Na úvod trochu z histórie a techniky

Drevo bolo najväčším prírodným bohatstvom Kysúc a Oravy. Dobudovaním Košicko-bohumínskej železnice, ktorá prechádza Kysucami, stúpol záujem o zvýšenie ťažby dreva. Tradičných pejov postupne nahradili parné úzkokoľajky, ktoré sa postupne rozpínali do jednotlivých dolín. Ich celková dĺžka z Oščadnice do Lokce bola až 110 km. Práve v doline Chmúra stála pred vtedajšími inžiniermi neľahká úloha, pripojiť oravskú stranu železnice na kysuckú. Vďaka prudkému stúpaniu tradičné riešenie trate s oblúkami neprichádzalo do úvahy, tak sa zvolil tzv. úvraťový systém. Vlak vlastne svah stúpavo traverzuje, pričom do ďalšej úvrate prechádza po prechode výhybkou opačným smerom (súpravu striedavo ťahá a tlačí). Práve tento technicky najcennejší úsek z kysuckej stanice Kubátkovia do oravskej stanice Tanečník v dĺžke 8 km sa zachoval. Na tejto vzdialenosti trať prekonáva v troch úvratiach cez sedlo Beskyd výškový rozdiel 217 m. Prevádzka trate na hospodárske účely začala v roku 1926 a skončila v roku 1971. V roku 1991 bola vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku. Riadna, hoci len muzeálna prevádzka, sa obnovila až v roku 1995.

Súčasná prevádzka železnice

Železnica je súčasťou skanzenu – Múzea kysuckej dediny. Aj keď sa lístky na vláčik kupujú zvlášť, odporúčam prezrieť si aj skanzen. Nie je veľmi rozsiahly a je ponorený do nádhernej prírody. Zaujme najmä gáter a mlyn v jednom drevenom objekte, ako aj priestorová nenáročnosť našich predkov. Vráťme sa však späť do stanice Skanzen, kde je aj malé depo a kde na nás čaká buď dymiaca mašinka (cez víkend) alebo malý dieselový rušeň (utorok až piatok) spolu s dlhým otvoreným vozňom. Nastupujeme spolu s posádkou, ktorú tvoria rušňovodič, sprievodca a brzdár. Sprievodca okrem kontroly lístkov aj podáva výklad. Mašinka sa pohýňa do areálu skanzenu. Okrem lesa, potoku a stavieb tu možno obdivovať aj odstavené staré lokomotívy či podvozky na prepravu dreva. Krásna symbióza prírody a starosvetskej architektúry či techniky. Po asi kilometri jazdy by mal brzdár prehodiť výhybku a mašina by mala slávnostne stúpať a tlačiťvagón do prvej úvrate (a zároveň aj poslednej na trase, lebo ďalej sa bežne nejazdí). Minulý rok sa tak však nestalo, po vyčíňaní živlu bola trať poškodená. Rušňovodič zmení smer jazdy a práce sa chopí brzdár. Usadil som sa kúsok od neho a mám možnosť sledovať nielen ostré zakrivenie 760 mm rozchodu, ale aj krivosť jednotlivých koľají. Vláčik minie východziu stanicu Skanzen a klesá cez lúku až do osady Chmúrovci, cez cestu, ktorá vedie na Oravu. Trať klesá ďalej cez les vedľa bystriny, prekročí asfaltku – to sme už na konečnej stanici Kubátkovia. Pristúpiť však nie je možné, rušeň ťahá vláčik späť až do stanice Skanzen. Celá trasa meria 6,8 km, je to však dvojnásobok trate, ktorú vlastne prechádza dvakrát.

Prístup a okolie

Pre nemotorizovaných návštevníkov je prístup autobusom SAD, buď z Krásna nad Kysucou alebo z Čadce. Takmer až k skanzenu zachádza autobus v období jeho prevádzky od mája do októbra (zastávka Nová Bystrica, Vychylovka, skanzen). Tu je tiež parkovisko pre autá, k skanzenu sa ide kúsok pešo. Možné je tiež vystúpiť na zastávke Nová Bystrica, Vychylovka, Rycierky a vybrať sa po asfaltke (červená turistická značka) asi 1,5 km. Môžete si vychutnať pohľad na začiatok trate ako aj na vláčik, ktorý vás bude práve míňať. Hneď vedľa skanzenu je na lúke vybudované detské ihrisko, bufet a toalety. Na prístupovej ceste kúsok pred vstupom do areálu je prameň pitnej vody. Kto by chcel pešo pokračovať ďalej, tak červená značka ho dovedie okolo železničky až do susednej Oravskej Lesnej. Zo sedla Beskyd sa možno po zelenej dostať na hlavný hrebeň Beskýd, ak na ňom zabočíte doprava, tak Oravských, ak doľava, tak Kysuckých.

Linky

Skanzen http://www.kysuckemuzeum.sk
Nová Bystrica http://www.novabystrica.sk

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Fotogaléria k článku

+4 ďalších fotiek