1. deň

Ždánice – Oříšek – prameň Jordánka – U Slepice – RT Jitřenka – Nevojice – Černčín – Bučovice – Kloboučky – Velký Radlovec – U široké cesty – U Zlatého jelena – Ždánice

Po vystúpení z auta sme ani nechceli veriť, že vo štvrtok a piatok zasiahla okolitý kraj snehová kalamita. Modrá obloha, teplota máličko pod nulou a vietor nám robili dva dni spoločnosť. Z internetu som si stiahol 19 strán zaujímavostí kraja, a tak sme sa hneď vybrali k zámku. Dostali sme sa len do parku za ním. Vrbasovo múzeum, rovnako ako informačné centrum na námestí bolo zatvorené. Nuž sme sa vybrali po náučnom chodníku Ždánickým lesom. V lete môže byť interesantná prechádzka Motýlím rajom, ale teraz sme popri záhradách stúpali na Vyhlídku, kde voľakedy stál hrad Palánek. Šokoval nás pohľad do jednej záhrady, kde stál daniel príp. jeleň s jutovým vrecom priviazaným k parohom. Čo človek na túre nevidí!

Z hradu zostala len značka na mape, a tak sme pokračovali k prameňu Jordánek a od neho sme vystúpili na najvyšší bod našej túry, kopec U Slepice. K jeho názvu sa viaže viacero povestí, ktoré si pocestný môže prečítať na tabuliach pod dreveným tetrovom. V celkom slušnom snežení sme asfaltkou klesali popri ťažobných zariadeniach ropy a plynu. Sneženie ako prišlo, tak aj zmizlo a po zídení z asfaltky sme dorazili k peknej chate. Na jej terase sme si spravili obedovú pauzu a po posilnení sme pokračovali k detskému rekreačnému stredisku Jitřenka. Okrem chatiek sú tu aj dve vodné plochy a zopár humorných postavičiek, umiestnených rôzne na lúke či vode. Krátke stúpanie nás previedlo cez hrebeň a zišli sme do obce Nevojice. Od roku 1887 prechádza cez ňu železničná trať Brno – Vlársky priesmyk. Prešli sme cez ňu, ako aj cestu a priam lesným tunelom sme vyšli k horárni, kde si Mivym už tradične podebatoval so psami. Skoro si ukrútili kýptiky chvostov. Ďalšie klesanie nás doviedlo do obce Černčín. Zaujal nás v nej názov Marečkovo náměstí. Nie je však pomenované po filmovej postave, ale poručíkovi v zálohe, umučenom fašistami. Vyšantili sme sa ako malí chlapci na cestnom valci, umiestnenom uprostred námestia. Nuž ale odolať nešlo!

Ďalšie prehupnutie sa cez hrebeň a klesáme do Bučovíc. Zabávame sa na nasprejovaných textoch betónových krytov potrubia. Evidentne tu niekto nemá rád českých politikov. Namierili sme si to najprv do reštaurácie a posilnili sme sa výbornou cesnakovou a slepačou polievkou. Zahriati zvnútra i vonku sme sa vybrali na prehliadku námestia. Nachádza sa tu rad pekných domov, kostol Nanebevzetí Panny Marie postavený v roku 1637–41, Obecný dům postavený v kubizujúcom štýle, ale najmä renesančný zámok postavený v rokoch 1567-82 talianskym architektom Jacopom Stradom. Do roku 1945 patril rodu Lichtenštajnovcov. Žiaľ, je rekonštruovaný, a tak sme sa dostali len do renesančnej záhrady, ktorá v lete musí byť prekrásna.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prekvapilo nás ešte veľa názvov ulíc, ktoré by demokrati v Bratislave neprežili. Ale čakalo nás ešte 15 km, a tak sme cez priemyselnú zónu a pridruženú obec Kloboučky vykročili opäť popri ťažobných zariadeniach lesom smerom k bývalej horárni U Zlatého jelena. Tesne pred križovaním červenej a modrej sme narazili na veľký krmelec aj s miestnosťou, kde by sa dalo parádne prenocovať. V tomto majú naozaj Chřiby nepreberné možnosti. Po celom kraji sú pamätníky pripomínajúce pôsobenie partizánskeho oddielu Olga. Po ceste sme sa dostali na miesto ich jedného boja s protektorátnymi četníkmi a Jagdkomandem. Čítanie o životných osudoch milencov – partizánov Olge Františákovej a veliteľovi Jozefovi Houfekovi - ukazujú, že život býva veľmi zamotaný. Aj tu sa dá prespať v altánku s dvojitým zábradlím. Ešte som takýto typ nevidel.

Po zelenej značke sme zišli do Ždánic. Pred nimi je vedľa veľkej lúky strelnica miestnych poľovníkov s bufetom. V ubytovni na kúpalisku nás už čakal prevádzkovateľ. Zapnutému žiariču na izbe sme sa potešili, lebo napriek jeho celonočnej činnosti bolo ráno na izbe len +13,3 °C. V kuchynke sme si uvarili večeru, v bufete si dali vynikajúcu čiernu štrnástku a po horúcej sprche zaspali, ani keby nás do vody hodil.

2. deň

Ždánice – Lovčice – Soudný potok – Ostrovánky – Bukovanský mlyn – Bukovany – Vlčí jáma – Lovčice – Ždánice

Zima nás nezobudila, ale aj tak sme už boli o 6.45 h hore. Uvarili sme si raňajky, pobalili sa a vykročili do blankytne modrého rána. Z viacerých možností sme sa dnes rozhodli ísť si pozrieť repliku veterného mlyna nad Bukovanmi. Zelená značka nás vyviedla na okraj Ždánic. Zaujala nás stavba s tromi kupolami. Miestny obyvateľ nám potvrdil, že je to budova bývalej hvezdárne. Po privatizácii fabriky ju dostalo mesto za 1,- Kč, predalo za 200000,- Kč a dnes bez využitia chátra. Bola tu ubytovňa, sauna, prednáškové sály.

Mimo značky sme vystúpili na kopec nad ňou, aby sme si vychutnali panorámu kraja. Nemusíme mať vždy výhľady z dvojtisícoviek! Poľom sme zišli ku kostolu v Lovčiciach. Práve k nemu po schodoch stúpali miestni na omšu. Nuž aj my sme vo svojom kostole. Vrátili sme sa na zelenú a po asfaltke sme cez vinohrady vystúpili a následne klesli k Soudnemu potoku. Za ním sa zase na svahoch rozprestiera ovocný sad s tak nízkymi stromami, že sa dajú oberať postojačky. Vyšli sme ním do lesa a na hrebeni stál opäť krmelec vhodný na prenocovanie, ba oproti nemu nástavec z Avie, so zrnom pre zver a otvorenými dverami.

Chodník nás doviedol na pole a z neho sme klesli do obce Ostrovánky. Je maličká, takže sme skoro hneď boli na jej okraji. Stojí tu pekná kaplnka pod brezou. Tu sme opustili značku a po ceste sme sa dostali k replike veterného mlyna. Je to rozhľadňa a naokolo je relaxačno-ubytovací areál. Všetko je to tu tip-top, aj slečny v krojoch, aj ceny stravy, ale ubytovanie stojí majland. Nuž sme si dali polievku v obrátenom garde ako v Bučoviciach a pokračovali po ceste do Bukovan. Tu sme sa napojili na červenú a na nej vo vinohradoch stretli jediných turistov za celý víkend. Trošku nám bolo smiešne vidieť skupinu asi 20 mladých ľudí, ako všetci sedia na zemi a jedia vidličkami rovnaké konzervy rybičiek v tomate. V najvyššom bode stojí kaplnka sv. Anny a z poľa k nej stúpa tak ultra moderná Krížová cesta, že bez vysvetľujúcej tabule by to určite uhádlo iba minimum ľudí .

Konečne sme opäť kráčali lesom a netrpezlivo vyzerali smerovník Vlčí jáma, kde sme mali odbočiť na modrú. Keď sme zdanlivo už dlho klesali, prišli sme k nemu. Stojí tu soška anjela s krížom a nadpisom: Jste pod mojí ochranou. Nuž ďakujeme a buď nám na ochrane ešte dlho, Anjel pútnikov! Modrou sme klesli až k horárni a po ceste sme o chvíľu boli opäť v Lovčiciach. Je to dosť rozťahaná obec, a tak sme z jej horného konca pokračovali poľom až na úroveň kostola. Tu sme sa rozhodli zbehnúť dolu, lež chyba lávky! Všade samý plot. Až v jednom otvorená bránička a s malou dušičkou sme, čakajúc na psa či majiteľa, kráčali záhradou. Nik nepribehol, a tak sme si otvorili bránku a z Dúhovej záhrady so soškou Kohútkapra vyšli na ulicu. Zelená značka nás doviedla späť k autu v Ždániciach. Zjedli sme lepence, nachystané ešte ráno, vypili čaj z termosiek a vyrazili na Slovensko. Ale už teraz viem, že sa sem ešte vrátime.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek