Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Šafranovka a Šľachovky z Lesnice

Po neustále zamračenej zime prišli na prelome februára a marca slnečné dni. Okamžite sa vo mne prebudila túžba po čerstvom vzduchu a spoznávaní. Pieniny sú lokalita, ktorú pravidelne navštevujem každý rok a podobne ako Čergov, aj tento kúsok zeme mi prirástol k srdcu. Vyhli sme sa však notoricky známym lokalitám ako Prielom Dunajca alebo Tri koruny. Naším cieľom bolo okolie obce Lesnica.

Vzdialenosť
16 km
Prevýšenie
+678 m stúpanie, -678 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 28.02.2013
Pohoria
Pieniny - Malé Pieniny/Małe Pieniny (Pieninský národný park)
Trasa
Doprava
Stará Ľubovňa (vlak, bus) - Lesnica (bus), parkovanie pri obecnom úrade (zadarmo)
SHOCart mapy
» č.234 Pieniny, Severný Spiš,… (1:100.000)

Ráno sa budím do krásneho slnečného dňa a celý natešený už netrpezlivo vyčkávam, kedy príde Matúš. Je síce po nočnej, ale to ho neodradilo. Plní nadšenia a elánu z jasnej oblohy si to za revu metalovej hudby (aby náhodou neprišiel na Matúša mikrospánok) trielime pomedzi výmole smerom na Starú Ľubovňu. Občas mi tuhne krv v žilách, pretože najviac dôverujem za volantom sebe, ale snažím sa nie príliš často používať imaginárnu brzdu, aby si to náhodou nevšimol.

Trasa

Lesnica – sedlo pod Šafranovkou (Salamonowe) /SK-PL/ – Šafranovka (Szafranówka) – Witkula – Lužná skala (Laźne Skaly) – Cyrhle – Huściawa – Šľachovky (Wysoki Wierch) /PL-SK/ – Tokárne – Lesnické sedlo – Mláčne – Lesnica

Pri Starej Ľubovni vstupujeme do hustej hmly a tá nás sprevádza až do Lesnice. Hundreme, nadávame, ale hmle to je jedno. Sme zvláštna dvojica – Matúš v štýle military nemá na sebe nič, čo by nebolo maskáčové, ja, naopak, „najmodernejšie“ turistické vybavenie. Prejdeme cez dedinu, odignorujeme pár pohľadov a pri škole sa odpájame na žltú značku smerujúcu do sedla pod Šafranovkou. Začína prvé stúpanie a nám ostáva len dúfať, že snehu nebude príliš veľa, pretože nemáme žiadnu schopnú výbavu. Síce Matúš si naťahuje na topánky akési zaujímavé gumy s hrotmi, ktoré majú slúžiť na zľadovatelý sneh, ale po pár metroch končia späť v batohu s konštatovaním, že to sú čínske šmejdy.

Cesta do sedla je príjemná, žiadne veľké stúpania, škoda len hmly. Z rozhľadov fakt veľa nemáme, takže sa vôbec nezdržiavame obdivovaním krajiny alebo fotením. Zastavujeme až v sedle pri hraničnom stĺpe s konštatovaním: „Tam dole v tej hmle je Poľsko.“ Modrou značkou pokračujeme na Šafranovku s mojím neustálym breptaním o tom, aké by to bolo super, keby sa ukázalo slniečko. To sa však umúdri až pri Lužnej skale. Konečne vidíme aj okolité hory. Poľsko-slovenské pohraničie v okolí Starej Ľubovne je srdcovka. Nádherná krajina rozsiahlých lúk s rozhľadmi doďaleka, strmé bralá a skalky a nad tou všetkou krásou sa dvíhajú Tatry a Tri koruny. Matúš je vždy trocha popredu, ja si stále robím meškanie fotografovaním krajiny. Nemám dôvod sa ponáhľať, hlavne nie teraz, keď už nad hlavou svieti poludňajšie slnko a obloha sa sfarbila do azúrova.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pokračujeme stále modrou značkou. Míňame starú búdu na lúke Cyrhle pod Rabštínom (Rabsztyn), o pár minút aj smerovník Cyrhle. Odtiaľ sú parádne rozhľady do doliny, v ktorej leží dedina Szlachtowa. Vyťahujem ďalekohľad a sledujeme život v dedine, ale vyzerá to, akoby bola vyľudnená, ani auto, ani živáčika. Ďalším cieľom je vrchol Šľachovky, na ktorý vedie síce krátke, ale veľmi prudké stúpanie. Dávame si oddych, vychutnávame výhľad na Tatry a celé okolie. Slnko hreje tak intenzívne, že Matúš už pobehuje hore bez, akoby bol na pláži. Sledujeme cestu, ktorá nás dnes ešte čaká. Takto z výšky to vyzerá ešte na kusisko cesty. Spomaľuje nás brodenie sa snehom. Ľadová kôra, ktorá bola na povrchu a bez problémov nás udržala, krehne. Nohy sa postupne stále viac a viac prebárajú. Zo Šľachovky pokračujeme do Lesnického sedla žltou značkou.

Kto tento kraj už niekedy navštívil, vie, že opisovať okolitú krajinu by bol len slabý odvar skutočnosti. Rozhľady sú na celom úseku od Šľachovky až k vysielaču nad Lesnickým sedlom. Pri vstupe do lesa nad sedlom je snehu niekoľkonásobne viac, ako na otvorených lúkach a tu sa už fakt snehom len brodíme a nadávame. Pokračujeme pomalým tempom, s častými oddychmi. Zelená značka, ktorá sa odpája od červenej smerom k Lesnici, je neprechodená, čaká nás teda ešte tento úsek zabárania sa do snehu takmer po pás. Nanešťastie, strácame aj značku. Hľadať ju by bolo namáhavejšie, ako sa na ňu vykašľať a spustiť sa priamo na sever cez les. Teraz by sa snežnice naozaj zišli, ale nemáme, takže jediná pomoc, ktorú máme, je odhodlanie. Trvá to síce hodnú chvíľu, kým sa dostaneme na schodnejšiu cestu, vedúcu okolo potoka, ale keď míňame skládku dreva a koľaje od traktrov v hlbokom snehu, vieme, že dedina už je, ako sa hovorí, čo by kameňom dohodil.

Zhrnutie

Pieniny, to nie sú len Dunajec, Tri koruny a Sokolica. Krásy tohto národného parku sú aj v krajinárskej hodnote, ktorá očarí fotografov, ale aj bežných milovníkov prírody. Celé pohraničie od Lesnice až po Litmanovú je právom zaradené do územia Pieninského národného parku, pretože ponúka na malom území veľké množstvo prírodných krás a zaujímavosti, ktoré sa oplatí vidieť.

Fotogaléria k článku

Najnovšie