Trasa

Nová Sedlica – skládka pod Kýčerou – sedlo pod Temným vŕškom – Stužická rieka – Kremenec – Kamenná lúka – Hrúbky – Čierťaž – Sedlický rybník – Nová Sedlica

Nová Sedlica

Na úvod treba povedať, že peniaze z fondov a nadácií idú niekedy na poriadne nezmysly. V celej Novej Sedlici nenájdete jedinú tabuľu, ktorá by vás naviedla k informačnému stredisku a parkovisku pod lesom, ktoré inak slúži ako ideálny východiskový bod pre výstup po červenej značke Východokarpatskej magistrály. Na parkovisku však stojí tabuľa financovaná nemenovanou nadáciou, na ktorej si môžete otestovať svoje vedomosti o regióne formou krátkeho kvízu. No fajn, zapichol som to teda pri miestnom domove sociálnych služieb, kde mi jedna babička ústretovo ponúkla, že ona mi tu auto postráži, keďže aj tak tieto príjemné jarné dni trávi na gánku. To sa veru nedá odmietnuť.

Informačné stredisko Národného parku Poloniny - je 1. mája, v deň, kedy má väčšina ľudí čas na výlet do prírody, zatvorené. A to sme v národnom parku! Aj keď by to nejakým zahraničným vadiť mohlo, my sme sem neprišli kvôli nemu. Les bude určite otvorený a nevieme sa dočkať, kedy skončí asfaltová cesta.

Skládka pod Kýčerou

Na zahriatie nás tu čakalo vcelku slušné stúpanie až po drevoskládku pod Kýčerou (525 m n. m.), zopár medvedích stôp staršieho dáta a neuveriteľná sladká vôňa jarného bukového lesa, ktorá každým krokom naberala na intenzite. Zaparkované auto s vyšším podvozkom a brnianskou ešpézetkou veštilo zahraničnú návštevu. Prekvapilo nás, že išlo o sólo pobyt českého fotografa, ktorého sme stretli neskôr pod vrcholom. Z viacerých skúseností je zjavný vrúcny vzťah českých turistov k slovenskej prírode. Počas celej trasy sme stretli tohto Čecha, nespočetné množstvo Poliakov na hrebeni a len Slovač asi ostala na kolotočoch s cukrovou vatou v ruke.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Stužica

Po zhruba hodine sme vstúpili do tak veľmi očakávaného pralesa Stužica. Mŕtve drevo všade navôkol, ozrutné buky, ktoré končia snáď niekde pri mrakoch, ohromný priestor, ktorý vám neposkytne žiadna z fotografií tohto „chrámu“ a z hĺbky už počuť šum. Stužická rieka, ku ktorej schádzame po serpentínach, je neuveriteľné čistá, tlačí pred sebou príjemný vánok, príjemne osviežuje a opája nás svojou sladkou zemitou vodou. Práve takéto momenty sú v porovnaní s inými výletmi nedostihnuteľnými "highlightmi". Popri rieke sú neveľké lúky plné záružlí, kamene, na ktorých si možno posedieť a užiť si jedinečnú pokojnú atmosféru pralesa, a znova mocné buky, ktoré nevpustia dnu zvedavé slnečné lúče, a tak je tu po celý čas príjemný tieň. Výsady priam kráľovské!

Kremenec

Ďalšie stúpanie nás priebežne privádza na hrebeň. Nie je to žiadny „zabijak“, no cestou máme Kamenistý potok, ktorý nám vyviera priamo pred očami z kopca, takže nastáva chvíľa na ďalšie osvieženie. Nemáme sa kam ponáhľať, a tak stojíme pri všetkom, čo nejakým spôsobom upúta našu pozornosť. A že tam toho je! Pozorujeme, ako sa pomaly mení vegetácia a z chodníka začína vytŕčať čoraz viac skál. Výhľad zatiaľ nemáme, ale podľa toho, čo nám dovolia stromy vidieť cez ich mohutné koruny, sme už vcelku vysoko. Aj hore na kopci sa už pomedzi kmene prediera nebeská modrá. Stúpanie začína byť až veľmi mierne, červená nás však náhle stočí vľavo, pred nami sa mihnú stĺpiky v slovenských a ukrajinských farbách a záverečné stúpanie na Kremenec má za úlohu vás poriadne udýchať, hoci je to len azda 200 až 300 metrov.

Prichádzame prví, no pár minút na to je tu manželský pár z Poľska, ktorému na chrbte visí zaspaté batoľa. Dobehol nás aj fotograf z Čiech a behom pol hodinky je na Kremenci takmer 20 ľudí. Všetci z Poľska. Nestáva sa často, aby človek obedoval súčasne v troch krajinách. A tak s „lepeňákom“ od Dodovej mamči krúžim okolo mramorového obelisku a skúmam okolie. Ak sa ocitnete na Kremenci a nemáte namierené na Veľkú Ravku (Wielka Rawka), vybehnite sa na ňu aspoň pozrieť, tých pár krokov od obelisku vás nezabije a výhľad stojí za to. Dávame si pivko, zopár obligátnych fotografií, a keď je už tých ľudí na nás priveľa, poberáme sa po hrebeni ďalej, smerom na Čierťaž.

Kamenná lúka

Kúsok od Kremenca sa nachádza ďalší "highlight" našej trasy a tým je Kamenná lúka (1201 m n. m.). Trošku skál nám poskytuje neopakovateľný výhľad na Kremenec, Wielku a Malu Rawku a hrebeň Polonín, ktorým budeme pokračovať. Škoda, že nemáme trošku lepšiu viditeľnosť, scenéria by bola iste dychberúca! K tomuto miestu neviem napísať nič viac než ÚŽAS!

Na hrebeni sa aj v tomto ročnom období drží sneh. Je kašovitý a vcelku hlboký. Na niektorých miestach berie tempo a dosť znepríjemňuje pochod. Stretávame tu kopec ďalších Poliakov, jedných viac, iných menej uťahaných. Lámanou poľštinou sa nám podarilo zistiť, že idú z Riabej skaly (Jarabá skala) a smerujú na Malu Rawku. Po krátkom rozhovore pokračujeme ďalej.

Čierťaž

Cestou na Čierťaž sme narazili na pomník sovietskeho dôstojníka Gladyševa. V mape je zakreslený, takže žiadne prekvapenie. Čo však prekvapujúce bolo a ostalo pre nás tichým mementom, že dotyčný umrel vo svojich nedožitých 20 rokoch. Čierťaž je už pred nami, cesta naň zbehla naozaj rýchlo. Nie je tu však nič, okrem jedného provizórneho ohniska. Dávame si asi 10 minútovú pauzu a vyberáme sa po zelenej naspäť do Novej Sedlice. Klesanie z hrebeňa nie je nič príjemné. Miestami je naozaj veľmi strmé. Osobne radšej šliapem do kopca. Kocháme sa ešte naposledy Stužicou a jej velikánmi, snažíme sa zazrieť nejakú zver, no len čo sa nazdáme, sme pri Sedlickom rybníku. Zelená značka tu vedie cez Zbojský potok, cez ktorý bola zrejme v minulosti postavená drevená lávka. Tá je však teraz rozlámaná a pohodená bokom, a tak musíme potok prebrodiť. Vyzúvame vibramky a rozhorúčené chodidlá ponárame do chladnej zbojskej vody. Nič lepšie sme si na záver tohto jedinečného výletu nemohli ani predstaviť.

Na záver

Auto bolo v poriadku, starenke sme poďakovali, jej kolega od Doda obdržal zo tri cigarety a spokojne sme sa pobrali domov. Ak čo i len trochu pomýšľate, že by ste sa do týchto končín vybrali, spravte tak čím skôr. Ručím vám za jedinečný zážitok a dodávam, že táto prechádzka bola jednou z naj, ktoré som kedy absolvoval. Sprievodcovia udávajú časy okolo 7 až 8 hodín (hlavne poľské údaje majú značnú časovú rezervu), avšak my sme to s asi hodinovou pauzou na Kremenci a s neustálym zastavovaním prešli za 6,5 hodiny, čistý čas by som odhadoval niečo okolo 5 hodín. Teraz by som to plánoval ešte minimálne s Wielkou Rawkou, ktorá je tak pol hodinu z Kremenca na poľskú stranu. Nepochybne sa tam vydám už čoskoro.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek