Túra

Zimný výstup na Salatín

05.04.13
O túre na nízkotatranský Salatín už máme na Hikingu dva články. Detailne popisujú všetky možnosti, ako sa na vrchol dostať zo všetkých smerov a vo všetkých štyroch ročných obdobiach. Avšak poriadne zimné fotky článkom chýbali. Povedala som si, že vám teda sprostredkujem náš zimný salatínsky zážitok. Čerstvý, zasnežený, z marca 2013.

Trasa

Ludrová – Ludrovská dolina – Hučiaky – Žliebky – Salatín – Ráztocké sedlo – Liptovská Lúžna

Osobne mám so Salatínom dve skúsenosti – jedna je z decembra 2008, keď sme sa pokúšali hore dostať z Liptovskej Lúžnej – pre množstvo snehu sme sa zabárali až po pás a skončili sme predčasne asi 80 výškových metrov od vrcholu. Druhá sa vyskytla hneď v skoré leto 2009, keď sme si dali krásny okruh z Ludrovej zelenou cez Malý Salatín hore a červenou cez roklinu Hučiaky dole. Odvtedy nič. A tak si hovorím, že by sa patrilo opäť sa sem pozrieť.

Celý výlet sa uskutočňuje v rámci geocaching eventu. Najprv počítam s pre mňa jednoduchšou trasou, a to z Liptovskej Lúžnej hore aj dole, ale nakoniec ma Matúš presviedča, že potrebujeme trochu makačky, a že si to dáme na vrchol z Ludrovej (567 m) cez tiesňavu Hučiaky. Auto nechávame v Ružomberku na stanici, o pol ôsmej ráno nám ide autobus do Ludrovej. Stretáme sa s ďalšími tromi kamarátmi, dvaja chalani nemajú ani snežnice. Trochu ich v duchu ľutujem, že sa asi dobre zničia. My máme aj snežnice aj mačky, v tomto bode ešte nevieme, čo využijeme.

Ludrovskou dolinou a Hučiakmi

Autobus nás vyhadzuje na konci dediny o ôsmej. Nezdržiavame sa a z ostra sa púšťame hore Ludrovskou dolinou. Zatiaľ sa ide v pohode, cesta je vyjazdená poľovníkmi. Aj nás míňa zopár áut miestnych, stretáme ich potom pred koncom doliny, ako prikrmujú zver a popri tom sa divia, kam to máme namierené. Po chatu Skalnô to je dobré 4 km, ale ide sa ľahko. Dokonca som v čele, ale to len preto, že terén je príjemný. Na konci doliny je prístrešok, dávame si krátke občerstvenie. Dobiehajú nás ďalší traja kamaráti vrátane Betky, takže nás bude prešľapávať trasu osem, a nebudem sama baba. Zvyšok eventu pôjde na vrchol z Liptovskej Lúžnej a z osady Železnô.

Pri prístrešku nasadzujeme snežnice. Dalo by sa asi aj bez nich, však časť osadenstva to dáva aj bez, ale lepšie ich mať na nohách, ako na chrbte. O chvíľu vstupujeme do Hučiakov. Javia sa mi oveľa krajšie než vtedy v lete 2009. Asi to bude tým, že je tu množstvo snehu, stromy bez listov a tým pádom viac svetla osvetľujúceho skalné steny. Miestami ideme rovno po potoku, inak sa nedá. Hučiaky sú krátke, čoskoro sme z nich von. Je to však pekný kúsok, tiesňava, ktorú by tu niekto nečakal.

Prejdeme menšou lúkou, na ktorej stojí polorozpadnutý senník a z ktorej sú výhľady na Úplazy. Ďalej pokračujeme po potoku. Trochu sa mi to nezdá, pamätám si tú trasu inak, ani značky nie je vidieť. Keď v jednom bode po tom, čo sme popreliezali zopár popadaných stromov, chalani zabočia prudko vľavo do svahu, tak mi je jasné, že si aj oni v čele uvedomili, že asi ideme zle. Vyštveráme sa teda na hrebienok, kde nachádzame aj červenú značku. Super! Chvíľka pohodovým terénom a už vychádzame na prvú z dvoch lúk, ktoré majú názov Žliebky (1250 m). Je odtiaľto opäť pekne vidieť Salatín aj Úplazy, ale stále to je pekelne vysoko. Stúpame teda lúkami, aby sme sa potom stočili na hrebienok, ktorý nás dovedie k vrcholu. Kamarát Bruno ma nepoteší, keď mi oznámi, že na vrchol to je už len 1 km, ale stále 400 m výškových. Všetci trielia dopredu ako rakety, ostávam na konci sama, ale aspoň si tú samotu vychutnávam.

Všetkých aspoň na dohľad dobehnem pred hlavným stúpaním dňa. Tu je sem-tam kosodrevina, sem-tam nejaký stromček, inak otvorený terén. Vyzerá to masakrálne. Je veľmi veľa snehu (ešte včera a predvčerom zúrila na Slovensku veterno-snehová kalamita), takže sa zle stúpa na snežniciach, bez nich sa však zasa dosť zabára. Púšťam sa do boja, hádam to nevzdám pod vrcholom. Potešiteľné je, že sa začína vyjasňovať, super! Aspoň si môžem robiť fotopauzy. Funím ako lokomotíva, dvíham nohy, ale v tom snehu a sklone to je fakt drina. Však som aj niekde čítala, že záver výstupu na Salatín z Hučiakov a aj z Ráztockého sedla patrí k najstrmším v slovenských horách. V lete vedie značka uzučkým chodníkom vydupaným v trávnatom svahu.

Teraz ani nechyrujeme, kde presne trasa je. Hlavne sa dostať hore. Ešteže nie je vysoká lavínovka, lebo po tom trávnatom podklade by sa masy snehu posunuli dole aj pri malom zaťažení veľmi ľahko. Vydýchnem si, až keď som medzi prerastenou kosodrevinou a tými pár stromčekmi. Sklon sa trošku mierni a verím, že to už zvládnem. Dávam však dole snežnice, už to s nimi fakt nejde. Pokračujem chvíľu bez nich, avšak po ďalších výškových metroch prichádzajú miesta, kde je vyfúkaná tvrdá doska a je potrebné nasadiť mačky. Tiež ľutujem, že cepín ostal doma. Určite by som ho v tejto strmine využila. Matúš ma v jednom bode čaká, milé od neho, ale keď vidím, ako gúľa očami, že koľko mi to trvá, tak ma radšej čakať ani nemusel. Čoskoro som na vrcholovom hrebienku. Konečne vidieť aj vrchol a masu ľudí na ňom. Teraz sa už ide dobre. Posledné metre a vítam sa so skupinou na vrchole. Z Ludrovej to trvalo 5 hodín, uff!

Salatín (1630 m)!

Je tu už prekvapivo dosť ľudí, ale stále nie sme všetci. Som síce posledná z nášho smeru, ale ešte prichádzajú oneskorenci od Liptovskej Lúžnej, ktorí sa zdržali tým, že sa chceli dostať z dediny autami cez sedlo Prievalec na Železnô, tam však kompletne zapadli. Takže malá rada pre tých, ktorí by sa chystali v zime hore zo Železného – odhrnutá býva cesta z Partizánskej Ľupče, od Liptovskej Lúžnej sa neudržiava.

Na vrchole je pohodička, koštujú sa rôzne nápoje a koláčiky, robia sa fotky. Pozitívom množstva snehu je tiež fakt, že kosodrevina je zasypaná, a tak sa oproti letu dá kochať takmer kruhovým výhľadom. A výhľady sú perfektné, lepšie, ako sme čakali. Od Tatier na východe, cez hrebeň Nízkych Tatier od Chabenca až po Veľkú a Malú Chochuľu (Prašivá), Veľká Fatra na západe, Veľký Choč na severe... len Malá Fatra je ešte za mrakmi. Slnko síce svieti, ale je dosť zima, hoci vietor našťastie nefúka. Postojíme tu v družnej debate vari aj zo hodinu. Ohlas vzbudzuje pokus o nájdenie vrcholovej kešky, ktorá je pod snehom. Nakoniec sa nález podarí – po vykopaní poriadneho tunela.

Zostup

Keďže čas sa kráti, tak sa všetci pomaly rozhodneme pre zostup. Drvivá väčšina schádza do Ráztockého sedla, a potom buď na Železnô, alebo Liptovskú Lúžnu. Len traja kamaráti sa rozhodnú pre návrat po hrebeňovej zelenej, ktorú si však musia kompletne prešliapať.

My zostupujeme na Liptovskú Lúžnu. Počasie je teraz ako lusk, robím totálne gýčové zimné fotky, ako už dávno nie. Škoda, že sa musíme ponáhľať, aby sme stihli odvoz. Ako som už spomínala, aj touto stranou to je pekná strmina, idem z bezpečnostných dôvodov na mačkách. Tesne pod vrcholom je vyfúkaný tvrdý povrch, nechcela by som sa tu šmyknúť, potom už ideme v hlbokom snehu, niektorí aj na zadkoch. Ani sa nenazdáme a sme v Ráztockom sedle (1234 m). Už len monotónny zostup chvíľu lesom, na záver lúkami a ocitáme sa nad dedinou. Aj tu je dosť snehu, ale podstatne menej než vyššie. O chvíľu sme v dedine, kde nás už čaká spoluturista s odvozom. Ešte autom do Ružomberka a okruh sa uzavrel.

Na záver by som rada poďakovala kamarátom za výbornú akciu, Salatínu, že nás na seba pustil a počasiu, ktoré sa tak krásne vylepšilo. Trasu odporúčam všetkým, avšak v zimných podmienkach treba zvážiť vlastnú kondíciu a hlavne podmienky. Pozor na lavíny!

Fórum 30 príspevkov
Zimný výstup na Salatín 25/12/18 18:23 30 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Skialp Eisenerzer Alpen - Wildfeld na lyžiach Na Slovensku sype sneh celý január, skitouring sa dá praktizovať aj v Malých Karpatoch, všetko, čo má ruky a nohy, je na lyžiach. Okrem mňa. Mladšia dcéra Vilma má len 7 mesiacov, a tak na lyže môžem zatiaľ zabudnúť. V archíve nachádzam aspoň fotky z výletu na rakúsky Wildfeld, ktorý patril k vydareným akciám v roku 2014. A tak si hovorím, že ho pre vás popíšem. 26/02/19 Andrea Morongová Svet
Túra Niederbauen Chulm nad Vierwaldstätter See V druhej polovici augusta 2014 sme s Matúšom dovolenkovali v Nemecku, Lichtenštajnsku, Švajčiarsku a Taliansku. Časť našich výstupov z toho obdobia je už na Hikingu popísaná. Tento rok pred pôrodom druhej dcéry som sa vrátila k fotkám z celého výletu a rozhodla sa pre vás popísať ešte jeden výstup. A to na švajčiarsky kopec s názvom Niederbauen Chulm (1923 m). 11/12/18 Andrea Morongová Svet
Svet Sicília – tipy na výlety s dieťaťom 2. časť Ako som písala v prvom článku, Sicíliu mám vo svojom pomyselnom zozname miest na turistiku už dlho. S 11-mesačnou dcérou trávime začiatkom mája 2017 týždeň v západnej časti ostrova. Rada sa s vami podelím o turistické i cestovateľské tipy, toto je ich druhá časť. 07/08/18 Andrea Morongová Svet
Najnovšie články na titulke
 
Pozvánka Pochod od Mohyly k Mohyle Budeme radi ak sa pridáte na turistický pochod "Od Mohyly k Mohyle" v dňoch 1. až 4. mája 2019, ktoré sa bude konať pri príležitosti 100. výročia smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Začiatok túry je v Ivanke pri Dunaji a koniec túry bude na Mohyle na Bradle. dnes Miloš Hajdin Iné
Túra Štefánikovou magistrálou Môj denník počas cesty Štefánikovou magistrálou. Už zopár rokov som chcel vyraziť na túto cestu, avšak vždy som uprednostnil rôzne iné výlety alebo športové podujatia. Po zdravotných problémoch s chrbticou a dlhom liečení som sa rozhodol venovať len turistike a šport brať iba ako občasnú rekreáciu. A tak sa mi konečne podarilo naplánovať dovolenku venovanú magistrále. Od jari 2018 začali moje prípravy a taktiež zadováženie si rôznej výbavy. Plný odhodlania, zistených informácii a očakávaní, čo ma počas cesty postretne, som vyrazil 20. augusta 2018 o 7.23 h na dobrodružstvo dlhé 120 km. včera Palino Bajcar Malé Karpaty, Myjavská pahorkatina
Cyklotúra Podhorie Slanských vrchov 2 Konečne sa dostávam po ročnej odmlke k projektu podhoria, začatom v roku 2016 ako spoluputujúci priateľa Tona, ktorý ho začal realizovať ako prvý a rád by som prešiel a uzatvoril okruh tiež. Veď hory a ich dediny s tradíciami určite stoja za námahu. Bez dobrého parťáka je to však nejaké nemastné-neslané, vo dvojici nám to s priateľom šliapalo, pešo či bicyklom, oveľa lepšie. Podstatné je však, že som sa rozhýbal a dúfam, že to nejako doputujem do zdarného konca. 21/03/19 Marián Jaššo Slanské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zimný výstup na Salatín 25/12/18 18:23 30 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry, podcelok Ďumbierske Tatry, okrsok Salatíny
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1630 m n. m.
    • min: 567 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1075 m
    • klesanie: 940 m
  • Vzdialenosť
    • 19 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 16.03.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 49.0428 ° SŠ
      dĺžka: 19.3334 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9418 ° SŠ
      dĺžka: 19.3198 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Ružomberok (vlak, bus) - Ludrová (bus, parkovisko na konci dediny), Liptovská Lúžna (bus, parkovisko pri futbalovom ihrisku) - Ružombeork (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.9 (0.33)