Túra

Slovinky – Slovinská skala a späť

10.05.13
Veľmi rád navštevujem miesta, kam nevedie značený turistický chodník. Je to krajšie dobrodružstvo, hľadať si svoj cieľ len za pomoci základnej orientácie. A takto to bolo aj v jeden júlový deň, keď som sa vybral spoločne s Matúšom na Slovinskú skalu vo Volovských vrchoch.

Dohodli sme sa ešte večer. Krátka túra, skôr prechádzka. Máme čas, takže ráno si v pohode pospávame a prevaľujeme sa každý ešte doma v posteli. Ale slnečné lúče sú lákadlom, ktoré žiadneho turistu neudrží počas letných dní v útrobách paneláka. Smerujeme do Margecian, cez Krompachy až do obce Slovinky, kde začíname. Slovinky sú malebná dedina s baníckou tradíciou s takmer 2 000 obyvateľmi. Učupená v tieni hôr severnej časti Slovenského rudohoria (Volovské vrchy). Prírodnú krásu územia dotvárajú skalné steny, týčiace sa v okolí obce a nádherná Poráčska dolina. V obci sa kedysi ťažila meď, ale aj striebro a železná ruda. V súčasnosti, ako na väčšine územia nášho malého štátu, ostalo už len pár pamiatok na niekdajšiu banícku históriu obce.

Trasa

Slovinky – Hrbok – lúky za Hrbkom – rázcestie pod Skalou – Suchinec – planina Slovinskej skaly – Skala (Slovinská skala) – planina – Suchinec – rázcestie pod Suchincom – Poráčska dolina (Čierny bocian) – Slovinky, kaplnka – Slovinky

Naším cieľom je Skala (1014 m n. m.). Niektorí ju volajú aj Slovinská skala. Z vrcholu by mali byť pekné rozhľady a hlavne – priamo na Skalu nevedie turistická značka, a tak zažijeme aspoň štipku dobrodružstva pri jej hľadaní. Ale už teraz je jasné, že to bude jednoduchá úloha, keďže žiadna orientačne náročná úloha nás nečaká, práve naopak. Nájde ju každý, kto sa ju rozhodne navštíviť. Začíname na zelenej značke v Slovinkách, ktorá sa pomedzi domčeky a štekajúcich psov uberá k hrebienku zvanému Hrbok. Pár desiatok metrov nad dedinou je pekné vyhliadkové miesto. Dá sa odtiaľto pozorovať čulý ruch v obci. Pomaličky stúpame cez rozkvitnuté lúky a vychutnávame si letnú pohodu. Venujem sa fotografovaniu vidlochvostov, ktoré nie a nie zotrvať v nejakej dobrej pozícii, aby som bol s fotkou spokojný. Trpezlivosť ma prechádza a doháňam Matúša, ktorý si trocha nadbehol.

Doprajeme si poriadne, hoci neskoré raňajky. Mohli sme sa najesť aj doma, ale uznajte, môže byť niečo lepšie ako si dať chlebík s domácou masťou a cibuľkou v tieni šumiaceho lesa? Prichádzame na lúky za Hrbkom, odkiaľ vidíme východný vrchol Skaly. Zdá sa, že to je ešte kus cesty, ale kroky akoby šli samy, občas prehodíme nejaké slová. V tieni bukového lesa je veľmi príjemne, ale už o chvíľku sa ocitáme na menšej lúke pri smerovníku pod Skalou, ktorý je ozaj výstižný, pretože je priamo pod Skalou. Chvíľu váhame, či sa vybrať do kopca smerom ku Skale, alebo radšej ísť až k Suchincu a odtiaľ sa dostať na planinu, rozprestierajúcu sa medzi Skalou, Matisovcom a Holinou. Volíme dlhšiu možnosť, ale o to jednoduchšiu, keďže svah ku Slovinskej skale je dosť strmý. Cesta opäť vedie lesom, občas sa po pravici objavujú skalné steny. Od Suchinca stačí vyjsť priamo na spomínanú planinu. Akým spôsobom, to sme neriešili – priamo do kopca. Postupne sa objavujú menšie skalné steny, potom väčšie a príkrejšie. Nakoniec je vcelku problém dostať sa cez ne, ale štveranie sa týmto terénom prináša svoje ovocie vo forme prvých rozhľadov a krásnych lomikameňov, skalných ruží a zvončekov.

Pokračujeme okrajom malej planiny pozdĺž skalných stien na východ, pričom nachádzame viacero pekných vyhliadkových miest. Celé okolie je udupané od dobytka, ktorý sa tu pasie, a tak sú pomedzi stromy vychodené celkom dobré cestičky. Stačí sa držať východného smeru a nemal by byť problém dôjsť až k spomínanej vyhliadke na Skale. Nachádzame ju bez problémov, škoda len, že počasie nám nepraje a ťažké sivé mraky nad Rudohorím rozhľadom veľmi neprajú. Užívame si aspoň vtáčiu perspektívu pri pohľade na dolinu Slovinského potoka a blízkych hôr. Ak je dobrá viditeľnosť, mali by byť viditeľné aj naše veľhory. Začína fúkať silný vietor a slnečné počasie sa mení behom chvíle. Zjeme, čo sa zvýšilo a radšej už mierime naspäť smerom na západ. Radi by sme sa dostali do Poráčskej doliny a vrátili sa späť do Sloviniek.

S pocitom znalcov a neomylných sme sa vydali smerom na západ prvou cestou, ktorú sme objavili. Zničená od kravských kopýt, ale mala správny smer, takže pohoda. Celkom pekný zážitok nám zabezpečila líška zaujatá hľadaním potravy, ktorá si nás vôbec nevšimla. Okamžite šepkám Matúšovi, aby bol ticho, nech ju môžeme chvíľku sledovať. Podarilo sa mi ju aj, v rámci možnosti môjho kompaktu, nafilmovať pre peknú spomienku.

Pokračujeme ďalej na západ a postupne sa roztrúsene objavujú na lúkach kravy. Ešte si pamätám na časy, keď som s bratom pásol kravy v podhorí Čergova. Hrali sme karty a odháňali od seba ovady. Ale keď sa tieto kravy začali podozrivo približovať priamo k nám, namiesto toho, aby sa nám uhli z cesty, radšej sme vošli do lesa. Kravy zvíťazili nad mestskými faganmi. Hanba. Chceli by sme sa napojiť na žltú značku od Suchinca do Poráčskej doliny. Nachádzame len zafarbené značky, ktoré smerujú do kopca, zatiaľ čo podľa mapy by značka mala smerovať len z kopca. Ostávame zmätení, prečo sú značky zafarbené? A prečo smerujú inak ako v mape? Na to sme neprišli, a tak sa držíme zafarbených značiek, mysliac si, že to je nejaký nepodarený vtip alebo zrušená značka. Nakoniec strácame aj zafarbenú značku, a tak po pár minútach bezvýsledného hľadania kašleme na to. Skúsime zísť do Poráčskej doliny bez značky, nie je sa kde stratiť.

Ale to sme nerátali s tým, že zrázy Červených skál nad Poráčskou dolinou budú také strmé. Skúšame hľadať vhodné miesto na zostup, tak, aby sme sa nedolámali. Najlepšia možnosť bola úzka dolina pod Holinou. Ocitáme sa síce v NPR Červené skaly, kde by sme sa nemali pohybovať mimo značiek, ale čo narobíme, keď sme značku stratili. V doline sme sa museli doslova brodiť lístím, ktoré neraz dosahovalo až po pás. Okolitý les má charakter pralesa. Mŕtve stromy v rôznych štádiách rozkladu a na nich rastúce mladé semenáčiky. Dolina je miestami úzka len niekoľko metrov, pričom z oboch strán ju zvierajú mohutné skalné steny. V niektorých úsekoch je problém pokračovať ďalej, ale vrátiť sa nepripadalo do úvahy a nechcelo sa nám. Postupne sa sklon svahu zmenšuje a dolina sa trocha rozšíri, až prichádzame k Poráčskemu potoku. Máme v sebe radosť, že sme videli krásnu nedotknutú prírodu. Prebrodíme potok a príjemnou cestičkou, červenou značkou, sa vraciame do Sloviniek.

Zhrnutie

Trasa zo Sloviniek na Skalu nie je vôbec náročná, orientačne ju zvládne snáď každý. Výhľad do širokého okolia vynahradí všetku vynaloženú námahu a krásna okolitá príroda dodá energiu na veľa dní dopredu.

Fórum 8 príspevkov
Slovinky – Slovinská skala a späť 29/01/18 11:10 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Temniak, Kresanica a Malolúčniak z poľskej strany Poľská strana Tatier nie je pre mňa to pravé orechové. Davy turistov a trocha cirkusantské Zakopané nelákajú človeka, ktorý vyhľadáva v horách skôr samotu a kľud. Ale občas musí človek robiť aj kompromisy. A tak sa vyberám po dlhšej dobe na turistiku spolu s mamou, ktorá sa sem chcela pozrieť. Na výber bolo mnoho možností, nakoniec však voľba padla jednoznačne na vrchol Temniak (poľsky Ciemniak). 10/01/20 Stanislav Ďurica Západné Tatry
Túra Pralesy Skalná Alpa a Jánošíkova kolkáreň Ráno sa budíme, až keď Slnko ohrieva stany na teplotu, že sa v nich nedá vydržať. Času máme dosť, celý deň pred sebou ale ja, ako vždy, mám v sebe nekontrolovateľnú túžbu vyraziť čím skôr, čo ospalým kamarátom lezie na nervy. Skorý ranný entuziazmus schladí spŕška nepekných zaspaných pohľadov a nadávok z hlbín stanov. To sa však mení po raňajkách. Všetci sa tešíme na nové, málo známe časti veľkofatranských pralesov. Dnes sa ocitneme s doprovodom z OZ Jantárová cesta uprostred krásneho pralesa Skalná Alpa a neskôr v Jánošíkovej kolkárni. 10/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Spoznávanie veľkofatranského pralesa Smrekovica Navštíviť prales nie je až tak nemožné, ako sa bežnému človeku zdá. Prales je zvyčajne chápaný ako hustá džungľa v oblastí rovníka, niekde v Južnej Amerike alebo v Afrike. No prales nájdeme aj v našich horách. A tak k tomu stačí trocha voľného času a chuť spoznať les zvnútra a nesústrediť sa výhradne na najviac vyhľadávaný cieľ turistiky – výhľady a vysoké štíty. 03/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Túra Z Jablunkovského k Vlárskemu priesmyku (1) Aj keď som už niečo v živote prešiel, jedna časť Slovenska mi bola úplne neznáma. Severozápadné pohraničie Slovenska. Po jednom náhodnom zbere čučoriedok v oblasti Stratenca ma hrebeň Javorníkov chytil za srdce. Taký pekný kraj a pre mňa bez preháňania Terra incognita. Musím s tým niečo vykonať. Pomaly sa rodil plán na prechod pohraničných hôr z oblasti Beskýd Javorníkmi k Bielym Karpatom jedným vrzom. včera Vladimír Mikuš Javorníky, Západné Beskydy
Túra Okolo Moštencov Mám obľúbenú túru, ktorú zvyknem s malými obmenami absolvovať aspoň raz za rok. Či už ako jarný rozbeh sezóny alebo ako operatívne vyplnenie voľného dňa. Netreba mi totiž stíhať žiadny dopravný spoj, jednoducho vypadnem z domu a po pár hodinách sa tam opäť objavím. 17/01/20 Michal Bukvai Súľovské vrchy
Cyklotúra Od Lunzer See do Göstling an der Ybbs a späť Letná karavanovačka 2017. Pôvodne sme plánovali zakotviť až niekde v Soľnej komore (Salzkammergut) a tráviť dovolenku so šesťročným prckom motaním sa okolo jazier s výhľadom na skalnaté kopce. Prvú noc sme sa zastavili v kempe Ötscherland v Lunz am See. Ľubo hneď po zhliadnutí okolia lobuje za to, aby sme miesto dovolenky vymenili za toto. Jazero tu je, hory tu sú a najmä tu nie sú davy, ktoré tušíme v Salzkammergut, kde pri telefonickom prieskume nebolo voľné miesto ani v jednom kempe. 16/01/20 Soňa Mäkká Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Slovinky – Slovinská skala a späť 29/01/18 11:10 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie - Volovské vrchy - Poráčsky kras
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1014 m n. m.
    • min: 440 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 580 m
    • klesanie: 580 m
  • Vzdialenosť
    • 18 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 17.07.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 48.87983 ° SŠ
      dĺžka: 20.84424 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.87983 ° SŠ
      dĺžka: 20.84424 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • prameň pri chate Čierny bocian v Poráčskej doline
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Košice (vlak, bus) - Krompachy (vlak, bus) - Slovinky (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.85 (0.28)