Túra

Siná, Bôr, Chopok a Krakova hoľa

22.07.13
Prvotným impulzom k napísaniu článku nebola ani tak snaha podeliť sa o zážitky a dojmy z hôr, ale skôr frustrácia z toho, že sa na ne už vyše mesiaca z rôznych dôvodov neviem dostať. A tak, aspoň v mene duševného spojenia s prírodou, rozpamätal som sa na minulý rok. Jedným z vrcholov sezóny bol dvojdňový výlet do centrálnej časti Nízkych Tatier, v rámci ktorého som navštívil oba hrebene nad Demänovskou dolinou.

Trasa

Demänovská dolina, Demänovská jaskyňa slobody – sedlo Sinej – Siná – sedlo Sinej – Bôr – Poľana – Dereše – Chopok, Kamenná chata – Demänovské (Široké) sedlo – Krúpovo sedlo – Ďumbier – Krúpova hoľa – Kráľov stôl – sedlo Javorie – Kosienky – Krakova hoľa – sedlo Machnatô – Pustô – Demänovská jaskyňa slobody – Demänovská dolina

Predtúrie

Pri plánovaní to vyzeralo ako vždy nevinne. Sinú som objavil na mape ako výborný vyhliadkový bod mimo frekventovaného hlavného hrebeňa. Na Krakovu hoľu ma upozornila knižka vydavateľstva Dajama. Oba kopce som ihneď zaradil do zoznamu na aktuálny rok. A keďže zoznam bol pomerne dlhý a Siná ku Krakovej holi nemá príliš ďaleko, spojil som ich v jedno tzv. Demänovským okruhom, ktorý začínal i končil na asfaltke v blízkosti Demänovskej jaskyne slobody.

Na Záhradky som dorazil v predvečer túry okolo deviatej, takisto po kvalitne strávenom dni. Ráno Horehroncom do Brezna, odtiaľ autobusom do Mýta pod Ďumbierom, a odtiaľ už po vlastných cez Tále, Mesiačik, Babu, Dereše a Chopok dole do Jasnej. Unavený a hladný som bol vďačný za každé jedlo a načapované pivo, s čím našťastie v penzióne nebol problém. Po tvrdom spánku som sa ráno o piatej zobudil, zbalil, kľúč nechal na izbe, zbehol po schodoch, otočil kľučku na dverách a... zamknuté. Nuž, s personálom to bolo dohodnuté inak. Desať minút do odchodu autobusu sa mi dostatočne prekrvil mozog, myšlienka striedala druhú. Nakoniec som privreté okno na prízemí uprednostnil pred odomknutými vchodovými dverami, a už som aj liezol. Našťastie sa to obišlo bez svedkov a autobus som stihol s prehľadom.

Siná - Bôr

Za pár minút som už stál osamotený pri turistickom rázcestníku v blízkosti Demänovskej jaskyne slobody a porovnával časy s „hikingovými“. Túra mala trvať zhruba od šiestej do šiestej, na čo slušne nadväzovalo spojenie autobus a vlak do Bratislavy. Ďalším logistickým momentom dňa bolo plánované stretnutie s Jankou na Kamienke okolo dvanástej. Keďže si z mojich dvoch hlavných cieľov vybrala za svoj jediný Krakovu hoľu, musel som svoj okruh začať na Sinej.

Stačilo prejsť pár metrov od cesty a ocitol som sa v inom svete, v šere prebúdzajúceho sa lesa. Ticho zurčiaci potôčik a nemé stromy boli mojou jedinou, no o to milšou spoločnosťou. Vcelku v pohode sa mi podarilo prebrať k životu nohy, stvrdnuté po včerajšom dni. Po sedlo pod Sinou ma čakalo 600 výškových metrov, ale keďže výhľady boli minimálne a hlad sa zatiaľ nedostavil, prešiel som ich v slušnom čase. V sedle sa nachádza križovatka so „slepou uličkou“ na Sinú a dlhšou cestou cez Bôr na hlavný hrebeň. Odbočil som doprava a skalnato-lesným terénom som postupoval stále vyššie. Posledné vrcholové metre Sinej (1560 m) priam fajnšmekrovsky pohladili moju turistickú dušu. Spod stromov som vyšiel na lúčku, ktorou sa strmo dohora kľukatil uzučký chodník. Vrcholová plošina nebola rozsiahla, možno práve preto pôsobila veľmi útulne, pričom ponúkala dokonalý kruhový výhľad. Sľúbil som si, že sa sem v jeden menej hektický deň vrátim a poležím na trávičke trošku dlhšie. Pocity z tohto miesta sú dodnes živé. Pokoj, ticho a kľud. Dokonale som si vychutnával samotu, a to len pár kilometrov od rušného hrebeňa.

Nič netrvá večne, a preto, keď prišiel čas, vykročil som späť do sedla. Minul som rázcestník a pozvoľným stúpaním cez mladé lesy začal objavovať Bôr. Natrafil som na tabuľu, hlásiacu uzáveru lokality do 30. 6. Zaujímavé, že tento dátum sa mi tajomným riadením osudu dostal aj na displej mobilu. Nuž, nech mi je odpustené. Nasledujúci, kosodrevinovo-skalnatý horský profil potešil oko, tvrdo bojujúc o moju náladu s množstvom potu, ktorý po mne stekal. Tie dni bolo neskutočne teplo, na Chopku hlásili 25 stupňov. Výstup cez tiahly Bôr mi trval dlhšie, než som očakával, na vrchole som si patrične vydýchol, vypil veľa tekutín. Kvôli ostrému slnku som toho veľa nepofotil. Najčastejšie som cvakal nedávno navštívenú Sinú. O pol desiatej som sa po úzkom hrebeňovom chodníčku vybral z Bôru v ústrety ľudnatému hlavnému hrebeňu, ktorý som mal dosiahnuť na Poľane. S nevôľou som hľadel na množstvo malých postavičiek, premávajúcich sa hrebeňom až po „mravenisko“ na Chopku. Očakávané stretnutie na Kamennej chate mi to pocitovo značne kompenzovalo, tak som neváhal, nacvičil pozdrav a vstúpil do prúdu, opúšťajúc samotu a pohodu západného demänovského hrebeňa.

Hlavný hrebeň – Krakova hoľa

Hlavný hrebeň od Poľany po Chopok je dostatočne známy, chôdzu som mal spestrenú rozhovormi s okoloidúcimi. Na Derešoch som zaspomínal na včerajší deň, na rúbanisko na Mesiačiku, kde som trochu poblúdil, na kosodrevinu v okolí Pálenice, ktorá tak prerastá z oboch strán cez chodník, že o prechod cez ňu treba tvrdo zabojovať, na fotenie svišťa na derešských skalách.

Na Chopok som dorazil o pol dvanástej, 20 minút pred Jankou. Čas som využil na vystátie radu na kapustnicu, pivo a kofolu. Hodinka na Kamienke rýchlo ubehla. S novými silami, v dobrej nálade, a už vo dvojici sme vyrazili smer Ďumbier. Ešte pred Demänovským (Širokým) sedlom sme však opäť sedeli, na tráve nad záverom Širokej doliny, z ktorej cikcakovito stúpa chodník do Krúpovho sedla po našej pravici. V diaľke čneli navštívená Siná i očakávaná Krakova hoľa. Hoci sme boli na Ďumbieri minulý rok, neobišli sme ho ani tentokrát, aj keď len na pár fotiek a pohľadov. Čas súril, a tak sme zanedlho načali východný hôľny demänovský hrebeň. Spočiatku sme sa každú chvíľu obzerali a fotili Ďumbier, ktorý pôsobí z týchto miest naozaj majestátne. Lúčny úsek sa za Tanečnicou skončil, vošli sme do lesa, minuli vysmiatu skupinku dôchodcov, ktorí zvažovali, či sa z nasledujúceho sedla pobrať ešte na Krakovu hoľu, alebo dole po červenej na Krčahovo v ústrety civilizácii.

V sedle Javorie sme nezastali. Pri stúpaní na Krakovu hoľu sme stretli jedinú oprotiidúcu dvojicu, viac už nikoho. Samota tešila, trošku nervozity sa vlúdilo, keď sme natrafili na prvý medvedí exkrement. Po prvom prišiel druhý, tretí, a ak by som ich zodpovedne rátal, na kilometri ich bolo možno pätnásť. Úzky chodník bol husto zarastený z oboch strán. Mierne stiesnenú náladu sme rozpohybovali pesničkou a hlasným hovorom. Na vrchole Krakovej hole (1752 m) sme našli čistinku obkolesenú z troch strán kosodrevinou, zo štvrtej strmo klesajúcou stenou. Výhľady boli teda obmedzené, ale po dlhšej chôdzi lesom potešili. Pomenovali sme nám známe kopce, spravili zopár „nebezpečných“ fotiek z okraja zrázu, občerstvili sa a nabrali síl na dlhý zostup cez sedlo Machnatô.

Už teraz nám bolo jasné, že autobus zrejme nestihneme, a tak sme početné serpentíny za sedlom absolvovali v pre kĺby pokojnejšom režime. O pol siedmej sme konečne vyšli na cestu, niekoľko desiatok metrov nižšie, ako som ráno začínal. Parkovisko pred jaskyňou bolo prázdne, vybrali sme sa teda smerom na Liptovský Mikuláš. Pri zvuku motora sme sa otočili a skúsili stopovať. Jedno z prvých áut nám hneď postálo a v posádke sme spoznali český pár, ktorý sme stretli hore na hrebeni. Opäť jeden z dôkazov, že ľudia majú na horách k sebe bližšie. Porozprávali sme sa o dnešnom dni i o turistických plánoch na najbližšie obdobie. Cesta do mesta nám rýchlo ubehla. Nakoniec sme stihli aj plánovaný vlak do Bratislavy.

Záver

Náročná celodenná túra, počas ktorej som zažil kúsok domova na Sinej i kúsok (či viac kúskov?) divočiny na Krakovej holi. Nesklamali, boli dobrou voľbou pre moje potulky. Zo zoznamu plánovaných túr sa dostali do zoznamu miest, kam sa raz určite vrátim.

Fórum 9 príspevkov
Siná, Bôr, Chopok a Krakova hoľa 03/09/16 18:04 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľký Choč s deťmi Ak by som mal akcii priradiť nejaký počiatok, „prvú zmienku o obci“, vrátil by som sa 6 rokov dozadu, keď som s ešte len trojročným Alexom zavítal na Bačovské dni do Malatinej. Ochutnávka syrov, vlastnoručná výroba šálky z hliny a súťaž v plieskaní bičom patrili k vrcholom. V ten deň sa mi podarilo do Alexovho slovníka infiltrovať výrazy „bič“ a „Choč“, ktorý sme v to popoludnie obdivovali z viacerých strán. Odvtedy neuplynul rok, aby sa Alex nespýtal, kedy pôjdeme na Choč. 24/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Návrat do detstva – salaše pod Čiernym kameňom Z detstva mám na dovolenky v Liptovských Revúcach krásne spomienky. Nekonečná cesta Škodou stodesať, ktorú nám spríjemňovalo „la šánte mí kantáre“ zo staručkej Aiwy, tuhý boj nášho staručkého auta so stúpaním na Donovaly, ukončený buď výdychom úľavy celej posádky alebo vyvretou vodou. 17/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Na Vápeč cez Baské Strážovské vrchy som naposledy brázdil pred tromi rokmi s parťákmi. Náš pôvodný zámer prejsť trasu z Vrícka do Hornej Poruby nakoniec nevyšiel a skončili sme v Zliechove. Vypadol tak jeden z našich hlavných cieľov – Vápeč. V hlave som ho však držal poctivo ďalej, a keďže nás tohtoročné „leto“ nie a nie opustiť, zosnoval som okolo tejto vápencovej hrudy trasu. Parťák sa tentoraz nenašiel, a tak som vyrazil sám. 14/12/18 Radoslav Jurčina Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Vrchlúky Z Ružomberka je vyznačených viacero alternatív prístupu na liptovskú vetvu hrebeňa Veľkej Fatry. Všetky sa stretávajú v oblasti Vlkolínskych lúk na západnom úpätí vrchu Sidorovo. V okolí Vlkolínca je tiež viacero trás NCH a pravdepodobne v rámci ich budovania postavili aj niekoľko prístreškov. Jeden sa nachádza na Vrchlúkach. dnes Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč
Rozhovor Behu som úplne prepadla Víťazkou Slovenskej ultratrailovej ligy 2019 sa stala Denisa Kušnierová, ktorá už niekoľko rokov behá po našich aj zahraničných horách pod hlavičkou Trail Runners Trnava. So stovkami začala iba tento rok, no hneď to rozbalila vo veľkom štýle. Na najvyšší stupeň víťaziek sa postavila na Lazovej, Ponitrianskej aj Javorníckej stovke a na všetkých troch podujatiach stanovila nové ženské traťové rekordy. Svojimi výkonmi sa nestratila ani v zahraničí. Ako členka Slovak Ultra Trail Team si v máji vybehala 3. ženské miesto na kratšej trase rumunských pretekov Transylvania 100 a v auguste so spolubežcom Erikom Hübnerom prvenstvo v kategórii zmiešaných štafiet na rakúskom KAT100 Ekiden Trail. Sezónu SUT zavŕšila triumfom na Malokarpatskej vertikále týždeň po Javorníckej stovke. Kto by sa nechcel porozprávať s takouto maníčkou? Ja som chcela a maníčka súhlasila. včera Júlia Batmendijnová Rozhovory
Túra Magurský NP: Diablov kameň a Magurský vodopád Vyberáme sa na nenáročnú túru k našim susedom do Poľska. Náš cieľ sa nachádza v Magurskom národnom parku (Magurski Park Narodowy). Navštívime Diablov kameň (Diabli Kamień), Magurský vodopád (Wodospad Magurski) a poprechádzame sa po dedinke Folusz. Trasa je ideálna pre rodiny s deťmi, pretože za krátky čas sa tu dá uzrieť naozaj mnoho atraktívnych krás panenskej prírody. včera Gabriela Ferencová Nízke Beskydy, Poľsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Siná, Bôr, Chopok a Krakova hoľa 03/09/16 18:04 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry - Demänovské vrchy (Národný park Nízke Tatry)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2046 m n. m.
    • min: 820 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2613 m
    • klesanie: 2613 m
  • Vzdialenosť
    • 35 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 30.06.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 48.9981 ° SŠ
      dĺžka: 19.5834 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9981 ° SŠ
      dĺžka: 19.5834 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Kamenná chata na Chopku (kupuje sa balená voda)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Liptovský Mikuláš (vlak, bus) – Demänovská Dolina, Demänovská jaskyňa slobody (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.9 (0.32)