili život uprostred slovenských lesov. Cintorín tvorí štýlová drevená zvonička, bralo s vodopádom, pamätné tabuľky a unikátny kovový kríž, prevezený zo starého liptovského cintorína na Čiernom Váhu. Najobliehanejšou živou atrakciou skanzenu je obora s diviakom, ktorá zaujme nielen najmenších návštevníkov. Hneď vedľa stojí míľa, ukážka pálenia dreveného uhlia. Cestou k „Hornej lúke“ vzhliadnete prierez lesnou cestou – zvážnicou. Tzv. Hornej lúke dominuje zrubový objekt tradičnej horárne, ktorú do skanzenu „presťahovali“ z neďalekej doliny. V interiéri hájovne je umiestnená expozícia bývania, akú poznáme z klasických skanzenov. Avšak táto sa špeciálne venuje pracovisku a príbytku horára. Okrem toho sú tu inštalované ukážky rôznych druhov dreva. Na lúke stojí základný kameň skanzenu, rastú sadenice v lesnej škôlke a prezentujú sa tu sochárske výtvory eko-artu. Pod obývanou horárňou Vydrová križujeme trať železničky a asfaltovú cestu. V týchto miestach chodník prechádza na druhú stranu Vydrovskej doliny okolo výtvarného diela s názvom kalamita. Texty na informačných tabuliach pojednávajú o poľovníctve, odstraňovaní kalamity a ďalších činnostiach, súvisiacich s lesom. Zvedavých návštevníkov poteší výhľad na okolie z posedu. Pútavá je tiež imitácia medvedieho brloha s neškodnými drevenými obyvateľmi. Na záverečnom úseku chodníka zaujme „živá lesná mapa Slovenska“, ktorá vysadenými stromčekmi predstavuje druhovú skladbu našich lesov.

Pozvánka

Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline spája príjemné s užitočným. Aktívny pobyt v prírode spolu s poučením o lese a práci ľudí v ňom. Príďte preto počas 1. mája na otvorenie letnej turistickej sezóny v Čiernom Balogu. Odvezte sa Čiernohronskou železnicou a navštívte Lesnícky skanzen vo Vydrove. Čulý lesnícky život s bohatým sprievodným kultúrnym programom prebieha v skanzene aj počas výročného „Dňa stromu“ v druhej polovici júla. Areál múzea v prírode je každoročne dopĺňaný o nové lesnícke exponáty a diela umelcov Medzinárodného výtvarného sympózia Osrblie. Mapku s aktuálnym zoznamom zastávok nájdete na webovej stránke Štátnych lesov SR www.lesy.sk. Želám vám príjemné spoznávanie lesa, tak ako ho mnohí vnímame, ale mnohokrát nepoznáme.

Fotogaléria k článku

+8 ďalších fotiek