Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Rada Fotíme hory 1: vybavenie

Každý turista si chce zvečniť svoje zážitky z hôr. Niekto len pre spomienku na chvíle strávené s priateľmi, iní chcú tvoriť pohľadnicové zábery a prezentovať seba a svoje cesty na rôznych festivaloch. Tento nový seriál sa ťa pokúsi previesť od prvého extrému smerom k druhému. Nečakaj však, že ťa spraví prvotriednym fotografom a časopis National Geografic ťa bude prosiť o každý záber. Ako vždy aj tu je všetko o talente a tvrdej práci. Začínam vybavením.

Foťák

Možností je veľa. Najprv to chce zodpovedať dve otázky: 1) automat či manuál; 2) analóg či digitál.

Pre prostredie hôr je prvá otázka vlastne výber medzi kinofilmovou zrkadlovkou alebo kompaktom a druhá otázka smeruje k použitému záznamovému médiu (film alebo pamäťové médium). Rozprava o použiteľnosti stredného alebo iného profíckeho formátu nemá význam – kvalita fotky je síce ďaleko lepšia, ale neviem kto by ochotne nosil takú váhu. V kombinácii s druhou otázkou možno vytvoriť tieto možnosti: kompaktný analóg, kompaktný digitál, analógová zrkadlovka a digitálna zrkadlovka.







Kompaktný analóg má svoje výhody (cena, veľkosť, hmotnosť), ale fotograf má len malú, častejšie žiadnu moc nad expozíciou a kvalita optiky tiež nie je najlepšia. Tento typ je vhodný pre amatéra, čo si občas cvakne nejaký ten obrázok aby s priateľmi zaspomínal, ale s fotkou í nemá vážnejšie úmysly.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Kompaktný digitál je na tom už lepšie – aj keď nie o veľa. Zvyčajne poskytuje viac kontroly nad tým čo sa deje a i optika býva lepšia. Výhodou je najmä možnosť cvakať ďaleko väčšie množstvo záberov a doma na počítači si vybrať tie najlepšie. Ďalšou výhodou nepochybne je aj okamžitý náhľad. Proti hovorí najmä hlad po energii – pri výbere trasy musíme mať možnosť dobitia, alebo vliecť dostatok extra batérii. Ďalším a z môjho pohľadu najzávažnejším problémom tejto triedy je oneskorenie uzávierky (angl. shutter lag) a rýchlosť záznamu na pamäťovú kartu. V praxi to znamená, že foťák urobí záber neskôr ako chceme a zároveň mu chvíľu trvá kým je pripravený na ďalší záber. Z pohľadu kreatívnej fotografie sú použiteľné iba najdrahšie modely (top of the line). Každý významný výrobca tu má svojho koňa (napr. Nikon Coolpix 5700, Canon PowerShot G5, Olympus Camedia C-5060CW). Nezanedbateľným negatívom je samozrejme cena.

Analógová zrkadlovka je klasickým výberom – v rôznych obmenách sa používa už desiatky rokov. Ponúka potrebnú kontrolu nad expozíciou a ceny sa pohybujú v únosných číslach. Aj tu však existujú dosť podstatné rozdiely. Ponuka sa vetví na dva smery: klasické zrkadlovky s manuálnym ostrením a moderné zrkadlovky s auto fokusom.

Prvá kategória nie je hladná po batériách, lebo konštrukcia je mechanická a energiu potrebuje iba expozimeter. Sem patria klasiky od výrobcov ako Praktica, Zenit, Pentax, Minolta (X-700, X-370), Nikon (F, F2, F3H, FM2, FM3a) a Canon. Sú aj ďalšie viac či menej známe a rozšírené značky a modely. Drvivá väčšina kúskov je veľmi dobre odolných proti poškodeniu a ani nízke teploty im nevadia. Najmä Nikon FM2 a FM3a sú takmer nezničiteľné, ale ich ceny sú až prekvapujúco vysoké. Pri výbere treba brať do úvahy samozrejme aj dostupnosť a ceny optiky a doplnkov.

Druhou kategóriou sú zrkadlovky s množstvom čudlíkov, páčok, rôznymi nastaveniami a automatickým ostrením. Sú náročnejšie na energiu, ale nie je to také zlé ako s digitálmi. Faktom je, že všetky výdo­bytky modernej technológie fotograf nevyhnutne nepotrebuje - ak si na ne ale zvykne, ťažko si odvyká. Najmä auto fokus a sofistikované expozimetre sú veľmi príjemné. Tu sa pelotón produktov rozdeľuje na profíckych lídrov, poloprofícke kompromisy a lacné kúsky. Do pozornosti dávam dvoch hlavných ri­valov – Nikon a Canon.

Obaja výrobcovia majú v ponuke lacnejšie kúsky (Nikon F55, F65, F75, F80 a Canon EOS 3000, EOS 300). Porovnaní jednotlivých modelov nájdete na internete kopu. Dôležité však je, že sú prevažne z plastu ( = príjemná hmotnosť), ale odolné veľmi nie sú a horšie znášajú záporné teploty. Ďalej papajú drahé jednorazové lítiové batérie, čo však možno riešiť kúpou battery-packu – t.j. kus plastu, čo sa pripevní zo spodu foťáku a doň už dáš AA batérie. Pri používaní týchto foťákov treba dávať pozor a chovať sa k nim ako v rukavičkách, ale v kombinácii s dobrou optikou a dobrým fotografom produkujú vynikajúce výsledky tak ako ich drahší kolegovia.

Drahšie kúsky (Nikon F90x, F100, F5 a Canon EOS 30, EOS3, EOS 1v) už čo to vydržia. Najmä voči prachu a vlhkosti je to ďaleko lepšie, ale voči záporným teplotám sa klasickým mechanickým vyrovnať nedokážu. Telá nie sú z plastu a spokojne ich možno niesť na krku stále – vydržia to. Môj Nikon F90x zniesol už kadečo a stále je v dobrej forme a som presvedčený, že to tak zopár rokov ešte ostane. Batérie papajú tiež, ale používajú klasické AA, ktoré možno kúpiť nabíjateľné (NiMH). Majú veľmi spoľahlivý auto fokus a rôzne typy expozimetrov, ktoré sa dajú prepínať (matrix, center-weighted, spot). Hmotnosť nie je práve silnou stránkou a sú aj drahšie – hlavne Nikon F5 a Canon EOS 1v sú obyčajnému smrteľníkovi neprístupné.

Digitálna zrkadlovka je veľmi veľmi drahá, ale rozširuje možnosti analógu o výhody (ale aj nevýhody) digitálov. Všetky princípy používané a diskutované pri analógových zrkadlovkách sú použiteľné aj pre digitálne – samozrejme s výnimkou diskusie o použitom filme a tiež kompenzačné techniky sú mierne odlišné. Výhodou je, že kto začne s analógovou zrkadlovkou od Nikonu alebo Canonu môže neskôr prejsť na digitál výmenou tela a všetku optiku má naďalej použiteľnú. Nikon ponúka digitálne telá D1H, D2H, D100. Canon má v ponuke 300D, 10D a 1D. Ceny ani uvádzať nebudem – sú astronomické.

A čo si teda vybrať a kde kúpiť?

Predchádzajúca časť vniesla asi viac otázok ako odpovedí, však? Takže tu sú moje odporúčania:
Pri kreatívnej outdoorovej fotke zabudni na kompaktný analóg, kompaktný digitál aj na digitálnu zrkadlovku.
Ak chceš svoju budúcu výbavu používať v najmä na horách, choď si po klasickú mechanickú zrkadlovkou v závislosti od finančných možností (každý by chcel FM3a :-)). Ak rozbiješ Prakticu alebo Zenit, tak ťa to až tak nebude mrzieť ako pri Nikone. Pri Nikone je však pravdepodobné, že ho zdedí ešte aj tvoj vnuk.

Ak to bude foťák pre každú príležitosť, moderná zrkadlovka bude lepšia. Na lacnejších modeloch sa dobre učí a na začiatok sú vhodné, ale pre serióznejšie použitie v horách a na cestách je potrebné výhľadovo uvažovať o vyššej triede.

Na Slovensku aj v Čechách sú ceny novej foto výbavy na môj vkus mierne premrštené. S komisionálnym predajom je to kúsok lepšie a to prevažne pri značkách v minulosti veľmi rozšírených (Zenit a Praktica), pri ostatných je to vec šťastia. Už v susednom Rakúsku je situácia značne priaznivejšia, ale pre skutočne dobré ceny je nutné navštíviť USA. Najviac sa oplatí second-hand tovar cez e-bay. Pozor, nie je jednoduché si však dať online zakúpený tovar doviesť na Slovensko. Je tu risk mechanického poškodenia a tiež opletačky s colným vybavením, ktoré môže celú výhodnosť nákupu zrušiť.

Sklo


Ani s najlepším telom, ale so zlým objektívom nedosiahneš želanú kvalitu snímku. Telo slúži na bezpečné uloženie filmu a za jeho pomoci môže fotograf určiť vhodnú expozíciu (expozícii venujem niekoľko z nasledujúcich častí seriálu) – šírka záberu, ostrosť a farebná rovnováha sú atribúty, ktoré určuje objektív. Komplexnému rozobraniu témy optika by som mohol venovať celý seriál, ale bolo by to nad rámec zamerania hiking.sk. Teda iba zopár odporúčaní, ktoré vychádzajú z mojich skúseností a sú subjektívne.

Je lepšie mať objektív rovnakej značky ako je telo. Platí to najmä pri Nikonoch, Canonoch a Minoltách. Existuje množstvo výrobcov lacnejších objektívov pre tieto značky (napr. Tamron, Sigma, Quantaray, a pod.), ale ich vlastnosti tomu aj zodpovedajú – ostrosť a farebná vyváženosť je často veľmi zlá. Pri cenách nemusí nevyhnutne platiť závislosť drahší = lepší. Veľmi často však platí závislosť čím ťažší tým lepší. Ľahké objektívy sú vyrobené úplne alebo čiastočne z plastu – dokonca niektoré šošovky nie sú zo skla, čo znižuje ostrosť a hlavne nepomáha farbám. Na internete existuje nespočetné množstvo testov a porovnaní, ktoré pomôžu vybrať vhodné sklo.

A aké milimetre? Ja fungujem na transfokátore (zoom-e) 28-85mm. Sklá s fixnou ohniskovou vzdialenosťou sú prevažne lepšie, ale na horách je nutné optimalizovať aj hmotnosť. Zíde sa aj tele, napr. 75-300 je viacmenej štandard, ale ak nechceš fotiť zvieratá, tak nie je potrebný. Za najlepší rozsah by som asi označil 24-85mm, prípadne 24-120mm. To sú však objektívy dosť drahé.

Nuž a poslednou, ale nie menej dôležitou rozhodovacou premennou je svetelnosť. To sú tie desatinné čísla za f/. Základný transfokátor nižšej triedy (28-80mm) má zvyčajne f/3.5-5.6. Čím nižšie sú tieto čísla, tým viac svetla objektív prepustí do tela a tým kratší je potrebný expozičný čas. Dobré zoom-sklá majú f/3.5-4.5 a tie najlepšie f/2.8 na celom rozsahu. Fixné 50mm objektívy dosahujú hodnoty f/1.8 a aj nižšie (existuje Leica objektív 50mm f/1.0, ale to by som si asi radšej kúpil auto).

Doplnky

Už máš telo s objektívom. Čo ešte treba? Vlastne nič, ale existuje ešte zopár vecí, ktoré sú niekedy užitočné: filtre, blesk a statív sú najčastejšími doplnkami.
Z filtrov dávam do pozornosti skylight 1A (filtruje UV žiarenie, mierne eliminuje opar, jemne otepluje, nemá vplyv na svetelnosť), lineárny a kruhový polarizátor (eliminuje odrazy, zvyšuje sýtosť farieb, znižuje svetelnosť), šedý filter (znižuje svetelnosť) a prechodový šedý filter (znižuje svetelnosť iba určitej časti záberu). Ja používam iba skylight 1A – mám ho na objektíve od kúpy ako ochranu prednej šošovky a jeho vlastnosti mi vyhovujú pri všetkom čo fotím. Polarizačný filter nepoužívam pre častý problém s vignetáciou pri 28mm (vignetácia je zvyšovanie sýtosti farieb záberu od stredu do rohov) – áno existujú polarizačné filtre bez tohto problému (napr. od Nikonu), avšak za tie peniaze mi to nestojí. Aj filtrom bude venovaný jeden z ďalších dielov tohto seriálu.

Na čo je komu na horách blesk? Nuž, netreba ho vždy, ale sú situácie kde sa hodí. Najmä pri ostrom slnku je vhodné bleskom eliminovať kontrast tieňov a osvetlených plôch. Tu platí, že čím silnejší blesk tým lepšie a zároveň je vhodné aby telo podporovalo čo najvyššiu rýchlosť synchornizácie blesku s uzávierkou – pre staršie foťáky je to 1/60 až 1/100, novšie 1/125 a niektoré majú 1/250 (sú blesky, ktoré vedia v spoluprácii s dobrým telom za istých mierne pochybných okolností vraj až 1/8000 – napr. Nikon SB-28). Blesk sa zíde ak chceš fotiť rastliny alebo ľudí, inak je zbytočnou záťažou.

Statív je super vec. Dovoľuje fotiť aj vtedy, ak už nie je dostatok svetla na fotenie z ruky. Zároveň sa ním dajú dosiahnuť zaujímavé efekty pomocou rôznych špeciálnych techník. Trojnožka je nevyhnutná pri nočnej fotke (hviezdy, polárna žiara, a pod.) Zjednoduší fotenie samospúšťou, čo tiež nie je na zahodenie. Je však nemotorný a často aj ťažký – každý si musí zvážiť pre a proti ...

Linky

Canon (com, cz)
Nikon (com, cz)
nikonlinks.com
nikonians.com
fotoinfo.sk
ProLaika
Praktica
PhotographyReview.com
Minolta
Zenit
Pentax

Najnovšie